Noc pred mojím odchodom do Škótska som bola pozvaná, aby som naživo moderovala finále šou „Čína má talent" v Šanghaji s 80 000 divákmi na štadióne. Hádajte, kto bol vystupujúcim hosťom! Susan Boyle. Povedala som jej: „Zajtra idem do Škótska!" Spievala nádherne a dokonca sa jej podarilo povedať pár slov po čínsky: 送你葱 Nebolo to ani „ahoj" ani „ďakujem," nič bežné. Znamená to „zelená cibuľa zadarmo." Prečo to povedala? Pretože to bola veta od našej čínskej Susan Boyle - 50-ročnej ženy, predavačky zeleniny v Šanghaji, ktorá veľmi rada spieva opery zo Západu, ktorá však nerozumie ani po anglicky, ani po francúzsky, ani po taliansky, a tak sa jej podarilo nahradiť slová menami zeleniny po čínsky. (Smiech) A posledná veta z árie Nessun Dorma, ktorú spievala na štadióne znela „zelená cibuľa zadarmo." A tak, keď to Susan Boyle spievala, 80 000 divákov to spievalo s ňou Bolo to veľmi smiešne!
A tak si myslím, že Susan Boyle a táto predavačka zo Šanghaja boli veľmi odlišné. Vôbec sa neočakávalo, že by boli úspešné v profesii zvanej zabávanie, avšak ich odvaha a talent im to dopriali. A tak predstavenia a pódium boli ich javiskom pre splnenie ich snov. Nie je veľmi ťažké byť odlišným. Každý sme iný, z rôznych perspektív. Ja si myslím, že byť odlišným je dobré, pretože tým ponúkame iný pohľad na vec. Môžeme mať to šťastie, že urobíme zmenu.
Moja generácia mala veľké šťastie, že bola svedkom a zúčastnila sa historickej transformácie Číny, ktorá priniesla toľko zmien za ostatných 20 - 30 rokov. Pamätám sa, že v roku 1990, keď som končila na vysokej škole, som sa uchádzala o pozíciu v predajnom oddelení prvého 5 hviezdičkového hotela v Pekingu, Great Wall Sheraton - ešte stále tam je. Takže po pol hodinovom pohovore mi jednen japonský manažér nakoniec povedal „Slečna Yang, máte pre mňa nejaké otázky?" Pozbierala som odvahu a povedala som, „Áno, ale mohli by ste mi povedať, čo to vlastne predávate?" Nemala som ani potuchy, čo znamenalo predajné oddelenie v 5 hviezdičkovom hoteli. Bol to prvý deň, kedy som vôbec vkročila do 5 hviezdičkového hotela.
V tom istom čase som bola aj na konkurze - prvom otvorenom konkurze v histórii čínskej národnej televízie, s ďalšou tisíckou vysokoškolských dievčat. Producent nám povedal, že hľadajú milú, nevinnú a krásnu novú tvár. Keď došlo na mňa, postavila som sa a povedala, „Prečo musia ženské osobnosti v televízii vždy byť krásne, milé, nevinné a, viete, súhlasné? Prečo nemôžu mať vlastné nápady a svoj vlastný hlas?" Myslela som si, že som ich urazila. Naopak, moje slová na nich celkom zapôsobili. A tak som sa dostala do druhého kola výberu a potom tretieho a štvrtého. Po siedmych kolách som bola jedinou zostávajúcou. Dostala som sa do šou v hlavnom čase v národnej televízii. A verte či neverte, bola to prvá šou v čínskej televízii, ktorá dovolila moderátorom vyjadriť svoje vlastné názory bez čítania schváleného scenára. (Potlesk) Týždenne ma vtedy pozeralo medzi 200 a 300 miliónov ľudí.
O niekoľko rokov neskôr som sa rozhodla ísť do USA pokračovať v štúdiu na Kolumbijskej univerzite, a neskôr som založila moju vlastnú mediálnu firmu, čo bolo nevídané, keď som začínala v mojej kariére. Robíme veľa vecí. V minulosti som viedla rozhovory s viac ako tisíc ľuďmi. Niekedy ku mne prídu mladí ľudia a povedia: „Lan, zmenila si mi život," čo ma robí veľmi hrdou. Tiež máme veľké šťastie, že sme svedkami transformácie celej krajiny. Zúčastnila som sa pekinského boja o Olympijské hry. Reprezentovala som Šanghajské Expo 2010. Videla som Čínu stať sa súčasťou sveta a naopak. Niekedy však premýšľam nad tým, čo dnes láka mladú generáciu. Čím sú odlišní a aké rozdiely prinesú pre zmenu budúcnosti Číny alebo dokonca sveta?
