Vicki Arroyová: Pripravme sa na nové podnebie

Toto je pohľad na moje rodné mesto, New Orleans. Vyrastalo sa mi v ňom príjemne, ale je to aj jedno z najzraniteľnejších miest na svete. Polovica mesta je pod hladinou mora. V roku 2005 celý svet sledoval, ako hurikán Katrina zničil New Orleans a pobrežnú časť Mexického zálivu. Zomrelo 1 836 ľudí. Takmer 300 000 ľudí prišlo o svoje domovy. Toto je dom mojej mamy, ten hore - hoci to nie je jej auto, priniesla ho tam povodňová voda, ktorá vystúpila až po strechu - a pod ním je dom mojej sestry. Našťastie sa im aj ďalším členom rodiny podarilo dostať z domu včas, ale stratili svoje domovy a, ako vidíte, takmer všetko, čo v nich bolo.

Iné časti sveta zasiahli búrky oveľa viac. V roku 2008 cyklón Nargis a jeho následky zabili v Mjanmarsku 138 000 ľudí. Zmena podnebia ovplyvňuje naše domovy, naše komunity, náš spôsob života. Mali by sme sa pripraviť na čokoľvek.

Táto prednáška je o húževnatosti a pripravenosti na zmeny, ktoré prídu a ovplyvnia naše domovy a náš spoločný domov, Zem.

V súčasnosti nás zmeny nezasiahnu rovnako. Existujú dôležité distribučné dôsledky, ktoré ale nie sú tým, čím si možno myslíte. Najzraniteľnejšími domácnosťami v New Orleans boli domy starších ľudí a ženské domácnosti. Pri zraniteľných, nízko položených národoch sa pokojne môže stať, že stratia krajinu, v ktorej sú pochovaní ich predkovia. A kam pôjdu všetci tí ľudia? Ako si poradia v cudzej krajine? Budú existovať rozpory medzi imigrantmi, alebo konflikty či konkurencia, pokiaľ ide o limitované zdroje? Takéto konflikty už vznikli v Čade a Darfure. Či sa nám to páči alebo nie, toto je naša budúcnosť.

Samozrejme, niektorí v tomto novom svete hľadajú príležitosti. Tak ako Rusi umiestňujúci vlajku na oceánske dno, nárokujúc si na nerasty v miznúcom ľade Severného ľadového oceána. Ale hoci môžu existovať krátkodobí individuálni víťazi, naše spoločné straty budú oveľa väčšie. Pozrite sa na poisťovne, ktoré sa snažia vysporiadať so stúpajúcimi katastrofickými stratami, ktoré vznikajú z extrémneho počasia.

Armáda to pochopila. Zmeny podnebia označujú ako znásobenú hrozbu schopnú poškodiť stabilitu a bezpečnosť, zatiaľ čo vlády po celom svete premýšľajú, ako sa zachovať.

Takže čo môžeme robiť? Ako sa pripraviť a prispôsobiť? Chcela by som sa s vami podeliť o tri príklady a začnem prispôsobením sa silným búrkam a povodniam. V New Orleanse bol vybudovaný most Twin Spans, ktorého časti boli zničené počas hurikánu Katrina, a neskôr opäť postavené o 6,5 metra vyššie a pripravené na väčší nápor. A tieto vyvýšené a energeticky účinné domy postavil Brad Pitt a nadácia Make it Right práve pre ťažko postihnutú štvrť Ninth Ward. Zničený kostol, ktorý navštevuje moja mama, nebol postavený vyššie, ale stane sa z neho prvý energeticky efektívny kostol v krajine. Vďaka solárnym panelom, reflexnej farbe a iným výdobytkom sú schopní vracať elektrinu do rozvodnej siete. Ich marcový účet za elektrinu bol len 48 dolárov.

