Seth Godin o kmeňoch, ktoré vedieme

Niekedy ma pozývajú, aby som spravil čudné prednášky. Raz ma pozvali prednášať ľuďom, ktorí si obliekajú veľké, vypchaté zvieracie kostýmy a účinkujú na športových podujatiach. Žiaľ, nemohol som tam ísť. Ale zamyslel som sa nad tým, že títo ľudia, prinajmenšom väčšina z nich, vedia, čím si zarábajú na živobytie. A to tým, že sa prezlečú za vypchaté zvieratá a zabávajú ľudí na športových podujatiach.

Onedlho nato som dostal pozvanie prednášať na zhromaždení ľudí, ktorí robia zvieratá z balónov. Zas som však nemohol ísť, ale je to očarujúca skupinka ľudí. Vytvárajú zvieratá z balónov. A je veľký rozkol medzi tými, ktorí vytvárajú nábožné zvieratá a porno zvieratá. (Smiech) Ale robia z balónov kopu ozaj skvelých vecí. Niekedy, nie často, sa dostanú do problémov. A ďalšia vec v súvislosti s nimi je, že aj oni vedia, čím si zarábajú na živobytie. Robia zvieratá z balónov.

Ale čím si zarábame na živobytie my? Čo presne robia každý deň ľudia, ktorí toto sledujú? A zastávam názor, že sa pokúšame všetko zmeniť. Snažíme sa nájsť časť status quo, nájsť niečo, čo nás trápi, čo si vyžaduje zlepšenie. Niečo, čo nesmierne túži po zmene, a my to zmeníme. Snažíme sa robiť veľké, trvalé, dôležité zmeny. Ale nepremýšľame o tom tak. A ani sme ešte nestrávili dostatok času rozprávaním o tom, aký je daný postup. Jeho štúdiu sa venujem už niekoľko rokov. A dnes by som sa s vami chcel podeliť o niekoľko príhod.

Najprv o chlapíkovi s menom Nathan Winograd. Nathan bol mužom číslo 2 v organizácii na ochranu zvierat v San Franciscu. A z minulosti tejto nemocnice pravdepodobne neviete, že bola založená s cieľom utratiť mačky a psy. Mesto im dalo poverenie, aby sa zbavili túlavých zvierat na uliciach a utratili ich. V typickom roku utratili 4 milióny mačiek a psov. Väčšinu z nich do 24 hodín po tom, čo ich odpratali z ulíc. Nathan so šéfom to videli. A nemohli to tolerovať. A tak sa rozhodli, že urobia zo San Francisca mesto, kde sa nezabíja. Že vytvoria mesto, v ktorom by boli každá mačka a každý pes adoptovaní, a nie utratení, ak neboli choré alebo nebezpečné. Každý tvrdil, že je to nemožné. Nathan so šéfom išli za mestskou radou, aby sa urobila zmena predpisu. A ľudia z rôznych organizácií pre ochranu zvierat a z útulkov po celej krajine prichádzali do San Francisca, aby svedčili proti nim. Aby povedali, že by to škodilo organizácii a že je to neľudské. Oni zotrvali. A Nathan šiel priamo k spoločenstvu. Oslovil priamo ľudí, ktorým na tom záležalo. Neprofesionálov, ľudí s vášňou. A za niekoľko rokov sa zo San Francisca stalo prvé mesto, kde sa nezabíja. Bez deficitu. Plne podporované komunitou. Nathan potom odišiel do Tompkins County, štát New York. Na miesto tak odlišné od San Francisca, ako sa len dá v rámci Spojených štátov. A dokázal to ešte raz. Z oslavovaného šarhu sa stal niekým, kto úplne zmenil svoju komunitu. A potom odišiel do Severnej Karolíny a dokázal to znovu. Odišiel do Rena. A dokázal to znovu.

