Tim Harford: Pokus, omyl a syndróm všemohúcnosti

Je druhá svetová vojna, nemecký zajatecký tábor, a tento muž, Archie Cochrane, je vojenský zajatec a doktor, a má problém. Problém je, že muži v jeho starostlivosti trpia trýznivým a vysiľujúcim stavom, ktorému Archie nerozumie. Symptómom je obrovské hromadenie tekutín pod pokožkou. On však nevie, či je to infekcia, alebo je to následok podvýživy. Nevie ako to liečiť. A pracuje v nepriateľskom prostredí. A ľudia robia hrozné veci počas vojny. Nemeckí strážcovia tábora sa nudili. Rozhodli sa strieľať na zajatecký tábor náhodne, zo zábavy. Pri jednej príležitosti jeden zo strážnikov hodil granát do umývarne zajatcov, keď bola plná väzňov. Povedal, že počul podozrivý smiech. A Archie Cochrane, ako táborový lekár, bol jendým z prvých, ktorí riadili neporiadok. A ešte jedna vec: Archie samotný tiež trpel touto chorobou.

Čiže situácia vyzerala dosť zúfalo. Archie Cochrane však bol vynaliezavý jedinec. Už do tábora prepašoval vitamín C, a teraz sa mu podarilo zohnať marmite na čiernom trhu. Niektorých z vás bude zaujímať, čo je marmite. Marmite je obľúbený britský chlieb. Vyzerá ako ropa. Chutí... pikantne. A čo je dôležité, je to bohatý zdroj vitamínu B12. Archie rozdeľuje mužov v jeho starostlivosti ako najlepšie vie do dvoch rovnakých skupín. Polovici dáva vitamín C. Polovici dáva vitamín B12. Veľmi starostlivo a úzkostne si zaznamenáva výsledky do zošita. Po niekoľkých dňoch, je jasné, že čokoľvek túto chorobu spôsobuje, marmite je liekom.

Cochrane potom ide za Nemcami, ktorí velia zajateckému táboru. Teraz si predstavte ten moment - zabudnite na túto fotku, predstavte si tohto chlapíka s dlhou ryšavou bradou a červenými vlasmi. Nemohol sa holiť - postavička typu Billy Connolly. Cochrane začne hovoriť k týmto Nemcom svojím škótskym prízvukom - mimochodom plynule po nemecky, ale so škótskym prízvukom - vysvetľuje im, ako nemecká kultúra bola tou, čo svetu dala Schillera a Goetheho. Nerozumie, ako môže byť takéto barbarstvo tolerované. Dá priechod svojej frustrácii. Potom sa vracia do svojej ubykácie, zrúti sa a plače, pretože je presvedčený o beznádejnosti situácie. Jeden mladý nemecký lekár však vezme zápisník Archieho Cochrana a hovorí svojím kolegom, "Tento dôkaz je nepopierateľný. Ak väzňom nedodáme vitamíny, je to vojnový zločin." Nasledujúce ráno sú do tábora privezené zásoby vitamínu B12 a väzni sa začínajú zbierať.

Nehovorím vám tento príbeh preto, že si myslím, že Archie Cochrane je frajer, aj keď Archie Cochrane je frajer. Ani vám nehovorím tento príbeh, pretože si myslím, že by sme mali robiť starostlivejšie kontrolované náhodné pokusy v každom aspekte verejného života, aj keď si myslím, že aj to by bolo úplne skvelé. Hovorím vám tento príbeh, pretože Archie Cochrane, po celý svoj život, bojoval proti strašnému utrpeniu. Uvedomoval si, že je to vysiľujúce pre jednotlivcov a zničujúce pre spoločnosti. A mal pre to meno. Nazýval to syndrómom všemohúcnosti. Opíšem symptómy syndrómu vľemohúcnosti veľmi, veľmi jednoducho. Symptómy syndrómu teda sú, bez ohľadu na komplikovanosť problému, máte absolútne neprekonateľnú vieru, že máte neomylne pravdu so svojím riešením.

Archie bol lekár. Takže trávil s lekármi veľa času. A lekári často trpia syndrómom všemohúcnosti. Ja som ekonóm, nie som lekár, ale ustavične vidím syndróm všemohúcnosti okolo seba u mojich kolegov ekonómov. Vidím ho u našich obchodných vedúcich. Vidím ho u politikov, ktorých volíme - u ľudí, ktorí čeliac neuveriteľne zložitému svetu sú napriek tomu absolútne presvedčení, že rozumejú tomu, ako svet funguje. A viete, s tými miliardami v budúcnosti, o ktorých počúvame, svet je jednoducho príliš zložitý, aby sme ho takým spôsobom chápali.

