Robert Hammond: Vybudovanie parku vysoko vo vzduchu

High Line je stará nadzemná železničná trať, ktorá vedie 2,5 km priamo naprieč Manhattanom. Pôvodne to bola trať pre nákladnú dopravu, ktorá sa tiahla dole Desiatou avenue a stala sa známou ako „Ulica smrti“, pretože vlaky prešli tak veľa ľudí, že železnice najali chlapíka na koni, aby cválal pred vlakom a ten sa stal známym ako „Cowboy z West Side“. Aj napriek prítomnosti cowboya však vlak prešiel a usmrtil približne jedného človeka za mesiac, a tak túto trať zdvihli nad zem. Vybudovali ju 9 m vo vzduchu priamo uprostred mesta, ale s nárastom medzištátnej nákladnej autodopravy sa využívala stále menej a menej a v roku 1980 po nej prešiel posledný vlak. Bol to vlak naložený mrazenými moriakmi, hovorí sa, že na Deň vďakyvzdania, zo štvrte mäsového priemyslu a trať potom ostala opustená.

Žijem v jej susedstve a prvýkrát som o nej čítal v denníku The New York Times, kde sa písalo o tom, že sa bude búrať. Domnieval som sa, že niekto pracoval na jej udržaní alebo záchrane a mohol by som sa zapojiť ako dobrovoľník, ale uvedomil som si, že nikto nič nerobil. Išiel som na schôdzu mestského výboru, na ktorej som nikdy predtým nebol a sadol som si vedľa chlapíka s menom Joshua David, ktorý je cestopiscom. Na konci schôdze sme si uvedomili, že sme jediní dvaja ľudia, ktorí sa o tento projekt nejako zaujímali. Väčšina ľudí chcela trať strhnúť. Vymenili sme si vizitky, volali sme si a rozhodli sa, že založíme túto organizáciou, Priatelia trate High Line. Prvým cieľom bolo jednoducho zachrániť ju pred zbúraním, ale potom sme tiež chceli prísť na to, čo by sme s ňou mohli spraviť.

To, čo ma najprv priťahovalo alebo zaujímalo, bol tento pohľad z ulice. Je to tá oceľová konštrukcia, trochu hrdzavá, pozostatok časov priemyslu. Keď som vyšiel hore, bolo tam 2,5 km divých kvetov, ktoré sa ťahali priamo stredom Manhattanu s výhľadom na Empire State Building, Sochu slobody a rieku Hudson. Bolo to naozaj tu, kde to celé začalo a vznikla myšlienka: „Spravme z toho park a trochu sa inšpirujme touto divočinou.“

V tom čase sme tu narážali na tvrdý odpor. Starosta Giuliani chcel tú trať strhnúť. Rýchlo sa posuniem v čase cez množstvo žalôb a komunitnej angažovanosti. Do úradu nastúpil starosta Bloomerg a bol veľmi nápomocný, ale stále sme museli vyriešiť ekonomickú stránku veci. Bolo to po 11. septembri 2001 a mesto sa nachádzalo v ťažkých časoch. Objednali sme si štúdiu o ekonomickej realizovateľnosti, aby sme sa pokúsili udať dobré dôvody. Ukázalo sa, že sme mali zlé čísla. Mysleli sme si, že výstavba by stála 100 miliónov dolárov. Doteraz stála už asi 150 miliónov. Hlavné bolo, že to pre mesto bude mať dobrý ekonomický význam. Povedali sme teda, že v období 20 rokov by hodnota pre mesto vo zvýšenej hodnote majetku a zvýšených daniach predstavovala asi 250 miliónov. Stačilo to. Mesto sa za ňu skutočne postavilo. Ukázalo sa, že sme sa zmýlili aj tu. Teraz sa odhaduje, že vytvorila asi pol miliardy dolárov alebo ich pre mesto vytvorí v podobe daňových príjmov. Usporiadali sme dizajnovú súťaž a vybrali dizajnový tím. Spolupracovali sme s nimi, aby sme naozaj vytvorili dizajn, ktorý sa inšpiroval tou divočinou. Sú tam tri úseky.

Prvý sme otvorili v roku 2009. Jeho úspech ďaleko presiahol naše sny. Minulý rok sme tu mali 2 milióny ľudí, čo je asi 10-krát viac ako sme vôbec odhadovali. Toto je jeden z mojich obľúbených prvkov na prvom úseku. Je to tento amfiteáter priamo nad Desiatou avenue. Prvý úsek teraz končí na Dvadsiatej ulici. Ako ďalšiu vec to očividne vytvorilo veľkú ekonomickú hodnotu. Myslím si, že to inšpirovalo mnoho veľkolepých architektonických prvkov. Je tu miesto, kde sa môžete postaviť a uvidíte budovy Franka Gehryho, Jeana Nouvela, Shigeru Bana a Neila Denariho. Whitneyeho múzeum amerického umenia sa sťahuje do centra a buduje svoje nové múzeum priamo pri základoch trate High Line. Navrhol ju Renzo Piano a prvý výkop spravia v máji.

Výstavbu sme začali už aj na druhom úseku. Toto je jeden z mojich obľúbených prvkov, tento mostík, kde sa nachádzate 2,5 m nad povrchom trate High Line a môžete bežať pomedzi koruny stromov. Trať High Line bola pokrytá pútačmi, a tak sme sa tu trochu vyhrali a namiesto umiestnenia reklám budú na týchto pútačoch ľudia pri pohľade na mesto. Tento tu bol umiestnený len minulý mesiac. Posledný úsek mal ísť okolo koľajiska, ktoré je najväčším nerozvinutým miestom na Manhattane. Mesto plánovalo za všetkých okolností vytvoriť na 1 km2 zástavbu, okolo ktorej by sa tiahol park High Line.

To, čo však podľa môjho názoru robí park High Line výnimočným, sú ľudia. Úprimne, aj keď milujem plán, ktorý realizujeme, vždy som sa bál toho, či ho ľudia budú mať radi, pretože som sa do tej divočiny zamiloval a ako môžete znovu vytvoriť také čaro? Čo som však našiel, bolo v ľuďoch a v tom, ako tento park využívali. To ho pre mňa robí výnimočným. Spomeniem len jeden krátky príklad. Hneď po jeho otvorení som si uvedomil, že v parku High Line sa všetci tí ľudia držia za ruky a došlo mi, že Newyorčania sa za ruky nedržia. Jednoducho to vonku nerobíme, ale vidíte, že v parku High Line sa to deje a myslím si, že to je tá sila, ktorú môže mať verejné priestranstvo na zmenu toho, ako ľudia vnímajú svoje mesto a na ich vzájomnú interakciu.

Ďakujem.

(Potlesk)