Toto boli príklady prestavby New Orleansu, ale je potrebné, aby sa aj ostatní stavali k situácii aktívne a mysleli na zmeny. Vezmime si Galveston - je tam odolný dom, ktorý hurikán Ike nezničil, zatiaľ čo domy v jeho okolí boli zničené. Po celom svete sú satelity a výstražné zariadenia, ktoré zachraňujú životy v oblastiach s častými povodňami, ako napríklad Bangladéš.

A hoci technológia a infraštruktúra sú dôležité, zásadnejším bude zrejme ľudský faktor. Potrebujeme lepšie plánovanie a evakuačné systémy. Potrebujeme lepšie porozumieť, ako sa ľudia v krízových situáciách rozhodujú a prečo. Hoci je pravdou, že mnoho ľudí, ktorí zomreli počas hurikánu Katrina, nemalo prístup k doprave, iní odmietli odísť, aj keď sa búrka približovala, a to najmä preto, lebo dostupná doprava a prístrešia im odmietli prichýliť domáce zvieratá. Predstavte si, že svojho miláčika opustíte pri evakuácii alebo záchrane. No našťastie v roku 2006 Kongres prijal Zákon o evakuácii a prevoze domácich zvierat (Smiech) - v skratke "PETS" (domáce zvieratá) - aby to zmenil.

Po druhé, príprava na teplo a sucho. Farmári od Ázie po Afriku, od Austrálie po Oklahomu sa stretávajú s následkami sucha, zatiaľ čo vlny horúčav spojené so zmenou podnebia zabili desiatky tisícok ľudí v západnej Európe v roku 2003 a v roku 2010 aj v Rusku.

V Etiópii živobytie 70% - to je 7-0 percent - populácie závisí na množstve zrážok. Oxfam a Swiss Re, spolu s Rockefellerovou nadáciou pomáhajú farmárom, ako je aj tento, postaviť svahové terasy a nachádzať iné spôsoby šetrenia vody, ale taktiež zabezpečujú poistenie v období sucha. Táto stabilita dáva farmárom odvahu investovať. Dáva im to prístup k prijateľným úverom. Stávajú sa produktívnejšími, takže po čase si môžu dovoliť svoje vlastné poistenie bez pomoci iných. Je to účinný systém, ktorý by mohol byť použitý po celom svete.

Po tom, čo smrtiaca vlna horúčav v roku 1995 na populárnom festivale Taste of Chicago zmenila chladiarenské nákladiaky na provizórne márnice, Chicago sa stalo uznávaným lídrom v oblasti redukcie vplyvu mestských tepelných ostrovov prostredníctvom otvárania chladiacich centier, pomocou postihnutým štvrtiam, vysádzaním stromov, vybudovaním bielych striech alebo striech pokrytých vegetáciou. Toto je zelená strecha radnice, hneď vedľa strechy Cook County, ktorá má na povrchu o 25 stupňov Celzia viac. Minulý rok Washington, D.C. išiel národu príkladom pri zavádzaní nových zelených striech, v projekte, ktorý čiastočne financujú vďaka päť centovej dani z plastových tašiek. Náklady na tento projekt sú rozdeľované medzi domácnosti a vlastníkov budov. Strechy nielen zmierňujú vplyv mestských tepelných ostrovov, ale aj šetria energiu, a tým aj peniaze, znižujú emisie spôsobujúce zmeny podnebia, a taktiež znižujú prívaly dažďovej vody. Čiže niektoré riešenia týkajúce sa tepla môžu byť prospešné.

Po tretie, prispôsobenie sa zvyšovaniu hladiny morí. Zvyšovanie hladiny mora ohrozuje pobrežné ekosystémy, poľnohospodárstvo, dokonca významné mestá. Takto vyzerá zvýšenie morskej hladiny o jeden až dva metre pri delte rieky Mekong. Tam sa pestuje polovica vietnamskej ryže.

