Tim Brown vyzýva dizajnérov aby mysleli vo veľkom

Dnes ráno chcem hovoriť trochu o tom, čo sa stane, ak prejdeme od dizajnu k dizajnérskemu mysleniu. Toto tu je skôr stará fotka, bol to môj prvý projekt, ktorý ma zamestnal. Približne pred 25 rokmi. Je to sústružný stroj alebo aspoň jedna z jeho častí. Mojou úlohou bolo urobiť túto vec trochu modernejšou. Urobiť túto vec trochu modernejšou, jednoduchšou na používanie. V tom čase som si myslel, že robím dosť dobrú prácu. Nanešťastie krátko potom spoločnosť skrachovala.

Toto je môj druhý projekt, ktorý som robil. Faxovacie zariadenie. Nové technológie som dal do atraktívnej škatule. Opäť, o 18 mesiacov produkt bol zastaraný. A samozrejme, teraz je už aj celá technológia zastaraná. Učím sa dosť pomaly. Ale nakoniec som prišiel na to, čo sa točí okolo dizajnu nie natoľko dôležite -- Robiť veci príťažlivé, používateľnejšie, robiť ich predajnejšie. Tým, že som sa zameriaval na dizajn možno len na jeden produkt, bol som postupný, ale nemalo to zásadný vplyv.

Myslím si, že tento umenšený pohľad na dizajn, je relatívne mladý jav. V skutočnosti vznikol v neskoršej polovici dvadsiateho storočia keď sa z dizajnu stal nástroj konzumizmu. Takže keď sa dnes bavíme o dizajne, a osobitne, keď o ňom čítame v dnešnej tlači často myslíme na produkty podobné týmto. Zábavné? Áno. Žiadúce? Možno. Dôležité? Nie príliš.

Avšak nebolo tomu vždy takto. A chcem navrhnúť, že ak vezmeme odlišný pohľad na dizajn. Ak sa zameriame menej na predmet a viacej na dizajnérske myslenie ako prístup, mohli by sme dosiahnuť výsledky s väčším efektom. Tento pán, Isambard Kingom Brunel navrhol veľa veľkých vecí v 19. storočí, vrátane Cliftonovho visutého mostu v Bristole a Temžský tunel v Rotherhithe. Oba úžasné a tiež veľmi inovatívne návrhy. Jeho najväčší výtvor v skutočnosti prechádza priamo cez Oxford. Volá sa Great Western Railway.

A ako dieťa som vyrastal neďaleko odtiaľto. A jedna z mojich obľúbených vecí bola bicyklovať popri železnici čakajúc na veľký expresný vlak, ktorý prehrmel okolo. Môžete to vidieť znázornené na tejto kresbe J.M.W Turnera "Dážď, Para a Rýchlosť" Brunel hovoril, že jeho plánom je, aby jeho pasažieri mohli zažiť plavbu naprieč vidiekom.

A toto bolo v devätnástom storočí. Zrealizovať to znamenalo vytvoriť najrovnejší spád aký bol kedy vôbec vytvorený, čo znamenalo budovanie dlhých viaduktov popri údoliach riek -- toto je v skutočnosti viadukt pri Temže v Maidenhead -- -- a dlhé tunely, jeden taký je v Boxi, vo Wilthshire. Ale tu neskončil. Neskončil len pri pokusoch navrhnúť najlepšiu železničnú cestu. Mal víziu integrovaného dopravného systému, v ktorom by bolo možné, aby pasažier nastúpil do vlaku v Londýne a vylodil sa z lode v New Yorku. Jedna cesta z Londýna do New Yorku. Toto je S.S. Great Western, ktorý postavil aby zabezpečil druhú časť cesty.

Brunel pracoval 100 rokov pred vznikom dizajnu ako profesie. Ja si však myslím, že používal dizajnérske myslenie na riešenie problémov a na realizovanie svetovo revolučných inovácii. Takže dizajnérske myslenie začína s tým, čo Roger Martin profesor obchodného manažmentu na Torontskej univerzite, pomenoval ako integratívne myslenie. A to je schopnosť využiť protichodné idei a proti sebe stojace prekážky na vytváranie nových riešení. V prípade dizajnu to znamená vytvárať rovnováhu medzi želateľným a potrebným pre ľudí, technicky realizovateľným, a ekonomicky uskutočniteľným. S inováciami ako Great Western môžeme túto rovnováhu maximálne využiť.

