Thomas Heatherwick: Budovanie katedrály semien

Dobrý deň, moje meno je Thomas Heatherwick. Mám štúdio v Londýne, ktoré má zvláštny prístup k navrhovaniu budov. Keď som vyrastal, bol som priamo pri výrobe, procese, materiáloch a vynálezoch v malej mierke. A ja som sa pozeral na budovy vo väčších rozmeroch a zistil som, že budovy okolo mňa a tie, ktoré sa navrhujú a tie, ktoré som videl na verejnosti, vyvolávajú pocit chladu a sú ako bez duše. A v menšej mierke, veľkosti náušnice alebo keramickej kanvice alebo hudobného nástroja mali veci dušu. A to ma ovplyvnilo. Prvú budovu som postavil pred 20 rokmi. A odvtedy, za posledných 20 rokov, som vybudoval štúdio v Londýne. Toto je moja mama, mimochodom, vo svojom obchodíku s korálkami v Londýne. Strávil som tam veľa času rátaním korálok a podobných vecí.

Len vám ukážem, pre tých, ktorí nepoznajú prácu môjho štúdia, niekoľko projektov, na ktorých sme pracovali. Toto je nemocnica. Toto je obchod pre firmu vyrábajúcu kabelky. Toto je ateliér pre umelcov. Toto je socha vyrobená z miliónu metrov vlákna a zo 150 000 sklenených korálok veľkosti golfovej loptičky. A toto je okno. Toto je dvojica chladiacich veží pre elektrickú stanicu pri Katedrále sv. Pavla v Londýne. Toto je chrám v Japonsku pre budhistického mnícha. A toto je kaviareň pri mori vo Veľkej Británii.

A len veľmi rýchlo, nedávno sme začali pracovať z poverenia starostu Londýna na návrhu nového autobusu, ktorý by dal cestujúcim opäť voľnosť. Pretože pôvodný autobus Routemaster, ktorý niektorí z vás možno poznajú, mal vzadu otvorenú platformu -- vlastne, myslím, že všetky naše Routemastery sú teraz v Kalifornii. Ale nie sú v Londýne. Takže ste v autobuse uväznení. A ak ide autobus zastaviť a je tri metre od zastávky, ste ako väzeň. Ale starosta Londýna chce znovu zaviesť autobusy s otvorenou platformou. Takže pracujeme s Dopravným podnikom Londýna a táto organizácia nebola klientom pre nový autobus už 50 rokov. Máme to šťastie, že s nimi môžeme spolupracovať. V skratke, tento autobus by mal využívať o 40 percent menej energie. Má hybridné poháňanie. A pracujeme na zlepšení všetkého, od materiálu cez tvar a štruktúru až po estetiku.

Chcel som vám ukázať štyri hlavné projekty. Toto je projekt mostu. Mali sme navrhnúť most, ktorý by sa otváral. A otváranie sa zdá byť -- každý má rád otváracie mosty, ale je to dosť základná vec. Myslím, že všetci sa zastavíme a pozeráme sa. Ale mosty, ktoré sme videli, sa otvárali a zatvárali -- toto bude trochu chúlostivé, ale raz som videl fotografiu futbalistu, ktorý sa naťahoval za loptou. A ako sa pohol dopredu, niekto mu stúpil na koleno, a mal ho takto zlomené. A keď sa pozriem na tento typ mostov, nemôžem si pomôcť, ale cítim, ako by sa tá krásna vec zlomila.

Toto je na Paddingtone v Londýne. Je to veľmi nudný most, ako vidíte. Len oceľ a drevo. Ale namiesto toho, čo to je, sme sa zamerali na to, ako to funguje. (Potlesk) Páčila sa nám myšlienka, že dva vzdialené konce sa nakoniec pobozkajú. (Potlesk) Museli sme o polovicu znížiť rýchlosť, pretože každý sa zľakol, keď sme to pustili prvý raz. Takto je to zrýchlené.

V poslednej dobe pracujeme na návrhu novej elekrárne na biomasu -- teda takej, ktorá používa organický odpadový materiál. Podľa novín bude z takej elektrárne pochádzať voda aj elektrina, ktorú budeme používať v budúcnosti. A kedysi sme boli hrdí na to, ako vyrábame elektrinu. Ale v poslednej dobe nemá žiadna výročná správa elektrárne na obale elektráreň. Je tam dieťa bežiace cez pole alebo niečo podobné.

(Smiech)

Takže, keď nás kontaktovalo konzorcium inžinierov s požiadavkou pracovať s nimi na tejto elektrárni, našou podmienkou bolo, že budeme spolupracovať a že, čokoľvek nakoniec urobíme, nebude to len ozdobenie normálnej elektrárne. A namiesto toho, sme sa museli naučiť -- tak trochu sme ich donútili, aby nás učili. Strávili sme veľa času cestovaním s nimi a učili sme sa o všetkých možných častiach a našli sme množstvo nedostatkov, ktoré si predtým neuvedomili. Vziať priestor a poskladať tam tie veci na hromadu, nie je nutne najefektívnejšií spôsob, ako to spraviť.

