Shea Hembrey: Ako sa zo mňa stalo 100 umelcov

Som moderný umelec, s trošku prekvapivou minulosťou. V múzeu umenia som bol prvýkrát až po dvadsiatke. Vyrastal som uprostred ničoho na špinavej ceste na vidieku v Arkansase, hodinu od najbližšieho kina. No podľa mňa to bolo ideálne miesto pre vyrastanie umelca, pretože som bol obklopený výstrednými, farbistými postavami, ktoré vynikali v manuálnej práci. Moje detstvo je vidieckejšie než by som vám bol schopný popísať, a taktiež intelektuálnejšie, ako by ste čakali. Napríklad, keď sme boli ja a moja sestra malí, pretekali sme sa v tom, kto zje viac veveričích mozgov. (Smiech) Ale na druhej strane, sme doma vždy veľa čítali. Ak bola zapnutá telka, sledovali sme dokumentárny film. A môj otec je najnenásytnejším čitateľom, akého poznám. Za deň dokáže prečítať jeden či dva romány.

Ale pamätám si, že keď som bol malý, zabíjal muchy v dome vzduchovkou. A mňa na tom fascinovalo to -- sedel si v kresle a zreval na mňa, aby som mu priniesol vzduchovku a ja som po ňu šiel. Fascinovalo ma to -- no bolo to dosť brutálne; muchy v dome zabíjal zbraňou -- ale mňa na tom ohromovalo to, že presne vedel, ako strieľať. A dokázal strieľať cez dve miestnosti a nič nezničiť, pretože vedel, ako na to, aby to stačilo na zabitie muchy a nezničilo vec, na ktorej sedela.

Tak a mal by som už začať rozprávať o umení. (Smiech) Inak tu budeme celý deň počúvať o mojich zážitkoch z detstva. Milujem moderné umenie, ale často som poriadne frustrovaný svetom moderného umenia a scénou moderného umenia. Pred pár rokmi som strávil niekoľko mesiacov v Európe, aby som si pozrel veľké medzinárodné výstavy, ktoré pulzujú tým, čo sa momentálne odohráva v umeleckom svete. A po návšteve toľkých výstav, jednej za druhou, som získal akú takú predstavou o tom, po čom som túžil. A túžil som po viacerých veciach, ktoré sa mi nedostávali, alebo ktorých som nedostával dosť. Ale dve hlavné veci sú: jedna z nich bola tá, že som túžil po väčšom počte prác, ktoré by boli atraktívne pre širšie publikum, než bolo dostupné. A druhá vec, po ktorej som túžil bolo lepšie spracovanie a technika.

Tak som začal premýšľať a zapisovať si, čo všetko by vytvorilo dokonalý bienále. Tak som sa rozhodol, že začnem môj vlastný bienále. Budem to organizovať a riadiť a dostanem to do sveta. Tak som si pomyslel, dobre, musím mať nejaké kritéria, podľa ktorých budem vyberať práce. Takže medzi všetkými kritériami, ktoré mám, sú dve hlavné veci. Jednu z nich volám Babičkin test. A ten spočíva v tom, že si predstavím, ako vysvetľujem dielo svojej babičke v priebehu piatich minút. Ak ho dokážem za päť minút vysvetliť, potom je príliš obmedzené alebo abstraktné a ešte nie je dostatočne rafinované. Je na ňom treba zapracovať, až kým o ňom budem vedieť rozprávať plynule. A potom moja druhá skupina pravidiel -- nerád hovorím "pravidiel" pretože ide o umenie -- moje kritéria sú tri H, čo je hlava, srdce a ruky [angl. head, heart, hands]. Skvelé umelecké dielo by malo mať hlavu: malo by obsahovať zaujímavé intelektuálne myšlienky a koncepty. Malo by mať srdce, čo znamená, že by v ňom bola obsiahnutá vášeň a srdce a duša. A malo by mať ruky, v tom zmysle, že by bolo výborne spracované.

Takže som začal premýšľať nad tým, ako tento bienále urobím, ako precestujem svet a nájdem všetkých týchto umelcov. A potom som si jedného dňa uvedomil, že existuje jednoduchšie riešenie. Celé to proste urobím sám. (Smiech) A tak som urobil. Tak ma napadlo, že bienále potrebuje umelcov. Urobím medzinárodný bienále, takže potrebujem umelcov z celého sveta. Takže som to urobil tak, že som vytvoril sto umelcov zo všetkých kútov sveta. Vymyslel som ich životopisy, ich životné vášne a ich umelecké štýly a začal som pracovať na ich dielach.