Takže nejako sme sa odtiaľto dostali sem. Od systémových mysliteľov, ktorí pretvárali svet ku kaste ľudí v čiernych rolákoch a dizajnových okuliarov, čo pracujú na malých veciach. S rozvojom našej industriálnej spoločnosti sa z dizajnu stala profesia, ktorá sa zamerala na ešte menší rozmer kým sa napokon sama nestala estetikou, imidžom a módou. Na nikoho nechcem ukazovať prstom. Sám som členom tejto kasty na plný úväzok. a niekde tu sú aj moje dizajnérske okuliare. Tuto. Avšak predsa si myslím, že dizajn sa stáva opäť veľkým. A deje sa to cez používanie dizajnérskeho myslenia na nové druhy problémov -- Na globálne otepľovanie, vzdelanie, zdravotníctvo, bezpečnosť, čistá voda, čokoľvek.

A keď sa pozeráme na toto znovuobjavovanie dizajnérskeho myslenia, a keď vidíme ako začína riešiť niektoré nové druhy problémov, nachádzame tu niektoré základné myšlienky, ktoré sú, myslím si, veľmi užitočné. Chcem o niektorých z nich hovoriť nasledujúcich pár minút. Prvá z nich je, že dizajn sa sústreďuje na človeka. Môže zapájať techniku a ekonomiku, ale začína tým, čo ľudia potrebujú alebo by mohli potrebovať. Čo uľahčí život, čo ho spríjemní? Ako môžu byť technológie užitočné a používateľné? Zároveň je to viac než len dobrá ergonómia, dávať gombíky na správne miesta. Často je to o pochopení kultúry a kontextu skôr než vôbec vieme, kde treba mať nové nápady.

Tím čo v Indii pracoval na novom ošetrovateľskom programe zraku, sa snažil pochopiť túžby a motivácie detí v školách aby pochopili, akú rolu by mohli zohrávať pri vyšetrovaní svojich rodičov. Conversation Sound vyvinul vysoko kvalitný a cenovo revolučne nízku sluchovú pomôcku pre rozvojový svet. Na Západe sa spoliehame na kvalifikovaných technikov aby tieto pomôcky inštalovali. V Indii takýto technici jednoducho neexistujú. Tímu, čo v Indii pracoval s pacientmi a miestnymi zdravotníckymi pracovníkmi musel pochopiť ako PDAčka a programy na PDA môžu nahradiť týchto technikov v inštalácii a diagnostike.

Namiesto technológie začali s ľuďmi a kultúrou. Ak potrebou človeka je priestor, kde začať dizajnérske myslenie sa rýchlo presúva tam kde učenie je konanie. Namiesto premýšľania nad tým, čo vytvoriť vytvára s cieľom myslieť. Nové prototypy urýchľujú proces inovácie. Pretože len keď naše nápady realizujeme začneme chápať ich silné a slabé stránky. A čím rýchlejšie to robíme, tým rýchlejšie sa naše idey rozvíjajú.

Veľa už bolo povedané a napísané o Inštitúte Arawind Eye v Madurai v Indii. Robia úžasnú prácu starostlivosťou o veľmi chudobných pacientov cez príspevky tých, ktorí si starostlivosť môžu dovoliť a prierezovým dotovaním tých, ktorí si to dovoliť nemôžu. Sú veľmi výkonní, ale tiež veľmi inovatívni. Keď som ich pred niekoľkými rokmi navštívil, urobili na mňa veľký dojem ochotou rýchlo realizovať svoje nápady.

Toto je výrobné zariadenie pre jednu z ich najväčších cenových bômb. Vyrábajú vlastné intraokulárne šošovky. Sú to šošovky, ktoré nahrádzajú šošovky poškodené šedým zákalom. Myslím si, že je to časť ich prototypnej mentality, ktorá im umožňuje dosahovať skutočne rýchly pokrok. Cenu produktu zrazili z 200 dolárov za pár na 4 doláre za pár šošoviek. Z časti toho dosiahli namiesto budovania pekného, nového podniku, použitími suterénu jednej z ich nemocníc. Inštalovanie veľkokapacitných strojov, aké používajú západní producenti, nahradili nízko-nákladovou CAT/CAM modelovou technológiou. V súčastnosti sú najväčším výrobcom týchto šošoviek v rozvojovom svete a nedávno sa presunuli do vlastného závodu.

