Stefan Sagmeister: 7 pravidiel ako byť šťastnejší

Väčšinu minulého roka som trávil prácou na dokumente o mojom vlastnom šťastí -- snažil som sa zistiť, či môžem nejakým spôsobom vycvičiť svoju myseľ, tak ako môžem cvičiť svoje telo, aby som mal na konci lepší pocit zo seba samého. Potom, tento január, mi zomrela mama, a natáčať film o šťastí mi prišlo ako posledná vec, ktorá by ma zaujímala. Takže typicky, dizajnérsky, po rokoch práce, vám môžem ukázať jedine nápisy k filmu.

(Hudba)

Boli hotové, už keď som bol na výskume v Indonézií, aj so svojou firmou. Vidíme, že táto prvá časť bola navrhnutá prasatami. Bolo to trochu príliš uletené, a my sme chceli ženskejší pohľad na vec a zamestnali kačicu, ktorá to spravila omnoho vhodnejšie - vkusnejšie. Moje štúdio v Bali bolo iba 10 minút cesty od lesa s opicami. A opice, pravdaže, sú považované za najšťastnejšie zvieratá. Tak sme ich naučili vytvoriť tri oddelené slová, a správne ich usporiadať. Môžete vidieť, že stále je tam menší problém s čitateľnosťou. Pätky písmen nie sú na mieste Takže, očividne, čo si sami nespravíte poriadne nebude nikdy skutočne dobré. A tak tu vidíte ako šplháme na stromy a umiestňujeme nápis nad údolím Sayan v Indonézií.

V tom roku som sa veľa venoval rôznym druhom prieskumov, preštudoval som množstvo dát s touto tematikou. A ukázalo sa, že muži a ženy udávajú veľmi, veľmi podobné úrovne šťastia. Toto je rýchly prehľad oblastí, ktoré som skúmal. Podnebie nehrá žiadnu rolu. Či už žijete v najlepších podmienkach, v San Diegu, v Spojených Štátoch, alebo najposratejšom podnebí, v Buffale, štát New York, budete rovnako šťastní na každom z týchto miest. Ak zarábate viac ako 50 000 dolárov ročne v USA, každé zvýšenie vášho platu, bude mať iba malý, nepatrný dopad na vaše celkové šťastie. Čierni sú rovnako šťastní ako bieli. Či ste starí, alebo mladí, na tom skutočne nezáleží. Či ste škaredí, alebo vyzeráte naozaj dobre, vôbec nie je podstatné. Zvyknete si na to a prispôsobíte sa tomu. Ak máte zvládnutelné zdravotné problémy vaše šťastie to neovplyvní.

Ale záleží na tomto: Žena vpravo je omnoho šťastnejšia ako chlapík vľavo a teda, ak máte veľa priateľov, a tieto priateľstvá sú zmysluplné, robí to obrovský rozdiel. Rovnako aj manželstvo - je velmi pravdepodobné, že budete šťastnejší, ako keď by ste boli slobodní.

Jonathan Haidt, tiež prednášajúci pre TED prišiel s touto peknou analógiou medzi vedomím a podvedomím. Povedal, že vedomie je malý jazdec na obrovskom slonovi, podvedomí. A jazdec si myslí, že môže slonovi rozkázať, čo má robiť, ale slon má v skutočnosti vlastné názory. Keď sa pozriem na môj vlastný život, narodil som sa v roku 1962 v Rakúsku. Ak by som sa bol býval narodil o sto rokov skôr, veľké životné rozhodnutia by bol za mňa spravil niekto iný -- to znamená zostal by som v meste, kde som sa narodil; s veľkou pravdepodobnosťou by som mal rovnakú prácu ako môj otec; a najskôr by som sa oženil so ženou, ktorú by vybrala moja mama. Ale ja, samozrejme, a my všetci, máme teraz možnosť rozhodnúť sa o týchto veciach sami. Žijeme, kde chceme žiť -- aspoň na Západe. Stávame sa tým, čo nás zaujíma. Vyberáme si našu vlastnú prácu, a aj našich partnerov. Takže je vskutku prekvapujúce, že mnohí z nás dovolia svojmu podvedomiu ovplyvniť tieto rozhodnutia bez toho aby si to uvedomili.