Dovoľte jeden príklad. Predstavte si, že namiesto Tima Harforda je pred vami Hans Rosling prezentujúci svoje grafy. Poznáte Hansa: Mick Jagger TED-u. (Smiech) A ukazoval by vám tieto úžasné štatistiky, tieto úžasné animácie. A sú briliantné; je to nádherná práca. Typický graf Hansa Roslinga však: porozmýšlajte na chvíľu, nie o tom, čo ukazuje, ale namiesto toho o tom, čo zanedbáva. Ukáže vám HDP na osobu, populáciu, dĺžku života, nič viac. Tri informácie o každej krajine - tri údaje. Tri údaje je nič. Myslím tým, pozrite sa na tento graf.

Tento vytvoril fyzik Cesar Hidalgo. Je na MIT (Massachusetts Institute of Technology). Neporozumeli by ste z neho ani slovu, ale takto vyzerá. Cesar vytvoril databázu viac než 5000 rôznych produktov a používa techniku analýzy sietí na skúmanie tejto databázy a na konštrukciu grafov vzťahov medzi rôznymi produktami. A je to skvelá, skvelá práca. Znázorňujete všetky tieto prepojenia, všetky tieto vzťahy. Myslím, že to bude zásadne užitočné pre porozumenie, prečo ekonomika rastie. Výborná práca. Cesar a ja sme sa pokúsili napísať do časopisu The New York Times vysvetlenie, ako to funguje. Zistili sme, že Cesarova práca je príliš dobrá na to, aby bola vysvetlená v The New York Times.

5000 produktov - to je stále nič. 5000 produktov - predstavte si spočítanie všetkých kategórií produktov v údajoch Cesara Hidalga. Predstavte si, že potrebujete sekundu na kategóriu produktu. Počas trvania tejto prednášky, by ste spočítali všetkých 5000. Predstavte si rovnaký postup pre každý typ produktu v predaji vo Walmarte. Je ich tam 100 000. Potrebovali by ste celý deň. Predstavte si spočítanie každého jedného produktu a služby v predaji v hlavnej ekonomike, akou je Tokio, Londýn alebo New York. V Edinburghu je to ešte ťažšie, pretože musíte spočítať všetku tu whisky a tartan. Ak by ste chceli spočítať každy produkt a službu v ponuke v New Yorku - je ich 10 miliárd - zabralo by vám to 317 rokov. Tak zložitá je ekonomika, ktorú sme vytvorili. A tu počítam len toastery. Nepokúšam sa vyriešiť konflikt na strednom východe. Zložitosť je tu neuveriteľná. A kúsok kontextu - spoločnosti, v ktorých sa náš mozog vyvíjal, mali okolo 300 produktov a služieb. Mohli by ste ich spočítať za päť minút.

Toto je komplexita sveta, ktorý nás obklopuje. To je možno dôvod, prečo je syndróm všemohúcnosti taký zvodný. Máme sklon ustúpiť a povedať: "Dokážeme nakresliť obrázok, môžeme zverejniť niekoľko grafov, chápeme to, rozumieme tomu, ako to funguje." A nerozumieme. Nikdy nerozumieme. Nepokúšam sa tu teraz predať nihilistický odkaz. Nepokúšam sa tvrdiť, že nedokážeme riešiť komplikované problémy v komplikovanom svete. Očividne dokážeme. Ale spôsob, akým ich riešime je s pokorou - vzdať sa syndrómu všemohúcnosti a použiť techniku riešenia problému, ktorá funguje. A máme techniku riešenia problémov, ktorá funguje. Ukážte mi úspešný komplexný systém a ja vám ukážem systém, ktorý sa vyvíjal prostredníctvom pokusu a omylu.

Tu je príklad. Toto dieťatko vzniklo prostredníctvom pokusu a omylu. Uvedomujem si, že je to dvojznačné tvrdenie. Asi by som ho mal vyjasniť. Toto dieťatko je ľudské telo: vyvíjalo sa. Čo je evolúcia? Po dobu miliónov rokov, premenlivosť a výber, premenlivosť a výber - pokus a omyl, pokus a omyl. A nie sú to len biologické systémy, ktoré vyprodukovali zázraky pokusom a omylom. Je možné to využiť v priemyselnom kontexte.

