Susan Lim: Transplantujme bunky, nie orgány

Mala som tú výsadu učiť sa transplantovať pod vedením dvoch skvelých priekopníkov v chirurgii: Thomas Starzl, ktorý vykonal prvú úspešnú transplantáciu pečene na svete v roku 1967, a Sir Roy Calne, ktorý vykonal prvú transplantáciu pečene v Spojenom kráľovstve v nasledujúcom roku. Vrátila som sa do Singapúru a v roku 1990 som vykonala prvú úspešnú transplantáciu pečene od mŕtveho darcu v Ázii, napriek zlým vyhliadkam. Keď sa teraz obzriem späť, transplantácia bola vlastne tou najjednoduchšou časťou. Ťažšie už bolo získavanie peňaží pre financovanie operácie. Ale asi najnáročnejšou časťou bolo presvedčiť zákonodarcov -- vec, ktorá sa prejednávala v parlamente -- či mladej chirurgičke poskytnúť príležitosť urobiť priekopnícky čin pre jej vlasť. Po 20-tich rokoch, je až dodnes moja pacientka Surinder, najdlhšie prežívajúcou pacientkou v Ázii s transplantovanou pečeňou od mŕtveho darcu. (Potlesk) A čo je ešte dôležitejšie, je fakt, že som hrdá krstná mama jej 14-ročného syna.

(Potlesk)

Avšak nie všetci čakatelia na transplantáciu sú takí šťastlivci. Pravdou je, že jednoducho nie je dosť darcovských orgánov pre všetkých. S pokračujúcim vzrastom dopytu po darcovských orgánoch, z veľkej časti z dôvodu starnúcej populácie, však ich dostupnosť zostáva relatívne rovnaká. Len v Spojených štátoch je 100 000 mužov, žien a detí na čakacej listine na darcovské orgány, a viac ako tucet z nich denne umiera pre nedostatok darcovských orgánov. Táto komunita aktívne viedla kampaň za darcovstvo orgánov. A dar života sa rozšíril z darcov s odumretým mozgon na živých, príbuzných darcov -- príbuzných, ktorí môžu darovať orgán alebo jeho časť, ako je časť pečene, príbuznému alebo milovanému.

Avšak pre strašný nedostatok darcovských orgánov sa dar života rozšíril od živých príbuzných darcov na živých nepríbuzných darcov. Z toho povstala bezprecedentná a neočakávaná morálna kontroverzia. Ako môžeme odlíšiť dobrovoľné a altruistické darcovstvo od vynúteného od, napríklad, submisívneho partnera, príbuzného, poddaného, otroka, alebo zamestnanca? Kde a ako môžeme vyznačiť hranicu? V časti sveta, odkiaľ som, žije príliš mnoho ľudí pod hranicou chudoby. V niektorých oblastiach, komerčné darcovstvo orgánov výmenou za peňažnú odmenu vedie k prekvitajúcemu obchodu u živých, nepríbuzných darcov.

Krátko po vykonaní prvej transplantácii pečene som dostala poverenie ísť do väzníc a vziať orgány popravených väzňov. V tom čase som bola tehotná. Tehotenstvo by malo byť šťastným a naplňujúcim obdobím v živote každej ženy. Ale moje obdobie radosti bolo ničené vážnymi a morbídnymi myšlienkami -- myšlienkami o prechádzaní vysoko zabezpečenými čakárňami na popravu, keďže to bola jediná cesta do provizórnych operačných miestností. A zakaždým som cítila hrôzostrašné pohľady odsúdených väzňov. A dva roky som zápasila s dilemou vstať o 4:30 v piatok ráno, ísť do väznice, zísť dole v rukaviciach a vydrhnutá, pripravená prevziať telo popraveného väzňa, odstrániť orgány a transportovať ich do nemocnice, a transplantovať dar života príjemcovi v to isté popoludnie. Bez pochýb, bola som informovaná, že súhlas bol daný.

Avšak jedna zo schopností, čo ma v živote naplňuje, teraz vyvolávala konfliktné pocity -- konflikt od extrémneho zármutku po oslavnú radosť pri transplantácii daru života za súmraku. V mojom tíme boli životy jedného alebo dvoch kolegov touto skúsenosťou poznačené. Niektorí z nás sa nad to možno povzniesli, ale v skutočnosti nikto už nie je ako predtým. Bola som ustarostená, pretože získavanie orgánov z popravených väzňov je morálne aspoň tak kontroverzné, ako je získavanie kmeňových buniek z ľudských embryí. A v mysli sa mi vyjasnilo, že účel môjho vplyvu ako priekopníčky v chirurgii, je určite hovoriť za tých, ktorí vplyv nemajú. Zaujímalo ma či jestvuje lepší spôsob -- spôsob ako obísť smrť, a predsa poskytnúť dar života, ktorý by exponenciálne ovplyvnil milióny pacientov na celom svete.