Keď sa pozriete na štatistiky a vidíte, že chlapík menom George, keď sa rozhoduje kde chce žiť -- je to Florida, či Severná Dakota? -- sa vezme a usadí sa v Gruzínsku. A keď sa pozriete na Dennisa, keď sa rozhoduje čím chce byť -- bude právnik, alebo sa chce stať doktorom či učiteľom? -- je veľká šanca, že chce byť zubárom. A keď sa rozhoduje Pavla, mala by si vziať Joa či Jacka, Pavol sa zdá byť najzaujímavejší. Takže aj keď robíme tieto veľmi dôležité rozhodnutia pre veľmi hlúpe dôvody, štatisticky ostáva pravdou, že je stále viac Georgeov, ktorí žijú v Gruzínsku(Georgia) a že viac Dennisov sa stáva zubármi(dentist) a viac žien menom Pavla si berie za muža Pavla ako by bol štatistický priemer. (Smiech) No ja som si, samozrejme, myslel: dobre, toto sú údaje o američanoch. Pomyslel som si, ok, títo američania... Nechajú sa ovplyvniť vecami tak, že si to ani neuvedomujú. Je to úplne smiešne. No potom som sa pozrel na môjho otca a mamu -- (Smiech) Karolína a Karl, starú mamu a starého otca, Jozefína a Jozef. Takže ja stále hľadám Štefániu. Nejak si už poradím.

Ak celú vec zoberiem osobnejšie, a pozriem sa čo robí šťastného mňa, ako dizajnéra, najjednoduchšie bude povedať, že robím viac to, čo ma baví a oveľa menej to, čo ma nebaví -- takže by sa zišlo vedieť čo vlastne je to, čo ma baví. Rád si píšem zoznamy, takže som si jeden napísal. Jedným z bodov je premýšľať bez tlaku. Toto je projekt na ktorom teraz pracujeme s veľmi rozumnou úzavierkou. Je to kniha o kultúre a, ako môžete vidieť, kultúra sa rýchlo ženie sem a tam. Robiť veci ako robím práve teraz -- cesta do Cannes. Príklad, ktorý tu mám je stolička, ktorú mám z roku stráveného v Bali -- zjavne ovplyvnená miestnym remeselníctvom a kultúrou, nebyť prilepený pred jedinou počítačovou obrazovkou celý deň ale meniť pracovisko. Celkom vedome navrhovať projekty, kde je potrebné obrovské množstvo rôznych prístupov, a jednoducho priamo sa prispôsobiť.

Držať sa záujmov -- teda vecí ktoré sú blízke môjmu srdcu. Toto je autobus, alebo vozidlo, pre charitu pre NGO ktorá sa snaží o zdvojnásobenie rozpočtu na vzdelanie v USA -- starostlivo navrhnuté tak, že o 5 centimetrov minie dialničné nadjazdy. Mať výsledky -- úspešne vytlačené veci, ako táto vizitka pre animačnú spoločnosť zvanú Sideshow na šošovkovitej fólií. Pracovať na projektoch ktoré majú viditelné dôsledky, ako kniha pre zosnulého nemeckého umelca, ktorého vdova za nami prišla so žiadosťou aby sme spravili jej zosnulého manžela slávnym. Vyšla len pred šiestimi mesiacmi, a práve teraz je jej venovaná neuveritelná pozornosť v Nemecku. A myslím že táto vdova bude veľmi úspešná na ceste za svojim cieľom.

No a ako posledné, zúčastňovať sa projektov kde budem poznať zhruba 50 percent technickej stránky a zvyšných 50 percent bude pre mňa nových. Takže v tomto prípade, ide o vonkajší projekt pre Singapur na tieto obrovské obrazovky, ako z Times Square. A samozrejme, ako dizajnér, som vedel o veciach ohladne typografie aj keď práca s tými zvieratami nebola až tak úspešná. Ale nevedel som tak veľa o pohybe, či filme. A z toho uhla pohľadu sme z toho spravili krásny projekt. Ale aj preto, že obsah mi bol veľmi blízky. V tomto prípade, vedenie denníka podporuje osobný rast. Ja si vediem denník, odkedy som mal 12. A uvedomil som si, že to ovplyvnilo môj život a prácu veľmi fascinujúcim spôsobom. V tomto prípade aj preto, že je časťou jedného z mnohých názorov na ktorých staviame celú sériu -- a to, že všetky tieto názory pochádzajú z denníka.

Ďakujem vám veľmi pekne.

(Potlesk)