Sam Richards: Experiment empatie radikálov

Študenti sa ma často pýtajú, Čo je to sociológia? A ja im hovorím, "Je to predmet, vďaka ktorému sa ľudia formujú vecami, ktoré nevidia." A oni hovoria, "Tak ako sa môžem stať sociológom? Ako môžem pochopiť tie neviditeľné sily?" A ja im vravím, "Empatia. Začnite s empatiou. Všetko to začína s empatiou. Vyzujte sa so svojích topánok, a obujte sa do topánok niekoho iného."

Tu, ukážem vám príklad. Predstavím si svoj život, pred sto rokmi Čína bola najsilnejší národ na svete a prišli do Spojených štátov a hľadali uhlie, našli ho, a, popravde, našli ho tu hromady. A veľmi rýchlo ho začali zvážať, tonu po tone, vozeň po vozni, jedna nákladná loď za druhou späť do Číny a inde po svete. A ohromne na tom zbohatli. Vybudovali si nádherné mestá poháňané uhlím. A tu, doma v Spojených štátoch, sme videli ekonomické zúfalstvo a depriváciu. Toto som videl. Videl som ľudí, ktorý mali problém prežiť, nevediac čo je čo a ako bude ďalej. Potom som si položil otázku. "Ako je možné, že môžeme byť tak chudobný tu v Spojených štátoch, keď uhlie je tak bohatá surovina a keď stojí tak veľa?" Potom som si uvedomil lebo čínania sa tu začlenili ako malá vládnuca skupinka tu v Spojených štátoch, ktorá nám tieto všetky peniaze ukradla a zobrala si celé bohatstvo pre seba. A my, zbytok, väčšinová populácia, máme problém prežiť. A Čínania dali tej malej vládnucej skupinke kvantá zbraní a vyspelých technológií, aby sa uistili, že ľudia ako ja neprehovoria proti tomuto vzájomnému spoločenstvu. Znie Vám to povedome?

A tiež si cvičia Američanov, aby im pomohli chrániť uhlie. Čínske symboli boli všade -- všade, stála pripomienka. A v Číne, Čo hovoria v Číne? Nič. Nerozprávajú o nás. Nerozprávajú sa o uhlí. Ak sa ich opýtate, odpovedia Vám, "No, viete, uhlie, my potrebujeme uhlie. No tak, preto si predsa nebudem znižovať termostat. To nemôžete po mne chcieť." Tak sa nahnevám, naštvem, ako to robí mnoho obyčajných ľudí. A odpoveď býva strašná. A Čínania odpovedajú veľmi nechutne. A než sa nazdáme, posielajú sem tanky a vojakov a veľa ľudí zomiera, je to veľmi, veľmi ťažká situácia.

Dokážete si predstaviť ako by ste sa cítili, keby ste boli v mojej koži? Dokážete si predstaviť že vyjdete z tejto budovy a uvidíte tam stáť tank, alebo kamión plný vojakov? A len si predstavte ako by ste sa cítili. Lebo viete prečo sú tu a viete čo tu robia. A iba cítite zlosť, cítite strach. Ak toto dokážete, to je empatia -- to je empatia. Vyzuli ste si svoje boty a postavili ste sa do mojich. A to musíte citiť.

Dobre, to len na zahriatie. len na zahriatie. A teraz budeme mať ten pravý radikálny experiment. A ako pripomienku k môjmu rozhovoru, chcem, aby ste sa obuli do topánok obyčajného Arabského Moslima, žijúceho na Strednom východe -- presnejšie, v Iraku. A aby som Vám pomohol, možno, že ste členom rodiny strednej vrstvy v Bagdade -- a chcete iba to najlepšie pre Vaše deti. Chcete, aby Vaše deti mali lepší život. Pozerávate správy, dávate pozor, čítate noviny, chodíte do kaviarní so svojími priateľmi, čítate správy z celého sveta. A niekedy si pozriete aj satelitné vysielanie, CNN zo Spojených Štátov. Takže máte povedomie ako rozmýšľajú Američania. Ale vážne, Vy iba chcete lepší život pre seba. To je to, čo chcete. Ste Arabský Moslim žijúci v Iraku. Chcete mať lepší život.