A keď sa zamyslím nad tým, čo Nathan dosiahol, a keď si pomyslím, čo robia ľudia tu, premýšľam o konceptoch. Myslím na koncept, že vytvoriť nápad a šíriť ho stojí veľa námahy. Neviem, či ste niekedy boli na židovskej svadbe. Na nej sa robieva, že sa vezme žiarovka a rozbije sa. Existuje niekoľko povier aj dôvodov, prečo sa to robí. Jedným z dôvodov však je, že sa tým naznačuje zmena, zmena z "pred tým" na "potom". Je to okamih. A chcem povedať, že prežívame a sme presne pri kľúčovom okamihu zmeny toho, ako nápady vznikajú, šíria a realizujú sa.

Začali sme konceptom továrne. Podľa neho sa dá zmeniť celý svet pomocou výkonnej továrne, ktorá dokáže chrliť zmenu. Potom sme prešli na koncept televízie. Podľa neho, ak má človek dosť veľké ústa, ak sa na obrazovku dostane dostatočne často a ak si dokáže kúpiť dosť reklám, môže vyhrať. A teraz tu máme nový vodcovský model, v ktorom nerobíme zmeny tým, že používame peniaze alebo moc, aby sme pohli systémom. Vedieme.

A teraz by som vám povedal niečo o troch cykloch. Prvým je cyklus továrne. Henry Ford vyrukoval s úžasným nápadom. Umožňoval mu najímať si ľudí, ktorí predtým zarábali 50 centov za deň, a platiť im 5 dolárov za deň. Pretože mal dostatočne výkonnú továreň. S takouto výhodou mohol človek vychrliť množstvo áut. Mohol urobiť množstvo zmien. Dať postaviť množstvo ciest. Mohol zmeniť štruktúru celej krajiny. Tak, že podstatou vecí, ktoré robíte, je potreba ešte lacnejšej pracovnej sily a ešte rýchlejších strojov. A problém, na ktorý sme narazili, je, že sa nám míňajú obe veci. Stále lacnejšia pracovná sila a stále rýchlejšie stroje. (Smiech) (Na tomto semafore nikdy nebude zelená)

A tak sme na chvíľu preradili rýchlosť a povedali si: "Už viem! Televízia! Reklama! Tlačiť, tlačiť! Vezmem dobrý nápad a vtlačím ho svetu. Mám lepšiu pascu na myši. A ak by som zohnal dostatok peňazí na reklamu, aby som tak oslovil dostatočne veľké publikum, predal by som toho dosť." A na tom sa dá postaviť celý priemysel. Ak je to nevyhnutné, môžete do reklám dať deti. Ak je to nevyhnutné, môžete pomocou nich predávať iné veci. A ak nefunguje ani to, môžete využiť lekárov. Ale opatrne. Veď nechcete aby sam vám dostalo nešťastného porovnania, pri ktorom už hovoríte o niečom inom. (Smiech) Tento model si vyžaduje, aby ste sa správali ako kráľ. Ako ten, kto z prednej časti izby hádže veci pre bezzemkov vzadu. Ako ten, kto velí. Kto je pripravený povedať ľuďom, čo majú ďalej robiť. Podľa tohto nákresu ste tu hore. A svoj produkt vtláčate do sveta. Táto metóda, masový marketing, si vyžaduje priemerné nápady, keďže sa obraciate na masy ľudí, a množstvo reklám. Ako spameri sme sa teda pokúsili každého zhypnotizovať, aby si náš nápad kúpil. Zhypnotizovať všetkých, aby prispeli na našu vec. Zhypnotizovať každého, aby volil nášho kandidáta. A, žiaľ, ani toto už nefunguje tak dobre. (Smiech)

Ale na obzore sú už dobré správy, veľmi dobré správy. Nazval som to koncept kmeňov. Koncept kmeňov je veľmi jednoduchý a siaha do obdobia spred 50 000 rokov.. Súvisí s vedením a spájaním ľudí a myšlienok. A je to niečo, po čom ľudia od nepamäti túžili. Množstvo ľudí je privyknutých mať duchovný alebo cirkevný kmeň, pracovný kmeň alebo spoločenský kmeň. A teraz, vďaka internetu, vďaka prudkému nárastu masmédií a vďaka množstvu iných vecí, ktorými po celom svete prekypuje naša spoločnosť, kmene sú všade.