Práve v tom čase sa chirurgické praktiky vyvinuli od veľkých k malým, od veľkých rezov k postupom cez otvory veľkosti kľúčovej dierky. A u transplantácií sa koncepty posunuli od celých orgánov k bunkám. V roku 1988 som sa na University of Minnesota podieľala na malej sérii transplantácií pankreasov. Bola som svedkom technickým ťažkostí. Toto ma inšpirovalo k posunu od transplantácií celých orgánov k transplantácii buniek. Premýšľala som, prečo nevziať jednotlivé pankreatické bunky -- bunky, ktoré vylučujú inzulín, liečiť nimi cukrovku -- a transplantovať tieto bunky? -- technicky omnoho jednoduchší postup ako zápasenie so zložitosťami pri transplantácii celého orgánu.

V tom čase dostal výskum kmeňových buniek impulz, ktorý nasledoval po izolácii prvých ľudských embryonálnych kmeňových buniek v 90-tych rokoch 20.storočia. Zistenie, že kmeňové bunky môžu dať vznik celému radu rôznych typov buniek -- srdcových buniek, pečeňových, buniek pankreatických ostrovčekov -- získalo pozornosť médií a povzbudilo predstavivosť verejnosti. Tiež som bola fascinovaná touto novou a prieraznou bunečnou technológiou, a inšpirovalo to posun v mojom myslení od transplantácie celých orgánov k transplantácii buniek. Zamerala som svoj výskum na kmeňové bunky ako na možný zdroj bunečných transplantátov.

Dnes vieme, že je mnoho rôznych typov kmeňových buniek. Embryonálne kmeňové bunky zaujímali centrálne postavenie hlavne z dôvodu ich pluripotencie -- teda že sa ľahko diferencujú na rôzne bunečné typy. Avšak morálna kontroverzia okolo embryonálnych kmeňových buniek -- skutočnosť, že tieto bunky sú odvodené z ľudských embryí starých 5 dní -- povzbudil výskum iných typov kmeňových buniek.

Na posmech mojich kolegov som inšpirovala moje laboratórium, aby sa sústredilo na to, čo považujem za najmenej kontroverzný zdroj kmeňových buniek, tukové tkanivo alebo tuk, áno tuk -- dnes dostupný v hojnom množstve -- ktorého by ste sa vy aj ja určite radi zbavili tak či tak. Kmeňové bunky odvodené od tuku sú dospelé kmeňové bunky. A dospelé kmeňové bunky sa vyskytujú vo vás aj vo mne -- v našej krvi, kostnej dreni, tuku, koži a iných orgánoch. A ako sa ukazuje, tuk je jedným z najlepších zdrojov dospelých kmeňových buniek. Ale dospelé kmeňové bunky nie sú embryonálne kmeňové bunky. A tu je obmedzenie: dospelé kmeňové bunky sú zrelé bunky, a podobne ako dospelé ľudské bytosti sú tieto bunky viac obmedzené v myslení, a obmedzenejšie v správaní, a nedokážu dať vznik rôznym druhom špecializovaných bunečných typov ako embryonálne kmeňové bunky.

Ale v roku 2007 dve pozoruhodné osoby, Shinya Yamanaka z Japonska a Jamie Thompson z USA učinili udivujúci objav. Zistili, že dospelé bunky, vzaté z vás a zo mňa, je možné preprogramovať naspäť na bunky podobné embryonálnym, ktoré nazvali IPS bunky, t.j. indukované pluripotentné kmeňové bunky. A hádajte čo, vedci na celom svete súperia s cieľom premeniť starnúce dospelé bunky -- starnúce dospelé bunky z vás a zo mňa -- súťažia s cieľom preprogramovať tieto bunky naspäť na užitočnejšie IPS bunky. A v našom laboratóriu sa sústreďujeme na preprogramovanie hromád tuku na zdroje mladých buniek -- buniek, ktoré môžeme využiť na vytvorenie iných, špecializovanejších buniek, ktoré môžu byť raz použité ako bunečné transplantáty. Ak sa tento výskum vydarí, môže zredukovať potrebu skúmať a obetovať ľudské embryá.