A tak chcem dnes hovoriť o mladých ľuďoch cez sociálne média. Kto vlastne sú? Ako vyzerajú? Toto dievča sa vola Guo Meimei, 20 ročná kráska. Predvádza svoje drahé tašky, oblečenie a auto na svojom mikroblogu, čo je čínska verzia Twitteru. Tvrdila, že je vedúcou manažérkou Červeného kríža v Obchodnej komore. Neuvedomila si, že udrela na citlivú strunu a vzbudila celonárodné vyšetrovanie, takmer až rozruch ohľadom dôveryhodnosti Červeného kríža. Tento spor bol taký vášnivý, že Červený kríž musel usporiadať tlačovú konferenciu, aby to celé objasnil, a vyšetrovanie naďalej pokračuje.
Dnes už vieme, že si ten titul vymyslela, pravdepodobne sa chcela pridružiť k charite. Všetky tieto drahé veci dostala ako darčeky od svojho priateľa, ktorý bol členom rady v jednom z oddelení Červeného kríža v Obchodnej komore. Je ťažké vysvetliť to. Avšak verejnosť to aj tak neuznáva. Napätie rastie. Poukazuje to na všeobecnú nedôveru voči parlamentu alebo ním podporovaným inštitúciám, ktorým v minulosti chýbala transparentnosť. Taktiež nám to ukázalo silu a vplyv sociálnych médií v podobe mikroblogov.
Mikroblog začal žať úspech v roku 2010, počet jeho návštevníkov sa zdvojnásobil a čas na ňom strávený sa strojnásobil. Sina.com - významný spravodajský portál má viac ako 140 miliónov mikroblogerov. Tencent má 200 miliónov. Najpopulárnejšou blogerkou - nie som to ja - je filmová hviezda, ktorá má viac ako 9,5 milióna prívržencov, alebo fanúšikov. Okolo 80 % týchto mikroblogerov sú mladí ľudia do 30 rokov. A pretože, ako iste viete, tradičné média sú stále silno kontrolované vládou, sociálne média ponúkajú priestor na vypustenie pary. A pretože neexistuje mnoho ďalších priestorov, para vychádzajúca z tohto priestoru je niekedy veľmi silná, aktívna a dokonca násilná.
A tak vďaka mikroblogu máme možnosť ešte lepšie porozumieť čínskej mládeži. Takže, čím sú odlišní? Predovšetkým, väčšina z nich sa narodila v 80. a 90. rokoch v rámci zákona o jednom dieťati. A kvôli výberovým potratom v rodinách, kde uprednostňovali chlapcov, máme teraz o 30 miliónov viac mladých mužov ako žien. Toto by mohlo spôsobiť potenciálne nebezpečenstvo v spoločnosti, ale kto vie, žijeme v globalizovanom svete, preto si môžu hľadať priateľky z iných krajín. Väčšina z nich sú pomerne dobre vzdelaní. Negramotnosť v Číne v rámci tejto generácie je menej ako 1 %. V mestách chodí na vysoké školy 80 % detí. Avšak, majú pred sebou starnúcu Čínu s populáciou ľudí nad 65 rokov, ktorá tento rok dosiahne niečo cez 7 %, a dosiahne okolo 15 % do roku 2030. Viete, máme takú tradíciu, že mladá generácia sa finančne stará o starších a tiež, keď sú chorí. To znamená, že mladé páry budú musieť podporovať 4 rodičov, ktorých očakávaná životná dĺžka je 73 rokov.
Zarobiť dostatok peňazí nie je pre mladých jednoduché. Vysokoškolských absolventov nie je nedostatok. V mestách je začiatočnícky plat absolventov univerzít okolo 400 dolárov mesačne, kým priemerné nájomné je nad 500 dolárov. Čo teda robia? Musia svoje miesto zdieľať - postláčaní vo veľmi obmedzenom priestore, aby tak ušetrili peniaze - nazývajú sa „mravčími kmeňmi." Tí, ktorí sú pripravení na svadbu a kúpu bytu, zistili, že budú musieť pracovať 30 až 40 rokov, aby si mohli dovoliť svoj prvý byt. V Amerike by na to páru stačilo 5 rokov, ale v Číne to je 30 až 40 rokov s cenami nehnuteľností hnanými prudko nahor.