Internet nás mal všetkých homogenizovať tým, že nám umožnil sa spájať. Namiesto toho však umožnil vytvoriť haldy záujmov. Tu teda máme dámy v červených klobúkoch. A tu športovcov v červených čiapkach. Tu organizované vojská. A tu neorganizovaných rebelov. Máme tu ľudí v bielych čiapkach, ktorí pripravujú jedlo. A ľudí v bielych čiapkach, ktorí sa plavia po mori. Chcem tým povedať, že môžete nájsť ukrajinských folklórnych tanečníkov a spojiť sa s nimi. Pretože sa chcete spojiť. Ľudia z periférií sa teda môžu vzájomne nájsť, spojiť sa a ísť niekam. Každé mesto, ktoré má dobrovoľný hasičský zbor, rozumie takémuto spôsobu myslenia. (Smiech)

Napokon vysvitlo, že toto je normálna, neretušovaná fotka. Hasiči, ktorých poznám, mi povedali, že to nie je nič nezvyčajné. Niekedy totiž hasiči ako súčasť výcviku podpália dom, ktorý mal byť zbúraný, a nacvičujú si hasenie požiaru. Stále sa však pristavia, aby si urobili fotku. (Smiech)

Viete, fascinujúci je kmeň pirátov. Majú svoju vlastnú zástavu. Majú pásku na oku. Ihneď viete, keď sa s jedným v kmeni stretnete. A ukazuje sa, že sú to kmene, a nie peniaze, ani továrne, ktoré dokážu zmeniť náš svet, zmeniť politiku, ktoré dokážu zapojiť veľký počet ľudí. Nie preto, že by ich niekto nútil robiť čokoľvek proti ich vôli. Ale pretože sa chceli zapojiť.

To, čím si teraz zarábame na živobytie, všetci, je, podľa mňa, to, že si nájdeme niečo hodné zmeny, a následne zostavujeme kmene, ktoré zostavujú kmene, ktoré šíria a šíria tento koncept. A takto vznikne niečo oveľa väčšie, ako sme my sami. Vznikne z toho hnutie. Keď sa teda Al Gore vybral, aby opäť zmenil svet, neurobil tak sám. A neurobil to tak, že si kúpil kopec reklám. Spravil to tým, že vytvoril hnutie. Tisícky ľudí po celej krajine robili prednášky za neho. Pretože každý večer nemohol byť v 100, 200 či 500 mestách naraz.

Nepotrebujete na to ale každého. Kevin Kelley nás naučil, že človek potrebuje zhruba tisíc ozajstných fanúšikov. Tisíc ľudí, ktorí majú o vec taký záujem, že pre človeka zabezpečia ďalšie a ďalšie a ďalšie prednášky. To znamená, že nápad, výrobok alebo hnutie, ktoré človek vytvorí, nie je určené pre každého. Nie je záležitosťou más. O tom to nie je. Namiesto toho, ide o to nájsť skutočných zástancov. Je jednoduché pozrieť sa na to, čo už odznelo, a povedať: "Počkať, ja to v sebe nemám, aby som bol takou vedúcou osobnosťou."

Tu teda máme dve vedúce osobnosti. Veľa spoločného nemajú. Sú zhruba rovnako starí, ale to je všetko. Spravili však to, že obaja podľa vlastných predstáv vytvorili odlišný spôsob ako si raziť cestu technologickým svetom. Niektorí ľudia teda vyjdú medzi verejnosť a dostanú ľudí do jedného tímu. A iní ich zas dostanú do druhého tímu.