Takže teraz Vám pomôžem. Pomôžem Vám s pár vecami, o ktorých možno premýšľate. Číslo jeden: vpády do tvojej krajiny posledných 20 rokov a predtým dôvod prečo má záujem ktokoľvek o túto zem, hlavne Spojené Štáty, je ropa. Všetko je to o rope; Vy to viete, každý to vie. Ľudia tu v Spojených Štátoch vedia, že je to o rope. Je to preto, že niekto iný má plán pre Vašu surovinu. Je to Vaša surovina, nie niekoho iného. Je to Vaše územie, vaša surovina. Niekto iný má ale pre ňu plán. A viete prečo majú pre ňu plán? Viete prečo sa o to tak zaujímajú? Lebo ich celý ekonomický systém, ktorý je závislý na tejto rope -- cudzej rope, rope z iných častí sveta, ktoré oni nevlastnia.

A čo iné si myslíte o týchto ľuďoch? Američania, tí sú bohatý No tak, žijú v obrovských domoch, majú veľké autá, všetci sú blonďáci s modrými očami a sú šťastný. To si myslíte. Samozrejme to nie je pravda, ale je to obraz z médií a preto si to aj myslíte. Majú veľké mestá, a tie mestá sú závislé na tej rope. A čo vidíte doma? Chudobu, zúfalstvo, ťažkosti. Však, Vy nežijete v bohatej krajine. Toto je Irak. Toto je to, čo vidíš. Vidíš ako ľudia majú problém prežiť. Myslím tým, nieje to ľahké; vidíte mnoho chudoby. A teraz máte z toho nejaký pocit. Títo ľudia majú nejaký plán pre vašu surovinu, a to je to, čo vidíš?

Je tu ešte niečo iné o čom rozprávate -- Američania o tomto nerozprávajú, ale Vy áno. Je tu taká vec, militarizácia sveta, a jej centrom sú práve Spojené Štáty. A Spojené Štáty sú zodpovedné za skoro polovicu svetových výdavkov na armádu -- štyri percentá svetovej populácie. A Vy to cítite, vidíte to každý deň. Je to súčasťou Vášho života. A rozprávate sa o tom so svojimi prateľmi. Čítate o tom. A keď bol Saddám Husain pri moci, Američania sa nezaoberali jeho zločinmi. Keď používal plyn na Kurodv, na Irán, nestarali sa o to. Keď išlo ale o ropu, nejako sa zrazu začali zaujímať. A čo vidíte Vy je niečo iné, čo Spojené Štáty, hlava demokracie na svete, nevidno, že by oni podporovali demokratické krajiny po svete. Je veľa krajín, krajín produkujúcich ropu, ktoré nie sú moc demokratické, ale sú podporované Spojenými Štátmy. To je divné.

No, tieto vpády, tieto dve vojny, 10 rokov sankcií, osem rokov okupácií, tá vzbura, zoslaná na Vašich ľudí, stovky tisíc civilných obetí, všetko pre ropu. Nemôžete si pomôcť iba na to myslieť. Rozprávate sa o tom. Máte to vždy namysli. Hovoríte si, "Ako je to možné?" A tento muž, je to každy muž -- Váš dedko, Váš strýko, Váš otec, Váš syn, Váš sused, Váš profesor, Váš študent. Čo bývalo radosť a šťastie je zrazu bolesť a utrpenie. Každý z Vašej krajiny bol poznačený násilím, krviprelievaním, bolesťou, hororom, každý. Neobišlo to čo i len jediného človeka z Vašej krajiny.

Ale je tu niečo iné. Niečo iné na týchto ľuďoch, títo Američania, ktorý tu žijú. Je na nich niečo iné, čo vidíš -- ale oni to nevidia. A čo vidíte? Sú Kresťania. Sú Kresťania. Modlia sa ku Kresťanskému Bohu, majú kríže, nosia Biblie. Ich Biblie majú malé zanky, na ktorých je "Armáda U.S.A.". Všetci ich velitelia, ich velitelia: predtým ako pošlú svojich synov a dcéry do vojny vo Vašej krajine -- a viete dôvod -- predtým než ich vyšlú, idú do Kresťanského kostola a modlia sa k svojmu kresťanskému Bohu, a prosia ho o ochranu a vedenie od toho Boha. Prečo? No, vlastne, keď ľudia zomierajú vo vojne, sú to Moslimovia, sú to Iračania -- nie sú to Američania. My nechceme, aby Američania zomierali. Ochraňuj naše vojská. A máte z toho nejaký pocit -- jasneže máte. A oni robia nádherné veci. Čítate o tom, počujete o tom. Sú tam, aby postavili školy a pomohli ľuďom a to je to, čo chcú urobiť. Robia nádherné veci, ale tiež zlé veci, ale Vy nevidíte rozdiel.