Spomedzi 200 miliónov migrujúcich pracovníkov je 60 % mladých ľudí. Sú v istom zmysle stlačení medzi mestom a vidiekom. Väčšina z nich sa nechce vrátiť na vidiek, ale necítia, že by sem patrili. Ich pracovná doba je dlhšia, majú menšie platy a sociálne zabezpečenie. Sú aj menej chránení proti strate zamestnania, inflácii, nevýhodnejším pôžičkám z bánk, zvýšeniu hodnoty čínskej meny, a zníženiu dopytu z Európy a Ameriky po výrobkoch, ktoré vyrábajú. Avšak minulý rok došlo k strašnému incidentu v južnom výrobnom zariadení OEM v Číne: 13 mladých pracovníkov vo veku okolo 20 rokov spáchalo samovraždu, jeden po druhom, ako nákazlivá choroba. Zomreli kvôli rôznym osobným dôvodom. Tento incident však vzbudil obrovský výkrik spoločnosti ohľadom izolácie ako fyzickej, tak aj mentálnej, ktorú pociťujú migrujúci pracovníci.
Tí, ktorí sa vrátia na vidiek sú vrelo vítaní, pretože s ich vedomosťami, skúsenosťami a kontaktmi, ktoré získali v mestách, a s pomocou internetu, majú možnosť vytvoriť viac pracovných príležitostí, zlepšiť miestne poľnohospodárstvo a vytvoriť nové podniky na menej rozvinutom trhu. Za posledných pár rokov majú pobrežné oblasti nedostatok pracovnej sily.
Tieto diagramy ukazujú všeobecnejšie sociálne údaje. Prvým je Engelsov koeficient, ktorý ukazuje, že cena denných potrieb sa percentuálne znížila počas minulého desaťročia v rámci rodinného príjmu na okolo 37 %. Za posledné dva roky sa opäť zvýšila na 39 %, čo znamená zvýšenie životných nákladov. Giniho koeficient už prekročil nebezpečnú hranicu 0,4. Teraz je na úrovni 0,5 - dokonca horšej ako v Amerike - čo preukazuje platovú nerovnomernosť. Celá spoločnosť je tak frustrovaná kvôli strate časti svojej mobility. A taktiež je rozhorčenie a dokonca hnev voči bohatým a mocným celkom rozsiahle. Akékoľvek obvinenie z korupcie alebo tajného obchodovania medzi úradmi a podnikmi by vzbudilo spoločenský protest alebo dokonca nepokoje.
Cez niektoré z najhorúcejších tém mikroblogu je možné vidieť, na čom mladým ľuďom záleží najviac. Sociálna spravodlivosť a zodpovednosť vlády sú na prvom mieste ich požiadaviek. Za posledných desať rokov nám masívna urbanizácia a vývoj umožnili byť svedkami mnohých správ o nútenej demolácii súkromných nehnuteľností. Vzbudilo to obrovský hnev a frustráciu medzi mladými ľuďmi. Niekedy ľudia zomierajú, niekedy sa sami zapália na znak protestu. Tieto incidenty sa čoraz viac a viac objavujú na internete, ľudia naliehajú na vládu, aby to skončila.
Dobrá správa je, že tento rok vláda schválila nový zákon o konfiškácii a demolácii domov a preniesla právo nútenej demolácie z miestnych správ k súdom. Podobne je na internete populárnych veľa iných problémov zaoberajúcich sa bezpečnosťou verejnosti. Počúvame o znečistenom ovzduší, znečistenej vode, kontaminovanom jedle. Vedeli ste, že máme aj falošné hovädzie? Máme isté prísady, ktoré sa nanesú na kuracinu alebo rybu a zrazu vyzerajú ako hovädzie. Nedávno sa ľudia začali znepokojovať ohľadom oleja na varenie, pretože sa našli tisícky ľudí, ktorí rafinujú olej na varenie z výtokov z reštaurácií. Všetky tieto veci spôsobujú obrovský nepokoj na internete. Našťastie vidíme, že sa vláda začala rýchlejšie a častejšie zaoberať obavami verejnosti.