Keď človek dodáva výrobky alebo služby, formuje to aj jeho rozhodnutia, ktoré robí. Toto je jedno z mojich najobľúbenejších zariadení. Je však škoda, že nie je vytvorené tak, aby umožňovalo autorom vytvárať hnutia. Čo by bolo, keby mohol človek pri používaní Kindla vidieť komentáre, citáty a poznámky všetkých ostatných ľudí, ktorí práve čítajú tú istú knihu ako Vy? Alebo ľudí z vašej čitateľskej skupiny, vašich priateľov alebo iného okruhu. Čo by bolo, keby mohli autori či ľudia s nápadmi používať druhú verziu, ktorá vyjde v pondelok, aby mohli plánovať stretnutia s ľuďmi, ktorí chcú o niečom hovoriť? Je však milión vecí, ktoré by som vám o tomto mechanizme mohol povedať. Pokúsim sa povedať niekoľko.

Beatles nevynašli tinedžerov. Rozhodli sa iba, že ich budú viesť. Väčšina našich hnutí a vedenia sa týka hľadania takej skupiny, ktorá je rozdelená, ale je v nej túžba. A netýka sa presviedčania ľudí, že chcú niečo, čo ešte nemajú.

Keď Diane Hatzová pracovala na snímke "The Meatrix", na animovanom filme, ktorý sa šíril po internete a hovoril o zaobchádzaní so zvieratami na farmách, tak pri ňom nevymyslela koncept vegánstva. Neprišla s nápadom venovať sa tejto problematike. Ale pomohla zorganizovať ľudí a vytvoriť hnutie.

Hugo Chávez nevymyslel strednú a nižšiu vrstvu rebelov vo Venezuele. On ich len viedol.

Bob Marley nevymyslel rastafariánov. Iba vystúpil a povedal: "Nasledujte ma."

Dere Sivers vymyslel online hudobný obchod "CD Baby", ktorý poskytol nezávislým hudobníkom miesto, kde môžu predávať svoju hudbu bez toho, že by sa zapredali komukoľvek. Miesto, kam by sa mohli obrátiť so svojím poslaním a nadviazať navzájom spojenie.

Všetci títo ľudia pritom majú spoločné to, že sú kacíri. Že ako kacíri sa pozrú na status quo a povedia: "Toto neobstojí. Tento status quo nemôžem strpieť. Som ochotný sa tomu postaviť a byť jeden z tých, ktorý s tým niečo spravia. Vidím, ako sa veci majú a nie som s tým spokojný." Majú spoločné to, že namiesto toho, aby sa pozerali na všetky tie drobné pravidlá a nasledovali každé z nich, namiesto toho, aby sa z nich stali "námesační", niekto, kto spolovice spí, riadi sa pokynmi drží hlavu sklonenú, snaží sa prispôsobiť, tak namiesto toho sa z času na čas niekto z nich postaví a povie: "JA NIE." Niekto sa postaví a povie: "Toto je dôležité. Musíme sa okolo toho zorganizovať." Samozrejme, nespraví to každý. Ale každého ani nepotrebujete. Človeku stačí iba zopár ľudí, (Smiech) ktorí sa pozrú na pravidlá, uvedomia si ich nezmyselnosť a to, nakoľko chcú byť prepojení.

Tony Shea teda nevedie obchod s topánkami. Jeho Zappos nie je obchod s topánkami. Zappos je jediné, jedinké, najlepšie miesto, aké kedy bolo, pre ľudí zbláznených do topánok, kde sa môžu nájsť, hovoriť o svojej vášni, spojiť sa s ľuďmi, ktorým záleží viac na službách pre zákazníkov, ako na zajtrajšom zárobku. A môže to byť niečo tak všedné ako topánky. Alebo tak zložité ako zvrhnutie vlády. Spôsob správania je však presne taký istý.

Ako Geraldine Carterová zistila, je k tomu potrebné dokázať povedať: "Toto sama nezvládnem. Ale ak presvedčím iných, aby sa pripojili ku "Climate Ride", spolu dosiahneme to, po čom všetci túžime. Len čakáme na toho, kto by viedol.