Pozreli sme sa na to, ako môžeme tie prvky spojiť -- namiesto nahádzania na jednu kopu, vytvoriť kompozíciu. A zistili sme -- táto oblasť je jedna z najchudobnejších v Británii. V hlasovaní ju zvolili za najhoršie miesto pre život v Británii. A vedľa tejto elektrárne sa stavia 2000 nových domov. Takže to má sociálnu dimenziu. Má to symbolický význam. Mali by sme byť hrdí na to, odkiaľ pochádza naša energia, a nie sa za to hanbiť.

A tak sme sa pozreli na to, ako postaviť elektráreň, ktorá by namiesto veľkého plotu naokolo, ktorý ľudí odrádza, bola miestom, ktoré ľudí priťahuje. Musí byť -- snažím sa spomenúť si -- musí byť 60 metrov vysoká. A tak sme si povedali, že sa pokúsime urobiť elektro park, a vtiahnuť celý priestor dnu a zvyšné miesto, ktoré je na pozemku, využijeme na výstavby zvukovo izolovanej elektrárne. Pretože už len tá zemina ten hluk zníži. A tiež sme zistili, že môžeme urobiť efektívnejšiu a ekonomicky výhodnú štruktúru, keď to bude vyzerať takto.

Dokončený projekt bude viac ako len elektráreň. Je to miesto, kde môžete mať na vrchu bar mitzvah. (Smiech) A je to aj park. Takže ľudia môžu prísť a poobzerať sa a využiť tú výšku, ktorá tam kvôli funkcii musí byť.

Boli sme pozvaní postaviť v Šanghaji -- teda, neboli sme pozvaní, čo to rozprávam. Vyhrali sme konkurz a bola to fuška dostať sa tam. (Smiech) Takže sme vyhrali konkurz na návrh pavilónu Veľkej Británie. A výstava je šialená vec. Je tam 250 pavilónov. Bola to najväčšia svetová výstava, aká sa kedy uskutočnila. Každý deň tam bolo viac ako milión návštevníkov. A všetkých 250 krajín medzi sebou súťažilo. A britská vláda nám povedala, "Musíte byť v prvej päťke." A tak sa vládnym cieľom stalo, ako môžete vyčnievať nad tým chaosom, ktorým je svetová výstava? Cítili sme, že sa musíme zamerať na jednu vec a len na jednu vec, namiesto snahy mať všetko. A tiež sme cítili, že bez ohľadu na to, čo nakoniec urobíme, nemôže to byť len trápna reklama na Britániu.

(Smiech)

Pravdou však bolo, že výstava bola o budúcnosti miest a predovšetkým vo viktoriánskom období sa príroda prvýkrát integrovala do miest. Prvé verejné parky moderných čias na svete boli v Británii. A prvá väčšia botanická inštitúcia bola založená v Londýne. A práve v nej majú neobyčajný projekt, v ktorom zbierajú 25 percent všetkých druhov rastlín na svete. Náhle sme si toto všetko uvedomili. A všetci súhlasili s tým, že stromy sú nádherné. Nikdy som nestretol nikoho, kto by povedal, "Nemám rád stromy." A rovnaké je to s kvetinami. Nikdy som nestretol nikoho, kto by povedal, "Nemám rád kvety." Ale uvedomili sme si, že semienka -- ktorým sa tento projekt vážne venuje -- ale tie semienka -- v žiadnej veľkej botanickej záhrade sa nevystavujú semienka. Nájdete ich len v záhradníckych centrách, kde sú v malých papierových vreckách. Ale tento úžasný projekt prebieha. A tak sme si povedali, že urobíme projekt, ktorý bude o semienkach, nejaká katedrála semien.

Ale ako by sme mohli ukázať tieto malinké veci? Pomohol nám film Jurský park. Pretože DNA dinosaura, ktorý bol uväznený v jantári, nám vnukla nápad, že tieto malinké veci môžu byť zachytené takým spôsobom, aby vyzerali vzácne a nielen ako oriešky. Výzvou teda bolo, ako ukážeme tieto veci vo svetle? Nechceli sme urobiť osobitne budovu a potom do nej vložiť semienka. Rozmýšľali sme, ako by mohla celá budova žiariť. Mimochodom, oproti západným krajinám sme mali polovičný rozpočet. A museli sme brať do úvahy, že máme k dispozícii priestor veľkosti futbalového ihriska. Jedna hračka nám vnukla nápad.