Ak ľudskou potrebou je priestor, kde začať a prototypy sú nosičmi pokroku, treba sa tiež pýtať otázky týkajúce sa cieľa. Chápanie konzum ako primárny cieľ dizajnérskej myslenie nahrádza možnosťou participácie. Posun od pasívneho vzťahu medzi konzumentom a producentom k aktívnemu zapojeniu každého v skúsenostiach, ktoré sú zmysluplné, produktívne a ziskové.

Použijem myšlienku, ktorú spomenul Rory Sutherland, podľa ktorej nehmatateľné veci, sú asi hodnotnejšie než veci materiálne, a posunúť to ešte ďalej. Myslím si, že dizajn participačných systémov v ktorých celé spektrum hodnôt, okrem peňazí, je súčasne vytvárané a pomerované, sa stáva hlavnou témou, nie len pre dizajn, ale aj pre ekonomiku, ako sa posúvame ďalej.

Wiliam Beveridge keď napísal svoju prvú slávnu správu v r.1942, vytvoril čo poznáme ako britský sociálny štát, o ktorom dúfal, že každý občan bude aktívny participant vo svojom vlastnom sociálnom blahobyte. Neskôr, keď napísal tretiu správu, priznal, že sa zmýlil a v skutočnosti vytvoril spoločnosť blahobytných konzumentov.

Hillary Cottam, Charlie Ledbetter, a Hugo Manassei z Participle prevzali túto myšlienku pariticipácie a vo svojom manifeste Beverige 4.0 navrhujú rámec na znovuobjavenie štátu blahobytu. Jeden z ich projektov - Southwark Circle, pracoval s obyvateľmi v Southwarku, v južnom Londýne, a malým tímom dizajnérov, aby vyvinuli novú členskú organizáciu ktorá by pomáhala starším ľuďom s ich domácimi prácami. Dizajn bol vylepšený a rozvinutý za pomoci 150 starších ľudí a ich rodín skôr ako bola služba tento rok zahájená.

Môžeme vziať túto myšlienku participácie k jej zrejme logickému záveru a povedať, že dizajn može mať vtedy najväčší vplyv, keď sa zoberie z rúk dizajnérov a dá sa do rúk každého. Ošetrovateľky a praktikanti v zdravotnom systéme USA z Kaiser Permanente sa zaoberali otázkou ako zlepšiť skúsenosti pacientov. Osobitne sa zamerali na spôsob, ako vymieňať poznatky a výmeny pracovných zmien. Cez výskumný program pozorovania, prediskutovania nových riešení a rýchlych inovácii, dosiahli úplne nový spôsob ako striedať zmeny.

Prešli od dochádzania do sesterských izieb, kde preberali rozličné stavy a potreby pacientov, k vývoju systému, ktorý sa odohrával na izbe priamo pred pacientami, pomocou jednoduchého softvérového nástroja. Týmto spôsobom zrazili čas, ktorý boli mimo pacientov z 40 na 12 minút v priemere. Zvýšili dôveru pacientov a spokojnosť sestier. Vynásobte toto všetkými opatrovateľkami vo všetkých oddeleniach 40tich nemocníc v systéme a dosiahnutý efekt je obrovský.

A toto je len jedna z tisícich možností iba v zdravotníctve. Takže toto sú nejaké zo základných myšlienok okolo dizajnérskeho myslenia a niektoré nové druhy projektov, na ktoré sa používa. Rád by som sa vrátil ešte k Brunelovi a navrhol prepojenie, ktoré by mohlo vysvetliť, čo sa dnes deje, a prečo dizajnérske myslenie môže byť užitočný nástroj. A toto prepojenie je zmena. V čase zmeny potrebujeme nové alternatívy a nové idei.