Je pravda že je veľa zveličovania, ale aj nádeje, že sľubnosť kmeňových buniek jedného dňa poskytne liečbu mnohých stavov. Choroby srdca, mŕtvica, cukrovka, zranenia miechy, svalová dystrofia, ochorenia očnej sietnice -- je niektoré z týchto chorôb relevantné pre vás osobne?

V máji 2006 sa mi stalo niečo strašné. Práve som sa mala pustiť do robotickej operácie, ale ako som vystúpila z výťahu na jasné a oslňujúce svetlo v operačnej sále, som zistila, že moje ľavé zorné pole sa rýchlo ponáralo do tmy. V ten týždeň som sa dosť udrela počas jarného lyžovania -- áno, spadla som. Videla som hviezdičky, čo som však pustila z hlavy a pripísala to dlhému pobytu na slnku v horách. To, čo sa mi stalo, mohlo byť katastrofou, ak by som nebola v dosahu dobrej chirurgickej starostlivosti. Získala som naspäť svoj zrak, ale až po dlhom období zotavovania -- tri mesiace -- v polohe dole hlavou. Táto skúsenosť ma naučila viac súcitiť s mojimi pacientami a hlavne s tými s ochoreniami sietnice.

37 miliónov ľudí na celom svete je slepých a ďalších 127 miliónov trpia pre zhoršený zrak. Sietnicové transplantáty z kmeňových buniek, v súčasnosti vo výskumnej fáze, jedného dňa môžu navrátiť zrak, alebo čiastočne navrátiť zrak, miliónom ľudí s ochoreniami sietnice na celom svete. Žijeme v náročnej dobe, ktorá je zároveň vrzušujúca. Ako obyvateľstvo starne, vedci súperia s časom, aby objavili nové spôsoby zvýšenia schopnosti tela uzdravovať sa prostredníctvom kmeňových buniek

Je faktom, že pri zranení našich orgánov alebo tkanív kostná dreň uvoľňuje kmeňové bunky do krvného obehu. Tieto kmeňové bunky plávajú krvným obehom a zamieria do poškodených orgánov, aby tam uvoľnili rastové faktory, a tak opravili poškodené tkanivo. Kmeňové bunky môžu byť využité ako stavebné prvky pri oprave poškodenej kostry alebo môžu poskytnúť nové pečeňové bunky, aby obnovili poškodenú pečeň. Zatiaľ čo hovorím, prebieha asi 117 klinických pokusov skúmajúcich využitie kmeňových buniek pri ochoreniach pečene.

Čo nás čaká? Choroby srdca sú vedúcou príčinou smrti na celom svete. 1.1 miliónov Američanov ročne utrpí srdcový záchvat. 4.8 miliónov utrpí zlyhanie srdca. Kmeňové bunky môžu dopraviť rastové faktory pre obnovu poškodeného srdcového svalu alebo sa diferencovať na bunky srdcového svalu a obnoviť tak funkciu srdca. Prebieha 170 klinických pokusov skúmajúcich úlohu kmeňových buniek pri ochoreniach srdca. Aj keď sú ešte len vo výskumnej fáze, kmeňové bunky môžu raz ohlásiť veľký skok v odbore kardiológie.

Kmeňové bunky ponúkajú nádej nových začiatkov -- malé, postupné krôčky, bunky namiesto orgánov, opravy namiesto náhrad. Terapie kmeňovými bunkami môžu raz znížiť potrebu darcovských orgánov. Výkonné nové technológie vždy predstavujú hádanky. Zatiaľ čo hovorím, prvá ľudská embryonálna kmeňová bunka pre opravu poškodenej miechy je na ceste s odobrením USFDA. V Spojenom kráľovstve sú neurálne kmeňové bunky pre liečbu mŕtvice skúmané v prvej fáze pokusu.

Vedecký úspech, ktorý dnes oslavujeme, je umožnený vďaka zvedavosti a prispeniu a odovzdaniu jednotlivých vedcov a medicínskych priekopníkov. Každý jeden má svoj príbeh. Môj príbeh je o ceste od orgánov k bunkám -- cesta vedúca cez kontroverziu, inšpirovaná nádejou -- nádejou, že raz vy a ja budeme môcť oslavovať dlhovekosť v zlepšenej kvalite života.

Ďakujem.