Mladí ľudia si sú istí svojou účasťou vo verejnej tvorbe zákonov, ale niekedy sa cítia trochu neistí tým, čo chcú vo svojom osobnom živote. Čína čoskoro predbehne USA ako trh číslo jeden pre luxusné značky - nepočítajúc čínske výdavky v Európe a inde vo svete. Avšak vedeli ste, že polovica týchto spotrebiteľov zarába menej ako 2000 dolárov? Vôbec nie sú bohatí. Nakupujú tieto tašky a oblečenie ako znak identity a spoločenského postavenia. Jedno dievča v televíznej zoznamovacej šou povedalo, že by radšej plakalo v BMW, ako by sa malo smiať na bicykli. Samozrejme máme aj mladých ľudí, ktorí by sa radšej smiali, či už v BMW alebo na bicykli.
Na tomto obrázku vidíme veľmi populárny fenomén nazývaný „nahá" svadba alebo „nahé" manželstvo. Neznamená to, že sa budú brať nahí, ale, že tieto mladé páry sú pripravené zosobášiť sa bez domu, bez auta, bez diamantového prsteňa a bez svadobnej hostiny, aby tak ukázali ich záväzok k skutočnej láske. Ľudia taktiež robia dobre prostredníctvom sociálnych médií. Na prvom obrázku vidíme dodávku s 500 unesenými psami bez domova pre spracovanie do jedla, ktorá sa našla a bola zastavená na diaľnici, čo celá krajina sledovala cez mikroblogy. Ľudia darovali peniaze a potravu pre psy a dobrovoľne sa ponúkli na zastavenie tejto dodávky. Po hodinách jednania bolo týchto 500 psov zachránených. Tu ľudia pomáhajú nájsť stratené deti. Jeden otec vyvesil fotku svojho syna na internet. Po tisíckach opätovných poslaní sa toto dieťa našlo a boli sme svedkami opätovného zjednotenia rodiny pomocou mikroblogov.
Šťastie je najpopulárnejším slovom, ktoré sme počúvali za posledné dva roky. Šťastie nie je len spojené s osobnými skúsenosťami a hodnotami, ale taktiež s prostredím. Ľudia sa zamýšľajú nad týmito otázkami: Obetujeme naše prostredie ešte viac pre vyššie HDP? Ako uskutočníme naše sociálne a politické reformy, aby sme udržali ekonomický rast, trvalú udržateľnosť a stabilitu? A tiež, ako veľmi je tento systém schopný sebanápravy, aby bolo viac ľudí spokojných so všetkými týmito konfliktami naraz? Tieto otázky asi zodpovedia ľudia. A naša mladšia generácia transformuje túto krajinu, zatiaľ čo transformujú sami seba.
You can share this video by copying this HTML to your clipboard and pasting into your blog or web page. This video will play with subtitles.
You either have JavaScript turned off or have an old version of the Adobe Flash Player. To view this rating widget you
need to get the latest Flash player.
If your browser allows only "trusted sites" to execute Javascript, you should add the "googleapis.com" domain to your whitelist to allow our Flash detection to work properly.
Got an idea, question, or debate inspired by this talk? Start a TED Conversation.
Yang Lan je žurnalistka a podnikateľka nazývaná „čínska Oprah," ktorá ponúka náhľad na novú generáciu mladých čínskych občanov - žijúcich v mestách, ktorí sú pospájaní (pomocou mikroblogov) a ostražití voči nespravodlivosti.
Yang Lan is often called “the Oprah of China.” The chair of a multiplatform business empire, Yang is pioneering more-open means of communication in the communist nation. Full bio »
Translated into Slovak by Martin Boháčik
Reviewed by Martin Francis Gilbert Máik
Comments? Please email the translators above.
21:30 Posted: Jan 2011
Views 1,168,287 | Comments 802
18:51 Posted: Sep 2011
Views 591,415 | Comments 334
18:15 Posted: Oct 2010
Views 473,968 | Comments 253
Just follow the guidelines outlined under our Creative Commons license.
This comment will be attributed to . Not ? Sign Out.