(Smiech)

(Potlesk)

Mal som pocit, že toto je taký projekt, na akom by som mohol stráviť aj celý život. Takže som sa rozhodol, že z toho urobím ozajstný bienále. Budú to dva roky prác v štúdiu. Vytvorím to za dva roky. A vytvoril som. Takže by som mal začať rozprávať o týchto ľuďoch. No je to celkom pestrá paleta. Som technický typ, takže ma tento projekt strašne bavil, hrať sa so všetkými tými technikami. Tak napríklad realistické maľby sú v rozmedzí diel v štýle starých majstrov, cez skutočne verne zobrazené zátišia, až po maľby, ktoré maľujem jedinou štetinou. Na druhej strane sú tam potom rôzne vystúpenia a krátke filmy a vnútorné inštalácie ako je táto a táto, a vonkajšie inštalácie ako je táto a táto. Mal by som zmieniť, že všetky tieto veci robím ja. Nie je to žiaden photoshop. Som naozaj vo vode s rybami.

Takže teraz mi dovoľte vám predstaviť niekoľko mojich vymyslených umelcov. Toto je Nell Remmel. Nell sa zaujíma o poľnohospodárske procesy a jej práca je založená na týchto činnostiach. Pri tomto diele, ktoré má názov "Prevrátená krajina," sa zaoberala použitím oblohy k očisteniu neúrodnej pôdy. A to tak, že použila obrovské zrkadlá -- (Potlesk) A tu berie zrkadlá a umiestňuje ich do zeme. Meria to skoro 7 m. Na jej práci milujem to, že keď som popri tom prechádzal a pozrel sa dolu na oblohu, pozeral sa dolu na oblohu, bol to nový pohľad. Najlepšie sú na tom pravdepodobne súmrak a svitanie, keď padá súmrak a zem je tmavá, stále je tam nad tým svetlo, jasno. A tak tam stojíte a všetko ostatné je tmavé, okrem toho portálu, do ktorého sa vám chce skočiť. Toto dielo bolo skvelé. Je to na dvore mojich rodičov v Arkansase. A strašne ma bavilo kopať dieru. Toto dielo bolo veľmi zábavné, pretože som sa dva dni hrabal v hline.

Ďalšou umelkyňou je Kay Overstry. Tá sa zaujíma o pominuteľnosť. Jej posledný projekt má názov "Počasie, ktoré som vytvorila." Vytvára počasie na úrovni tela. Toto dielo sa volá "Mráz." Ide o to, že šla von v chladnú noc a dýchala na trávnik tak, aby zanechala -- aby zanechala svoju životnú značku, značku svojho života. (Potlesk) Takže toto je 1,5 m a 13 cm námrazy, ktorú tam nechala. Slnko vyjde a celé sa to roztopí. A zahrala to moja mamina.

Ďalším umelcom je skupina japonských umelcov, kolektív japonských umelcov -- (Smiech) z Tokia. Oni sa zaoberali vyvinutím nového alternatívneho umeleckého priestoru. A na to potrebovali získať financie, takže sa rozhodli vymyslieť zaujímavé projekty na získanie peňazí. Jedným z nich sú zoškrabovacie umelecké diela. (Smiech) Ide o to, že každý z týchto umelcov na karte 23x18 cm, ktoré predávajú za 10 dolárov, nakreslí originálne umelecké dielo. A keď si jednu kúpite môžete ale nemusíte získať skutočné dielo. Nuž toto v Japonsku vyvolalo šialenstvo, pretože každý chcel umelecké dielo. Najvyhľadávanejšie sú tie, ktoré sú len čiastočne zoškrabané. Všetky tieto práce nejakým spôsobom hovoria o šťastí, osude, alebo šanci. Tieto prvé dva sú portrétmi výhercov lotérií pred a po výhre.

A toto má názov "Kreslenie krátkej paličky." (Smiech) Milujem toto dielo, pretože mám malého bratranca, ktorý ma raz predstavil -- podľa mňa skvelým spôsobom -- svojmu kamarátovi štýlom, "Toto je môj bratranec Shea. Vie perfektne kresliť paličky." (Smiech) To je jeden z najlepších komplimentov, aké som dostal.

