Sean Gourley o matematike vojny

Keď sa rozhliadneme okolo, keď vidíme správy z Iraku, Afganistanu, Sierra Leone, konflikt je pre nás nepochopiteľný. A tak mi to pripadalo, keď som začal pracovať na tomto projekte. Ale ako fyzik som si povedal, ak mi dáte nejaké dáta, možno to pochopím. Viete, s údajmi to môžem skúsiť.

A tak som ako naivný Novozélandčan išiel do Pentagonu. Môžete mi dať nejaké informácie? (Smiech) Nie. A tak som nad tým musel porozmýšľať viac. Jeden večer som pozeral správy v Oxforde a pozrel som sa pod tie rozprávajúce hlavy. A zbadal som tam informáciu. V prúdoch správ, ktoré denne počúvame, sú údaje. Všetok ten hluk okolo nás v sebe obsahuje informáciu. A tak som začal rozmýšľať, možno existuje niečo ako "open source" spravodajstvo. Ak dáme dokopy dostatok týchto prúdov informácií, možno začneme chápať vojnu.

A presne to som spravil. Poskladali sme tím, tím vedcov z rôznych oblastí, ekonómov, matematikov. A začali sme to riešiť v troch krokoch. Ako prvé sme zbierali dáta. Mali sme 130 rôznych zdrojov informácií -- od správ z mimovládnych organizácií až po noviny a televíziu. Vzali sme tieto surové dáta a prefiltrovali sme ich. Vybrali sme kľúčové bity informácii a vybudovali sme databázu. Tá databáza obsahovala načasovanie útokov, miesto, veľkosť a použité zbrane. Všetko je to v tých prúdoch informácií, ktoré denne počúvame, len sme museli vedieť, ako to z nich vytiahnuť. Keď sme toto mali, mohli sme začať robiť zaujímavé veci. Čo ak sa pozrieme na rozloženie veľkosti útokov? Čo nám to povie?

Začali sme robiť toto. Tu vidíte na horizontálnej osi počet ľudí zabitých pri útoku alebo veľkosť útoku. A na vertikálnej osi máte počet útokov. Zakreslili sme vzorové údaje. Vidíte náhodné rozloženie -- možno 67 útokov s jednou obeťou alebo 47 útokov, kde zomrelo sedem ľudí. Presne toto sme urobili s dátami z Iraku. A nevedeli sme, čo nájdeme. To, čo z toho vyšlo, sme nečakali. Vezmete celý ten konflikt, všetok ten chaos, všetok ten hluk, z toho vám vyjde presné matematické rozloženie spôsobu, akým sú usporiadané útoky v tomto konflikte. To nám vyrazilo dych. Prečo by mal mať konflikt ako v Iraku toto ako svoj podpis? Prečo by mala byť vo vojne nejaká štruktúra? Tomu sme nechápali. Mysleli sme si, možno je na Iraku niečo zvláštne. A tak sme sa pozreli na nejaké ďalšie konflikty. Pozreli sme sa na Kolumbiu, na Afganistan, na Senegal.

A rovnaký vzor sa objavil v každom konflikte. Toto sa nemalo stať. Toto boli rôzne vojny, s rôznymi náboženskými stranami, s rôznymi politickými stranami a s rôznymi spoločensko-ekonomickými problémami. A napriek tomu je vzor, ktorý sa za nimi skrýva, rovnaký. Tak sme to rozšírili. Pozreli sme sa na všetky dáta, ku ktorým sme sa dostali. Od Peru až po Indonéziu sme našli ten istý vzor zas a znova. A zistili sme, že nielenže sú tieto rozloženia rovné čiary, ale sklony týchto čiar sa pohybujú okolo hodnoty alfa rovnej 2,5. A tak sme mohli napísať rovnicu, ktorá vie predpovedať pravdepodobnosť útoku. Toto hovorí, že pravdepodobnosť útoku, ktorý zabije X ľudí, v krajine ako Irak, sa rovná konštanta krát veľkosť útoku umocnená na zápornú alfu. A záporná alfa je sklon tej čiary, ktorú som vám predtým ukázal.

A čo teraz? Toto sú údaje, štatistika. Čo nám to hovorí o týchto konfliktoch? To bola výzva, ktorej sme ako fyzici museli čeliť. Ako to vysvetlíme? A zistili sme, že alfa, ak sa nad tým zamyslíme, je organizačná štruktúra útokov. Alfa je rozloženie veľkostí útokov, čo je v skutočnosti rozloženie síl skupín, ktoré vykonávajú útoky. Pozreli sme sa na proces dynamiky skupiny -- spojenie a rozdelenie. Skupiny sa spájajú. Skupiny sa rozdeľujú. Pustili sme na to čísla. Môžeme to simulovať? Môžeme vytvoriť typ vzorov, ktorý vidíme na miestach ako Irak? Zistili sme, že to čo robíme, dáva zmysel. Vieme spustiť tieto simulácie. Vieme to znovu vytvoriť s použitím procesu dynamiky skupín a vieme vysvetliť vzory, ktoré vidíme v konfliktoch na celej zemi.

Takže, o čo tu ide? Prečo majú tieto rôzne -- zdanlivo rôzne konflikty rovnaký vzor? Myslíme si, že tieto útočiace skupiny sa vyvíjajú. Prispôsobujú sa. Existuje len jedno riešenie, ako bojovať proti omnoho silnejšiemu nepriateľovi. A ak útočiaca skupina nenájde to riešenie, neexistuje. Každá útočiaca sila, ktorá sa vyvíja, každý konflikt, ktorý pokračuje, bude vyzerať nejako takto. Myslíme si, že práve to sa deje.

Posuňme sa ďalej, ako to môžeme zmeniť? Ako ukončíme vojnu ako v Iraku? Ako to vyzerá? Alfa je štruktúra. Má stabilnú hodnotu 2,5. Takto vojny vyzerajú, keď pokračujú. To musíme zmeniť. Môžeme ju posunúť nahor. Skupiny budú viac roztrieštené. Je ich viac, ale sú slabšie. Alebo ju posunieme nadol. Sú silnejší, ale máme menej skupín. Možno si s nimi môžete sadnúť a porozprávať sa.

Ukážem vám tento graf. Nikto ho ešte nevidel. Toto je úplne nová vec, na ktorú sme prišli minulý týždeň. Vidíme vývoj alfy za čas. Vidíme, ako začína. A vidíme, ako narastie na stabilnú hodnotu vo vojnách na celom svete. A zostáva tam počas invázie Fallujah až do bombových útokov v Samarre počas irackých volieb v 2006. A potom sa systém naruší. Prejde nahor do rozdeleného stavu. Vtedy sa uskutočňujú útoky. A podľa toho, koho sa pýtate, útoky by to mali posúnuť ešte vyššie. Ale stane sa presný opak. Skupiny zosilnejú. Sú mohutné a odolné. A tak by som čakal, že to bude stále klesať. Môžeme sa s nimi porozprávať. Môžeme nájsť riešenie. Ale stane sa opak. Posunie sa opäť nahor. Skupiny sa rozdelia. A toto mi hovorí jednu alebo druhú vec. Buď sme tam, kde sme začali a invázia nemala žiadny efekt, Alebo sa skupiny rozdelili do takej miery, že môžeme začať premýšľať o odchode. Neviem, ktoré z tých dvoch je správne. Ale viem, že by sme sa mali pozerať na štruktúru útokov, aby sme získali odpoveď. Ďakujem. (Potlesk)