Povedzme, že chcete vyrobiť detergent. Povedzme, že ste Unilever a chcete vyrobiť detergent v továrni pri Liverpoole. Ako to urobíte? Máte veľkú nádrž plnú kvapalného detergentu. Pumpujete ho pod vysokým tlakom cez trysku. Vyrobíte detergentný sprej. Sprej potom uschne. Zmení sa na prášok. Padá na podlahu. Pozbierate ho a vložíte do kartónových škatúľ. Predáte ho v supermarkete. Zarobíte mnoho peňazí. Ako navrhnete trysku? Zistí sa, že je to veľmi dôležité. Ak máte sklon k syndrómu všemohúcnosti, potom sa považujete za malého Boha. Považujete sa za matematika; považujete sa za fyzika - niekoho, kto rozumie dynamike tejto kvapaliny. A on alebo ona vypočíta optimálny dizajn trysky. Unilever to urobil a nefungovalo to - príliš komplikované. Dokonca tento problém, príliš komplikovaný.

Genetik, profesor Steve Jones opisuje ako Unilever tento problém vyriešil - pokus a omyl, premenlivosť a selekcia. Vezmete trysku a vytvoríte 10 náhodných variácií na tejto tryske. Vyskúšate všetkých 10 a ponecháte si tú, čo najlepšie funguje. Na tejto vytvoríte 10 variácií. Vyskúšate všetkých 10. Ponecháte si najlepšie fungujúcu. Vyskúšate na nej 10 variácií. Vidíte ako to funguje, v poriadku. Po 45-tich generáciách máte túto neuveriteľnú trysku. Vypadá trochu ako šachová figúrka - Funguje naozaj výborne. Nemáme poňatia, prečo funguje, vôbec žiadne poňatie. V momente, keď sa vzdáte syndrómu všemohúcnosti - skúste pár vecí; skúste systematicky zisťovať, čo funguje a čo nie - vyriešite problém.

Pokus a omyl je v skutočnosti v úspešných inštitúciách oveľa bežnejší ako sme ochotní priznať. Veľa počujeme o tom, ako ekonomiky fungujú. Ekonomika USA je ešte stále najväčšou na svete. Ako sa z nej stala najväčšia svetová ekonomika? Mohol by som vám predviesť rôzne fakty a obrázky o ekonomike USA, ale najpozoruhodnejšou podľa mňa je táto: 10 percent amerických podnikov sa každoročne vytratí. To je obrovský výskyt neúspechu. Je oveľa vyšší ako úbytok, povedzme, Američanov. 10 percent Američanov ročne nezmizne. To nás vedie k záveru, že americké podniky zlyhávajú rýchlejšie ako Američania, preto sa americké podniky vyvíjajú rýchlejšie ako Američania. Nakoniec sa vyvinú k tak vysokému vrcholu dokonalosti, že si z nás všetkých urobia domáce zvieratká - (Smiech) ak sa tak už, pravda, nestalo. Niekedy tak premýšľam. Je to však proces pokusu a omylu, ktorý vysvetľuje tú obrovskú rôznorodosť, tú neuveriteľnú výkonnosť západných ekonomík. Neprišlo to, pretože ste na čelo postavili neuveriteľne múdreho človeka. Prišlo to prostredníctvom pokusu a omylu.

V uplynulých mesiacoch som nad tým žasol a ľudia mi občas hovoria, "Nuž Tim, je to akosi očividné. Očividne je pokus a omyl veľmi dôležitý. Očividne je experimentovanie veľmi dôležité. Prečo len tak pobiehaš a hovoríš očividné veci?"

Hovorím, v poriadku, fajn. Myslíte si, že je to očividné? Pripustím, že je to očividné, keď v školách začnú učiť deti, že sú isté problémy, ktoré nemajú správnu odpoveď. Prestaňte im dávať zoznamy otázok, z ktorých každučká má odpoveď. A v rohu je autorita za učiteľským stolíkom, ktorá vie všetky odpovede. A ak nemôžete nájsť odpovede, musíte byť leniví alebo hlúpi. Ak to školy prestanú neustále robiť, potom, áno, uznám, že je očividné, že pokus a omyl sú dobré veci. Keď vystúpi politik v kampani pre volený úrad a povie: "Chcem napraviť náš zdravotnícky systém. Chcem napraviť náš vzdelávací systém. Nemám poňatia ako to urobiť. Mám pol tucta nápadov. Vyskúšame ich. Pravdepodobne všetky zlyhajú. Potom vyskúšame nejaké iné nápady. Nájdeme nejaké, ktoré fungujú. Na tých budeme stavať. Zbavíme sa tých, ktoré nefungujú." Keď bude politik mať kampaň na tejto platforme, a čo je dôležitejšie, voliči ako vy a ja budú ochotní hlasovať za takého politika, potom pripustím, že je očividné, že pokus a omyl fungujú, a že - ďakujem.