A tento chlap, chlap ako Poruč. Gener. William Boykin. Chlap, ktorý hovorí, že Váš Boh je ten nesprávny. Váš Boh je Váš idol, jeho Boh je ale ten pravý. Riešenie problému pre Stredný východ, podľa neho, je previesť Vás všetkých na Kresťanstvo -- len sa musíte zbaviť svojho vierovyznania. A Vy to viete. Američania nečítajú nič o tomto chlapovy. Oni o ňom nič nevedia, ale Vy áno. A rozširujete tú správu. Rozširujete jeho výroky do okolia. Toto je dosť závažné. Bol jedným z vrchných veliteľov v druhej invázii do Iraku. A Vy si myslíte, "Bože, ak to hovorí on, tak to musia hovoriť všetci vojaci." A toto slovo, George Bush nazval túto vojnu križiacku výpravu. Bože, Američania, oni sú iba, "No, križiacka výprava. To je jedno. Ja neviem." Vy viete čo to znamená. Je to božia vojna proti Moslimom. Pozri sa, doby, podmaň si ich, zober im ich zdroje. Ak sa nepodradia, zabi ich. To je o čo tu ide. A Vy si myslíte, "Ó Bože, títo kresťania nás idú pozabíjať." Toto je strašné. Cítite sa vystrašený. Jasne, že sa cítite vystrašený.

A tento pán, Terry Jones: Tu je pán, ktorý chce páliť Korány. A Američania na to: "Ale, on je hlupák. On je bývalý riaditeľ hotelu; má tri tucty členov kostola." Oni ho vysmejú. Vy ho ale nevysmejete. Lebo v celkovom kontexte, všetko to do seba zapadá. Jasne, takto to berú Američania, ale všetci ľudia na Strednom Východe, nie iba vo Vašej krajine protestujú. "On chce páliť Korány, naše posvätné knihy. Títo Kresťania, kto sú to títo Kresťania? Sú tak zlí, tak úbohí -- tak takýto sú." Toto je to, čo si myslíte ako Arabský Moslim, ako Iračan. Jasne, že si to budete myslieť.

A potom Váš synovec hovorí, "Hej, lebo pozri sa na túto stránku. Toto musíš vidieť -- Cvičisko Biblia. Títo Kresťania sú šialení. Oni trénujú svoje malé deti za vojakov Ježiša. A berú svoje malé deti a nechávajú ich bežať cez tieto veci až do bodu kedy ich učia hovoriť, "Pane, áno, pane," a veci ako hod granátom, starostlivosť o zbrane a ich údržba. A máte stránku. Ktorá má "Armáda U.S.A" presne na nej. Mám na mysli, títo Kresťania, sú šialený. Ako by to mohli robiť ich vlastným malým deťom? A čítate ďalej na ich stránke. A jasne, Kresťania v Spojených Štátoch, alebo ktokoľvek hovorí, "ale, to je iba malinký zapadnutý kostol kde nič nie je široko-ďaleko." Ale Vy to neviete. Pre Vás, toto je ako pre všetkých Kresťanov. Je to na celom internete, Cvičisko Biblia. A pozrite sa na toto: ešte svoje deti učia -- trénujú ich tak isto ako to robia Mariňáci U.S.A. Nie je to zaujímavé. A toto Vás straší, desí Vás to.

Takže títo chlapi, vídavate ich. Vidíte ich, Ja, Sam Richards, Ja viem, kto to je. Sú to moji študenti, moji priatelia. Ja viem, čo si myslia: "Vy to neviete." Keď ich vidíte Vy, sú to úplne, úplne iný ľudia. A takto sa Vám javia. My sa na to tak nepozeráme v Spojených Štátoch, ale Vy to tak vidíte. Takže tu. Jasne, chápete to zle. Zovšeobecňujete. To je zlé. Vy nerozumiete Američanom. To nie je Kresťanská invázia. Nie sme tam iba pre ropu, sme tam pre veľa iných vecí. Chápete to zle. Ste mimo. A, jasne, väčšina z Vás nepodporuje povstanie; nepodporujete vraždenie Američanov; nepodporujete teroristov. Jasne že nie. Málokto áno. Ale niekto z Vás to robí. A toto je širší pohľad. Dobre, tak teraz Vám poviem, čo budeme robiť.