Toto je umelec menom Gus Weinmueller, pracuje na projekte, obrovskom projekte, s názvom "Umenie pre ľud." V rámci tohto projektu robí menší projekt menom "Umelci v dome." Ide o to, že on -- (Smiech) strávi týždeň s nejakou rodinou. Objaví sa na ich verande, pri ich dverách, so zubnou kefkou a pyžamom a je pripravený s nimi týždeň bývať. Používa len to, čo tam je prítomné a vytvára si tak malé štúdio, v ktorom pracuje. A ten týždeň strávi tým, že sa rozpráva s rodinou o tom, čo oni pokladajú za skvelé umenie. Vedie s tou rodinou rôzne takéto diskusie. Prehrabe sa všetkým, čo tam majú a nájde v tom materiál, z ktorého môže tvoriť. A vytvára diela, ktoré odpovedajú tomu, čo oni pokladajú za skvelé umenie. Pre túto rodinu vytvoril maľbu so zátiším. A všetko, čo vytvorí, nejakým spôsobom odkazuje na hniezdenie a priestor a osobné vlastníctvo.

Tento ďalší projekt vytvoril Joachim Parisvega, a on sa zaoberá -- Verí, že umenie je všade a čaká -- že potrebuje len trošku potlačiť k tomu, aby sa stalo. On poskytuje toto potlačenie využívaním prírodných síl ako v sérii, v ktorej použil dážď na vytvorenie malieb. Tento projekt sa volá "Hniezda lásky." Išlo o to, že jeho umenie miesto neho vytvárali vtáky. A to tak, že umiestnil materiál na miesta, z ktorých ich vtáky zbierajú a oni vytvorili hniezda za neho. Toto sa volá "Hniezdo kučierok." Toto sa volá "Hniezdo zamilovaných piesní." (Smiech) A toto sa volá "Hniezdočko lásky." (Smiech)

Ďalej Sylvia Slater. Sylvia sa zaujíma o umelecké vzdelávanie. Je veľmi serióznou švajčiarskou umelkyňou. (Smiech) Premýšľala nad svojimi priateľmi a rodinou, ktorí pracujú v chaotických prostrediach a rozvojových krajinách a premýšľala nad tým, čo také by mohla vytvoriť, aby to pre nich malo hodnotu, v prípade, že sa stane niečo zlé a oni si budú musieť kúpiť svoj prechod cez hranice alebo zaplatiť nejakému gangstrovi. A tak prišla s takýmito vreckovými umeleckými dielami, ktoré sú portrétmi osôb, ktoré ich nosia. Sú určené k tomu, aby ste ich nosili so sebou a ak sa niečo stane, mohli by ste nimi platiť a vykúpiť si život. Takže táto cena života je určená pre riaditeľa neziskového zavlažovania. Snáď to nebudete musieť nikdy použiť a stane sa to dedičstvom, ktoré budete predávať budúcim pokoleniam. Sú vyrobené tak, že sa buď môžu rozlámať na kúsky a platiť nimi tak, alebo môžu byť ako tieto, kde sú lístky, ktorými sa dá zaplatiť. Sú teda hodnotné. Sú to drahé kovy a kamene. A tento sa musel rozlomiť. Nedávno musel kúsok odlomiť, aby sa dostal z Egypta.

Toto vytvorila dvojica, Michael Abernathy a Bud Holland. Oni sa zaujímajú o vytváranie kultúry, proste tradíciu. Robia to tak, že sa presťahujú do nejakej oblasti a snažia sa založiť novú tradíciu v malej geografickej oblasti. Takže toto je vo východom Tennessee, kde prišli s nápadom, že potrebujeme nejakú pozitívnu tradíciu, ktorá súvisí so smrťou. A tak vymysleli takéto pohrebné hopsanie. A pohrebné hopsanie -- je taká vec, kedy pri okrúhlych výročiach alebo narodeninách zhromaždíte všetkých svojich priateľov a rodinu a tancujete na mieste, kde budete pochovaní. (Smiech) Keď sme to robili, vyslúžili sme si veľa pozornosti. Prehovoril som na to svoju rodinu a tá vôbec nechápala, čo robím. Povedal som im, "Oblečte sa na pohreb. Máme nejakú prácu." A tak sme prišli k hrobu a urobili toto, a bolo to na popukanie -- pozornosť, ktorú sme získali. Ide o to, že tancujete na hrobe. A po tom ako dotancujete, všetci si na vás pripijú a povedia vám, akí ste skvelí. V podstate máte pohreb, na ktorom ste prítomní To je moja mamina a ocino.