(Video) Dabing: Nový Play-Doh Mop Top Hair Shop. Pieseň: ♫ Máme Mop Tops, Play-Doh Mop Tops ♫ ♫ Len otoč stoličkou a Play-Doh bude mať dlhé vlasy ♫ ♫ Sú to Mop Tops ♫

Thomas Heatherwick: Takže máte predstavu. Myšlienkou bolo vziať 66 000 semienok, ktoré boli ochotní nám dať, a vziať každé z nich a uložiť ho v tomto vzácnom optickom vlákne. A pomocou tohto jednoduchého princípu ukázať semienka a postaviť budovu, ktorá sa môže hýbať vo vetre. Celá tá vec sa jemne pohybuje, keď zafúka vietor. A vnútri, denné svetlo -- každý z nich je optický a privádza svetlo do stredu. A v noci umelé osvetlenie v každom z nich žiari a svetlo vychádza von. A aby sme si to mohli dovoliť, sústredili sme sa na energiu. Namiesto stavby veľkosti futbalového ihriska sme všetko zamerali na tento jeden prvok. Vláda súhlasila, že urobíme to a len to a na to zameriame všetko naše úsilie. A zvyšok priestoru bude verejným miestom. Každý deň tam bolo milión návštevníkov, chceli sme im dať trochu miesta.

Spolupracovali sme s výrobcom umelých vlákien a vyvinuli sme menšiu verziu katedrály semien, aby aj čiastočne nevidiaci mohli vidieť tú štruktúru, krehkú a mäkkú. Viete, keď ide zviera na operáciu, oholia mu trochu kože a zbavia ho srsti -- podobne aj tu, aby sme sa dostali dovnútra katedrály, trochu sme ju oholili.

A vnútri nie je nič, žiadny hlas známeho herca, žiadne projekcie, žiadne obrazovky, žiadna meniaca sa farba, je tam len ticho a chlad. A ak ponad ňu preletí oblak, môžete ho vidieť na koncoch, ktorými sa dostáva dovnútra svetlo. Toto je jediný projekt, ktorý v skutočnosti vyzeral, akoby bol len zobrazený na počítači.

(Smiech)

Kľúčovou otázkou bolo, ako budú ľudia reagovať. Istým spôsobom je to najvážnejšia vec, akú môžete urobiť na výstave. Len som vám to chcel ukázať. Britská vláda -- akákoľvek vláda je najhorším možným klientom na svete, akého kedy dostanete. Bola to hrôza. Ale aj podpora. A bola tam chvíľa, kedy zrazu -- vlastne som chcel povedať niečo iné. Toto je riaditeľ U.K. Trade and Investment, ktorý bol naším klientom, a spolu s čínskymi deťmi sa zabáva v našom pavilóne.

(Video) Deti: Raz, dva, tri, ideš.

(Smiech)

TH: Ospravedlňujem sa za môj hlúpy hlas, ktorý tam počujete.

(Smiech)

A nakoniec by som niečo povedal o štruktúre povrchu. V projektoch, na ktorých sme pracovali, boli budovy hladké, mali pekný tvar, ale materiál vyzerá stále rovnako. To sme chceli podrobne preskúmať a nájsť alternatívy. A v jednom projekte v Malajzii staviame bytové domy pre investora. Na takomto kúsku zeme, toto je pozemok. A starosta Kuala Lumpur povedal, že ak tento investor dá niečo naspäť mestu, dajú mu viac pozemkov, na ktorých sa dá stavať. To bol pre investora podnet naozaj porozmýšľať, čo by bolo pre mesto dobré.

Bytové domy v tejto časti sveta vyzerajú obyčajne tak, že máte vežu a okolo nej dáte na kraj zopár stromov a na zvyšku parkujú autá. Všetko sa týka len prvých pár poschodí, zvyšok je len kvôli pohľadniciam. Najmenej sú hodnotné byty v spodnej časti takejto budovy. Čo ak by sme ich odsekli a dali budove malú spodnú časť, a vzali by sme tento kúsok a dali ho navrch, kde je pre investora komerčne výhodnejší. A spojením týchto mohlo 90 percent pozemku vyzerať ako dažďový prales, namiesto 10 percent úbohých stromov a ciest okolo budovy.

(Potlesk)

Takže takéto budovy staviame. Sú vlastne rovnaké, takže je to ekonomicky výhodné. Len sú nasekané v rôznych výškach. Ale kľúčovou časťou je pokúšať sa vrátiť tento neobyčajný kúsok zeme namiesto toho, aby sme ho len pohltili. A to je môj posledný slajd.

Ďakujem.

(Potlesk)

Ďakujem.

(Potlesk)

June Cohen: Ďakujem, Thomas. Si skvelý. Keďže máme ešte chvíľku času, možno by si nám mohol ešte niečo povedať o týchto semienkach, ktoré možno pochádzajú z tej oholenej časti budovy.

TH: Toto je z pár testov, ktoré sme robili, keď sme stavali budovu. Takýchto tam bolo 66 000. Toto vlákno je skoro sedem metrov dlhé. Slnečné svetlo prichádzalo -- zachytávalo sa zvonka budovy a schádzalo dolu, pričom osvetľovalo každé semienko. Utesniť túto budovu bolo šialené. Pretože tesnenie je ťažké už samo o sebe, ale ak poviete, že do budovy potrebujete urobiť 66 000 dier -- celkom sme si to užili. Len jedna osoba mala ruku správnej veľkosti -- a nebolo to dieťa -- ktorá by sa vošla medzi tesnenie budovy.

JC: Ďakujem, Thomas.

(Potlesk)