(Potlesk)

Dovtedy, dovtedy budem žasnúť nad pokusom a omylom a prečo by sme mali opustiť syndróm všemohúcnosti. Pretože je tak ťažké pripustiť svoju vlastnú omylnosť. Je to také nepríjemné. A Archie Cochrane to chápal tak dobre ako každý. Tu je jeden pokus, ktorý previedol mnoho rokov po druhej svetovej vojne. Chcel otestovať otázku, kde by sa pacienti mali zotavovať po srdcových príhodách? Mali by sa zotavovať na špecializovaných kardiologických jednotkách v nemocniciach alebo doma? Kardiológovia sa ho pokúšali zastaviť. Trpeli syndrómom všemohúcnosti. Vedeli, že nemocnice sú pre ich pacientov správnym miestom. Vedeli, že je veľmi neetické vykonávať akýkoľvek pokus alebo experiment.

Napriek tomu Archie získal povolenie to urobiť. Previedol svoje pokusy. Potom, čo pokus chvíľu bežal, zvolal svojich kolegov okolo svojho stola, a povedal: "Nuž páni, máme nejaké predbežné výsledky. Nie sú štatisticky významné. Ale niečo máme. Vyzedá to, že máte pravdu a ja som sa mýlil. Je pre pacientov nebezpečné zotavovať sa po srdcových príhodách doma. Mali by byť v nemocnici." Nastáva rozruch a doktori začínajú búchať do stola hovoriac: "Vždy sme hovorili, že si neetický, Archie. Zabíjaš ľudí svojimi klinickými pokusmi. Musíš to teraz zastaviť. Zastaviť okamžite." Je tam veľký hluk. Archie ho nechá utíchnuť. Potom hovorí: "To je veľmi zaujímavé páni, pretože keď som vám dal tabuľku s výsledkami, vymenil som dva stĺpčeky. Vychádza, že vaše nemocnice zabíjajú ľudí, a mali by byť doma. Chceli by ste zastaviť pokus teraz alebo by sme mali počkať, kým budú výsledky obrovské?" V miestnosti zavládlo úplné ticho.

Ale Cochrane by takú vec urobil. A dôvodom, prečo by takú vec urobil je, že chápal, že je oveľa lepší pocit stáť tam a povedať: "Tu v mojom vlastnom malom svete som boh a rozumiem všetkému. Nechcem, aby moje názory boli spochybňované. Nechcem moje závery otestovať." Je oveľa pohodlnejšie jednoducho ustanoviť zákon. Cochrane chápal, že neistota, že omylnosť, že byť spochybňovaný, to bolí. Niekedy je potrebné byť z toho vyvedený šokom. Nebudem predstierať, že je to jednoduché. Nie je to jednoduché. Je to neuveriteľne bolestivé.

A odkedy som začal o tejto téme rozprávať a skúmať túto tému, znepokojuje ma niečo, čo povedal japonský matematik o tejto téme. Krátko po vojne, tento mladý muž, Yutaka Taniyama, vyvinul túto udivujúcu domnienku nazvanú Taniyamova-Shimurova domnienka. Ukázala sa ako absolútne nápomocná o mnoho desaťročí neskôr pri dokazovaní Fermatovho posledného teorému. V skutočnosti sa ukazuje, že je ekvivalentom dôkazu Fermatovho posledného teorému. Dokážete jedno, dokážete druhé. Ale vždy to bola domnienka. Taniyama skúšal a skúšal, a skúšal, a nikdy nedokázal, že je pravdivá. Krátko pred svojimi 30-tymi narodeninami v roku 1958 spáchal Yutaka Taniyama samovraždu. Jeho priateľ, Goro Shimura - ktorý s ním na matematike spolupracoval - o desaťročia pozdejšie premyšľal o Taniyamovom živote. Povedal: "Ako matematik nebol veľmi pozornou osobou. Urobil mnoho chýb. Ale urobil chyby v dobrom smere. Skúšal som ho napodobňovať, ale zistil som, že je veľmi ťažké urobiť chyby v dobrom smere."

Ďakujem.

(Potlesk)