Vyzujte sa so svojích topánok v ktorých ste teraz boli a obujte si späť svoje vlastné. Takže všetci späť v tejto miestnosti, dobre. A teraz prichádza radikálny experiment. Takže sme všetci späť doma. Táto fotka: táto žena, och, cítim ju. Cítim ju. Je to moja sestra, moja žena, moja teta, moja susedka. Ona je ktokoľvek pre mňa. Tí chlapi, ktorý tam stoja, každý na tej fotke. Ja cítim tú fotku, ach. Takže teraz chcem po Vás následujúce.

Vráťme sa teraz k prvému príkladu k Číňanom. Chcem po Vás, aby ste tam išli. Všetko záleží na uhlí, a Číňania sú tu v Spojených Štátoch. A teraz chcem po Vás, aby ste si ju predstavili ako Číňanku, ktorá dostáva Čínsku vlajku, lebo jej milý zomrel v Amerike vo vzbure pre uhlie. A vojaci sú číňania, a všetci naokolo sú Číňania. Ako Američan, ako sa cítite, keď sa pozriete na tento obrázok? Čo si myslíte o tejto udalosti?

Dobre, skúste toto. Vráťte sa späť. Toto je tá udalosť. Je to Američan, Americký vojaci, Americká žena, ktorá stratila svojho milého v Blízkom Východe -- V Iraku, alebo Afganistane. Teraz sa obujte do bôt, vráťte sa do bôt Arabského Moslima žijúceho v Iraku. Ako sa cítite, čo si myslíte pri pohľade na túto fotku, o tejto žene?

Dobre. Teraz ma v tomto sledujte, lebo teraz beriem tu na seba veľký risk. A pozývam Vás, aby ste sa ku mne pridali a riskovali so mnou. Títo páni tu, sú povstalci. Boli prichytení Americkými vojakmi, skúšajúc zabiť Američanov. A možno, že uspeli. Možno, že uspeli. Teraz sa obujte do bôt tých Američanov, ktorý ich chytili. Cítite ten hnev? Cítite, že oni ich chcú iba schytiť a vykrútiť im krky? Dokážete sa tam dostať? Nemalo by to byť tak ťažké. Iba -- ach, no. Teraz, obujte sa do ich bôt. Sú to brutálni zabijaci, alebo obrancovia vlasti? Kto sú? Dokážete cítiť ich zlosť, ich strach, ich hnev nad tým, čo sa stalo v ich krajine? Dokážete si predstaviť, že si možno jeden z nich ráno kľakol k svojim deťom a objal ich hovoriac "Zlatko, za chvíľu som späť. Idem tam chrániť Vašu slobodu, Vaše životy. Idem tam, aby som sa zaslúžil o budúcnosť našej krajiny." Dokážete si to predstaviť? Dokážete si ho predstaviť to hovoriť? Dokážete sa tam dostať? Čo si myslíte, že oni cítia? Vidíte, to je empatia. To je tiež porozumenie.

Teraz sa možno pýtate, "Dobre, Sam, prečo robíš takéto veci? Prečo používaš tento príklad nad všetky ostatné?" A ja odpoviem, lebo ... lebo. Máte dovolené týchto ľudí nenávidieť. Môžete ich nenávidieť každým kúskom svojho tela. A keď sa mi podarí Vás dostať do ich bôt a ujsť aspoň stopu, jednu malú stopu, potom si predstavte také sociologické analýzy ktoré môžete urobiť vo všetkých Vašich životných vyhliadkach? Dokážete pochopiť, keď príde na porozumenie toho, prečo ten človek ide 50 km/h v predbiehacom pruhu, alebo Vás tínedžerský syn, alebo Váš sused, ktorý Vás irituje tým, že musí sekať trávnik práve v nedelu ráno. Nech je to čokoľvek, dokážete sa dostať ďaleko. A toto hovorievam svojím študentom: vykroč zo svojho malilinkého sveta. Vstúp do malilinkého sveta niekoho druhého. A potom znova a znova a znova. A zrazu sa všetky tieto malilinké svety spoja dohromady v spletitej pavučine. A vytvoria veľký a zložitý svet. A zrazu, bez povšimnutia si toho, Váš pohľad na svet sa zmenil. Všetko sa zmenilo. Všetko vo Vašom živote sa zmenilo. A to je, jasne to, o čom toto je.

Vnímajte iné životy, iné pohľady. Počúvajte odlišných ľudí, osvieťme sa. Nehovorím, že podporujem teroristov v Iraku, ale ako sociológ, tvrdím, že to o čom rozprávam, je to, čomu rozumiem. A teraz, možno -- možno -- Vy tiež.

Ďakujem.

(Potlesk)