Michelle Kaufmanová je priekopníčkou nových spôsobov zmýšľania o ekologickej architektúre. Nerobí to tak, že potichu stavia dom za domom, ale tým, že rozpráva príbeh ľuďom, ktorí ho chcú počuť. Tým, že spája skupiny ľudí, ktorí sa snažia zúfalo navzájom spojiť. Tým, že vedie hnutie. Tým, že robí zmenu. A takto sa to opakuje znovu a znovu.

A tak sa vás spýtam tri veci. Po prvé, koho presne znepokojujete? Pretože ak neznepokojujete nikoho, tak nemeníte status quo. Po druhé, koho spájate? Pre mnohých ľudí sú totiž spojenia dôvodom, prečo vás nasledujú. Sú to spojenia, ktoré si tak môžu vytvárať navzájom medzi sebou. A po tretie, koho vediete? Lebo sústredením sa na túto časť, nie na mechanizmus toho, čo staviate, ale na tú časť, že koho vediete, je to, kde dochádza ku zmene.

A tak mal Blake z firmy Tom's Shoes veľmi jednoduchý nápad: "Čo by sa stalo, ak by som zakaždým, keď si niekto zakúpi pár topánok, dal rovnaký pár topánok niekomu, kto topánky vôbec nemá?" Toto nie je ten príbeh, v ktorom získate miesto na regáli v luxusnom nákupnom stredisku Neiman Marcus. Je to príbeh výrobku, ktorý rozpráva príbeh. A keď sa prechádzate v tomto pozoruhodnom pári topánok a niekto sa spýta: "Aké sú to topánky?" musíte vyrozprávať ten príbeh v mene Blakea, v mene ľudí, ktorí tie topánky dostali. A zrazu to nie je iba pár alebo 100 párov topánok. Sú to desiatky tisícov párov topánok.

Môj kamoš Red Maxwell bojuje uplynulých 10 rokov proti detskej cukrovke. Nie proti organizácii, ktorá proti nej bojuje, ale s ňou, vedie ju, spája ju, spochybňuje status quo, pretože je to preňho dôležité. A ľudia, ktorými sa obklopuje, potrebujú spojivo. Potrebujú vodcu. To je to, čo robí rozdiel.

Od ľudí nepotrebujete povolenie, aby ste ich viedli. Ale ak predsa, tu je. Oni čakajú, my čakáme, aby ste nám ukázali, kadiaľ máme ďalej ísť. Toto je teda pre všetky vedúce osobnosti spoločné. V prvom rade, spochybňujú status quo. Spochybňujú, čo tam práve je. Ďalej, budujú kultúru. Tajný jazyk, sedemsekundové podanie ruky. Spôsob, akým dajú vedieť, či ste v hre alebo mimo nej. Majú v sebe zvedavosť. Zvedavosť voči ľuďom z kmeňa. Zvedavosť voči cudzincom. Pýtajú sa na veci. Spájajú navzájom ľudí. Viete, po čom túžia ľudia nadovšetko? Chcú, aby niekomu chýbali. Chcú, aby niekomu chýbali už v ten deň, keď sa neobjavia. Chcú, aby niekomu chýbali, keď zmiznú. Vodcovia kmeňov to môžu urobiť. A je to fascinujúce, pretože všetci vodcovia kmeňov majú charizmu. Na to, aby ste sa ním stali, však charizmu nepotrebujete. Tú získate tým, že budete vodcom. Ak si preštudujete tie úspešné vedúce osobnosti, zistíte, že charizma pochádza odtiaľ, z vedenia. Nakoniec sa zasvätia. Zasvätia sa záležitosti. Zasvätia sa kmeňu. Zasvätia sa tým ľuďom, ktorí v ňom sú.

Bol by som preto rád, ak by ste pre mňa niečo spravili. A dúfam, že pred tým, ako by ste to zamietli, sa nad tým zamyslíte. To, čo chcem, vám zaberie iba 24 hodín. Chcem, aby ste vytvorili hnutie. Niečo, na čom záleží. Začnite. Urobte to. Potrebujeme to. Ďakujem vám. Veľmi si to vážim. (Potlesk)