Brunel pracoval v dobe, kedy vrcholila industriálna revolúcia, kedy celý náš život a ekonómia boli pretvárané. Samozrejme, industriálne systémy napredujú od čias Brunela a fakticky sú súčasťou dnešných problémov. Avšak, opäť sa nachádzame uprostred masívnej zmeny. A táto zmena nás núti spochybniť dosť základné aspekty našej spoločnosti -- ako dbáme o svoje zdravie, ako si vládneme ako sa vzdelávame, ako zabezpečiť bezpečnosť. V časoch zmeny, potrebujeme tieto nové možnosti pretože naše existujúce riešenia jednoducho starnú.

Takže prečo dizajnérske myslenie? Pretože umožňuje nový spôsob riešenia problémov. Namiesto obvyklých konvergentných prístupov, kde za najlepší výber považujeme jednu z dostupných alternatív, motivuje nás používať divergentný prístup, skúmať nové alternatívy, nové riešenia, nové myšlienky, ktoré pred tým neexistovali. Skôr ako sa dostaneme cez tento proces divergencie, je ešte jeden dosť dôležitý prvý krok. A tým je: Na akú otázku chceme odpovedať? Aké sú inštrukcie dizajnu? Brunel sa mohol pýtať napríklad takto: Ako sa dostanem vlakom z Londýna do New Yorku? Aké otázky by sme sa mohli pýtať dnes?

Napríklad tieto sú niektoré z nich, Osobitne na jednej pracujeme práve s Acumend Fondom, v projekte financovanom nadáciou Billa a Maliny Gates. Ako by sme mohli zlepšiť dostupnosť pitnej vody pre najchudobnejších ľudí sveta, a zároveň podporiť inovácie medzi lokálnymi poskytovateľmi vody?

Namiesto bandy amerických dizajnérov ktorý prídu s novými ideami, vhodnými alebo menej vhodnými, prešli sme k otvorenejšiemu, tímovému a kolektívnemu prístupu. Dali sme dokopy dizajnérov a investorov s jedenástimi vodárenskými spoločnosťami v Indii. A prostredníctvom workshopov vyvinuli nové produkty, služby a biznis modely.

Usporiadali sme súťaž a potom sme podporili päť týchto organizácii aby zrealizovali svoje idey. Tieto svoje nápady rozpracovali a vycibrili. Potom spolu s IDEO a Acumen strávili niekoľko týždňov navrhovaním novej sociálnej marketingovej kampane, stratégií pokrytia komunít, biznis modelov, nové nádoby a zásobníky vody a vozíky na rozvoz vody. Niektoré z týchto ideí sa už zavádzajú na trh. A rovnaký proces sa práve začína s MVO v južnej Afrike.

Osobne mi tento projekt ukazuje, ako ďaleko sa dá dôjsť od niektorých malých vecí, ktorým som sa venoval na začiatku mojej kariéry. Dôrazom na potreby ľudí, a využívaním prototypov ktoré posúvajú nápady dopredu, tým, že proces vezmeme z rúk dizajnérov a umožníme aktívnu participáciu komunity, takto môžeme riešiť väčšie a zaujímavejšie otázky. Rovnako ako Brunel, dôrazom na systémy, môžeme dosiahnuť väčší efekt. Toto je jedna z vecí na ktorej pracujeme.

A veľmi ma to zaujíma, ale azda ešte viacej som zvedavý dozvedieť sa, čo považujú ľudia za dôležité, na čom treba pracovať. Aké otázky by sme sa mali pýtať na ktoré by mohlo dizajnérske myslenie odpovedať? Ak máte nejaké nápady pokojne ich zaveste na Twitter. Je tam "hashtag" ktorý sa dá použiť, #CBDQ. Takto nejako vyzerá stránka od nedávna. A samozrejme môžete tam hľadať otázky, ktoré zaujímajú práve vás. cez ten istý kód.

Chcem veriť tomu, že dizajnérske myslenie má naozaj svoj význam, že môže pomôcť pri tvorbe nových nápadov, a nových inovácii, ktoré prekonajú úroveň najnovších produktov na High Street. Aby sme to urobili, myslím že potrebujeme používať náročnejší dizajnérsky prístup. viac ako Brunel, menej ako doménu profesionálneho kléru. A prvý krok je pýtať sa správne otázky. Ďakujem vám veľmi pekne. Potlesk