Ovplyvní to infraštruktúru. Letiská na celom svete sa nachádzajú na pobreží. Dáva to zmysel, však? Je tam otvorený priestor, lietadlá môžu vzlietnuť alebo pristáť bez toho, aby robili veľký hluk a vyhnú sa tiež vysokým budovám. Tu je jeden príklad, letisko v San Franciscu bude zaplavené, ak morská hladina stúpne o 40 centimetrov. Predstavte si tie výdavky na ochranu tejto dôležitej infraštruktúry pomocou protipovodňových hrádzí. Ale v budúcnosti sa môžu udiať zmeny, ktoré si ani nevieme predstaviť. Napríklad, lietadlá potrebujú dlhšiu pristávaciu dráhu, pretože teplý, redší vzduch znamená pomalšie vzlietnutie. San Francisco minie 40 miliónov dolárov na prehodnotenie a prestavanie čističiek vôd a kanalizačného systému, keďže takéto vodovodné potrubie môže byť zaplavené morskou vodou, čo zapríčiní zničenie baktérií potrebných na spracovanie odpadu. Čiže toto vodovodné potrubie bolo vylepšené natoľko, že dokáže uzatvoriť systém, aby sa doň nedostala morská voda.

Okrem týchto technických riešení naša práca v Centre pre zmeny podnebia v Georgetowne podporuje komunity, aby sa zaujímali o existujúce právne a politické normy, a aby premýšľali nad tým, ako dosiahnuť zmeny. Vezmime si kultiváciu pôdy. Ktoré oblasti chcete ochrániť pomocou hrádze, upraviť stavaním budov či odstrániť, aby sa dosiahlo posunutie dôležitých prírodných systémov, ako sú močiare alebo pláže?

Mám ďalšie príklady na zváženie. Vo Veľkej Británii temžská bariéra chráni Londýn pred prívalmi vody. Spoločnosť rezistencie voči zmenám podnebia ázijských miest obnovuje dôležité ekosystémy, ako napríklad mangrovy. Nie sú to len právom dôležité ekosystémy, ale taktiež slúžia ako štít chrániaci vnútrozemské komunity.

Ako môžete vidieť na tejto dômyselnej značke, New York je často postihnutý búrkami, pričom morská hladina sa zdvihne a prídu prívaly vody, čo môžete vidieť aj na záplave metra. Ale tieto vyvýšené ventilačné mriežky nad zemou dokazujú, že riešenia systému metra môžu byť aj praktické, aj príjemné na pohľad. V New Yorku, San Franciscu a Londýne sa dizajnéri pohrávajú s myšlienkou rôznych spôsobov, ako lepšie integrovať prírodu a upraviť prostredie so zreteľom na zmeny podnebia.

Myslím si, že tieto inšpirujúce myšlienky sú príkladom toho, čo je možné, keď máme šancu urobiť svet iným. Ale pozor. Adaptácia je príliš dôležitá na to, aby bola ponechaná odborníkom. Prečo? Pretože odborníci neexistujú. Vstupujeme na nepreskúmané územie, a predsa naše systémy a expertíza vychádzajú z minulosti. "Stacionarita" je pojem, ktorý znamená, že predpovedáme budúcnosť založenú na minulosti a podľa toho aj plánujeme a týmto princípom sa riadime pri navrhovaní riešení, plánovaní dôležitej infraštruktúry, vodovodných systémov, stavebných poriadkov, dokonca práv na vodu a iných právnych precedensov. Ale už sa viac nemôžeme spoliehať na zaužívané normy. Pracujeme mimo obmedzení koncentrácie CO2, ktoré existujú už stovky tisícok rokov.

Snažím sa poukázať na nasledujúci fakt. Je na nás, aby sme mysleli na naše domy a komunity, našu zraniteľnosť a vystavovanie sa riziku, a aby sme našli spôsoby, nielen ako prežiť, ale ako prosperovať a je na nás, aby sme plánovali a pripravovali sa a vyzvali politických činiteľov, aby urobili to isté, zatiaľ čo oni hovoria o zásadných príčinách zmien podnebia.

Neexistujú žiadne rýchle riešenia. Neexistujú jednotné riešenia. Učíme sa v praxi. Ale tým dôležitým slovom je prax. Ďakujem. (Potlesk) (Potlesk)