Toto je Jason Birdsong. On sa zaoberá tým, ako vnímame, podobne ako zvieratá, ako sa zaujímame o mimikry a maskovanie. Viete, keď sa pozeráme do tmavej uličky alebo uličky v džungli a snažíme sa rozoznať osobu alebo zviera. Je to pre nás prirodzené. A on sa s touto myšlienkou pohráva. A toto dielo: to nie sú ozajstné listy. Sú to motýle, ktoré majú prirodzené maskovanie. Kombinuje ich v pároch. Tu je ďalšia hromada listov. Tieto sú ozajstné motýle. Kombinuje ich s obrazmi. Napríklad ako tento obraz hada v krabici. Takže otvoríte krabicu a pomyslíte si, "Uh, tam je had." Ale v skutočnosti je to maľba. Takže vytvára takéto zaujímavé diskusie o realizme a mimikrách a našej motivácii nechať sa oklamať dobrou maskou.

(Smiech)

Ďalšou umelkyňou je Hazel Clausen. Hazel Clausen je antropologička, ktorá si vzala voľno a pomyslela si, "O kultúre by som sa veľa naučila, ak by som vytvorila takú kultúru, ktorá nevznikla od nuly." Takže to urobila. Vytvorila švajčiarských ľudí menom Uvuliti ktorí majú takú charakteristickú jódlovaciu pesničku, pri ktorej používajú uvulu. A taktiež uvádzajú, že uvula -- Všetko, čo povedia je hriešne, kvôli zakázanému ovociu. A to je symbolom ich kultúry. Toto je z dokumentu s názvom "Sexuálne praktiky a regulácia počtu Uvulitov." Toto je ich typická výšivka z angory. Toto je jeden z ich zakladateľov, Gert Schaeffer. (Smiech) V skutočnosti je to moja teta Irena. Bolo to dosť zábavné, keď fiktívna osoba, robila fiktívne veci. A páčil sa mi tento kúsok, pretože, keď ho vidím, viem, že je to francúzska angora a všetky antické nemecké stuhy a vlna, ktoré som získal v jednej továrni v Nebraske a nosil som ich so sebou asi 10 rokov a potom stará čínska sukňa.

Nasleduje kolektív umelcov s názvom Strieborní Dobermani. Ich mottom je, že pragmatizmus šíri vždy len jedna osoba. (Smiech) Všetci sa zaujímajú o to, akými zhýčkanými sme sa stali. Takže toto je jedno z ich vyjadrení k nášmu zhýčkaniu. A išlo o to, že umiestnili varovné znamenie na každý jeden hrot plotu. (Smiech) (Potlesk) Toto sa volá "Plot zdravého rozumu."

Ďalším umelcom je K. M. Yoon, veľmi zaujímavý umelec z Južnej Kórei. Ten prepracováva umenie konfuciánskej tradície učeneckých kameňov. Nasleduje Maynard Sipes. Ja Maynard Sipes milujem, no on si žije vo svojom vlastnom svete a, boh mu žehnaj, je strašne paranoidný. Ďalej ide Roy Penig, veľmi zaujímavý umelec z Kentucky, je strašne sympatický. Dokonca raz predal svoje dielo za tehlu syra, pretože tá osoba po ňom strašne túžila.

Nasleduje austrálska umelkyňa, Janeen Jackson, a toto je z projektu menom "Čo robí umenie, keď sa nedívame." (Smiech) Ďalšie je od litovského veštca, Jurgi Petrauskasa. Nasleduje Ginger Cheshire. Toto je z jej krátkeho filmu s názvom "Posledná osoba." A toto je moja sesternica a pes mojej sestry, Gabby. Ďalšie je od Sama Sandyho. Je austrálskym aboriginským starešinou a je taktiež umelcom. Toto je z projektu obrovskej putovnej sochy, ktorý robí.

Toto je od Estelle Willoughsby. Ona lieči farbou. A z týchto 100 umelcov je jednou z najplodnejších, napriek tomu, že na budúci rok bude mať 90 rokov. (Smiech) Toto je od Z. Zhou, ten sa zaoberá stereotypom. Ďalšie je od Hildy Singh a tá robí na projekte s názvom "Spoločenský odev."

Ďalšie je od Very Sokolovej. Musím povedať, že z Very mám trochu strach. Nemôžete sa jej pozrieť priamo do očí, pretože je trochu desivá. Dobre, že nie je skutočná; bola by naštvaná, že som to povedal. (Smiech) Je optometristkou v Petrohrade a hrá sa s optikou. Ďalej, toto je Thomas Swifton. Toto je z krátkeho filmu, "Dobrodružstvá vychrtlinky." (Smiech) Toto je od Cicly Benett, je to zo série krátkych filmov.

A po tomto nasleduje ďalších 77 umelcov. A spolu s tými ďalšími 77, ktorých neuvidíte, to tvorí môj bienále. Ďakujem. Ďakujem. Vďaka. (Potlesk) Ďakujem. Vďaka. (Potlesk)