Rachel Sussman: Najstaršie žijúce organizmy na svete

Táto čudne vyzerajúca rastlina sa volá Llareta. To, čo vyzerá ako mach pokrývajúci skaly, je v skutočnosti ker tvorený tisíckami vetiev, pričom každé z nich obsahuje na konci zhluky malinkých zelených listov, ktoré sú tak nahusto pospájané dokopy, že by ste sa na nich mohli postaviť. Táto konkrétna rastlina žije v púšti Atacama v Čile a je 3 000 rokov stará. Tiež je príbuznou petržlenu.

V posledných piatich rokoch som robila výskum, pracovala som s biológmi a cestovala okolo sveta, aby som našla ešte stále žijúce organizmy, ktoré majú 2 000 rokov a viac. Tento projekt je sčasti umenie a sčasti veda. Má v sebe komponent životného prostredia. Tiež sa snažím vytvoriť prostriedok, pomocou ktorého by sme prestali vnímať veci v našom obvyklom merítku času a začali uvažovať v širšej časovej perspektíve. Určila som 2 000 rokov ako minimálny vek, pretože som chcela začať tým, čo považujeme za rok nula, a potom pokračovať ďalej do minulosti.

Teraz sa pozeráte na strom nazvaný Jomon Sugi, ktorý žije na odľahlom ostrove Yakushima. Tento strom ma tak trochu podnietil začať tento projekt. Cestovala som po Japonsku bez programu, len za účelom fotografovať, a počula som o tomto strome, ktorý je 2 180 rokov starý, a vedela som, že ho musím vidieť. Až neskôr, keď som sa vrátila domov do New Yorku, mi napadla myšlienka na projekt. Takže to vo mne rástlo tak postupne. Myslím, že to bolo mojou dlhodobá túžba spojiť môj záujem o umenie, vedu a filozofiu, ktorá ma pripravila na ten moment, keď sa rozsvietila povestná žiarovka v mojej hlave. Začala som robiť výskum a s prekvapením som zistila, že tento projekt nikto predtým nerobil, či už v umení alebo vo vede. Možno som bola naivná, ale bola som prekvapená, že dokonca ani neexistuje oblasť vo vede, ktorá by sa zaoberala dĺžkou života svetových druhov.

Teraz sa pozeráte na rhizocarpon geographicum alebo zemepisník mapovitý, ktorý je okolo 3 000 rokov starý a žije v Grónsku, čo je naozaj ďaleko na to, aby ste tam išli kvôli nejakému lišajníku. Navštíviť Grónsko bolo viac ako cestovať späť v čase, než cestovať ďaleko na sever. Všetko bolo veľmi pôvodné a odľahlé viac než čokoľvek, čo som dovtedy zažila. A tento pocit ešte zosilnilo niekoľko zážitkov. Jedným z nich bolo, keď ma nechali na odľahlom fjorde, aby som našla archeológov, s ktorými som sa mala strenúť, ale nikto ich nemohol nájsť. A nemohla som im len tak poslať sms alebo email, bola som doslova závislá na mojich vlastných prístrojoch. Ale našťastie sa to podarilo. Bola to však veľmi pokorujúca skúsenosť, cítiť sa tak odpojená od sveta. A potom o niekoľko dní sme mali príležitosť isť na ryby v ľadovom prúde blízko nášho tábora, kde bolo tých rýb tak veľa, že ste mohli doslova ponoriť ruku do prúdu a vytiahnuť pstruha vlastnými rukami. Bolo to ako navštíviť nevinnejšie časy na tejto planéte. Samozrejme, boli tam aj lišajníky. Tento lišajník narastie len o jeden centimeter každých sto rokov. Myslím, že to kladie dĺžku ľudského života do inej perspektívy.

Teraz sa pozeráte na leteckú snímku z východného Oregonu. A ak vám jej názov "Hľadanie kruhov smrti podpňovky" znie hrozivo, nemýlite sa. Podpňovka je parazitická huba, ktorá zabíja určité druhy stromov v lese. Tiež je známa pod miernejším menom medová huba alebo obrovská huba, pretože je to tiež jeden z najväčších organizmov na svete. S pomocou niekoľkých biológov, ktorí študujú huby, som získala mapy a GPS súradnice, prenajala si lietadlo a začala som hľadať kruhy smrti, tieto kruhovité vzorce, v ktorých huba zabíja stromy. Nie som si istá, či sa dajú nejaké vidieť na fotke, ale viem, že huba je niekde tam dole. Ale späť na zem, môžete vidieť, že huba naozaj útočí na tento strom. Ten biely materiál, ktorý tam vidíte medzi kôrou a drevom, je plsť podhubia huby a čo to robí ... ono to vlastne pomaly uškrtí ten strom až na smrť tým, že zabraňuje prúdeniu vody a živín. Táto stratégia jej slúži veľmi dobre. Má 2 400 rokov. A teraz zo zeme pod vodu.

Toto je koral mozgovitý, ktorý žije v Tobagu, a je asi 2 000 rokov starý. Aby som ho našla, musela som prekonať svoj strach z hlbokej vody. Toto je okolo 60 stôp alebo 18 metrov pod hladinou. A môžete vidieť, že povrch koralu je poškodený. To spôsobila skupina papagájových rýb, ktoré ho začali jesť, ale našťastie stratili oň záujem predtým ako by ho zabili. Opäť našťastie, vyzerá to tak, že je mimo nebezpečia spôsobeného nedávnym únikom ropy. Ale ľahko sme mohli stratiť jeden z najdlhšie žijúcich organizmov na planéte a plný dosah tejto katastrofy ešte len uvidíme.

O tomto si myslím, že je to jedna z najodolnejších vecí na planéte. Je to kolónia klonov topoľa osikového, ktorý rastie v Utahu, a má 80 000 rokov. To, čo vyzerá ako les, je v skutočnosti jeden strom. Predstavte si jeden obrovský systém koreňov a každý strom je stonka, ktorá z toho systému vyrastá. Takže máte jedného obrovského, prepojeného, geneticky identického jedinca, ktorý žije už 80 000 rokov. Je mužského pohlavia a teoreticky je nesmrteľný.

(Smiech)

Toto je tiež klonový strom. Tento smrek Gran Picea je vo svojich 9 550 rokoch len bábätko oproti predchádzajúcim. Poloha tohto stromu je tajomstvom pre jeho ochranu. Hovorila som s biológom, ktorý objavil tento strom, a povedal mi, že ten štíhly výrastok v strede je pravdepodobne výsledok klimatickej zmeny. Ako sa vrchol hory zohrieva, vegetačná zóna sa mení. Takže nemusíme nutne byť v priamom kontakte s týmito organizmami, aby sme na ne mali veľký vplyv.

Toto je Fortingallský tis. Nie, robím si srandu. Toto je Fortingallský tis. (Smiech) Ale dala som tam ten obrázok, pretože sa ma často pýtajú, či sú v projekte aj nejaké zvieratá. A okrem koralu, je odpoveď nie. Vie niekto, koľko rokov má najstaršia korytnačka? Nejaké tipy? (Publikum: 300.) Rachel Sussman: 300? Nie, 175 rokov má najstaršia žijúca korytnačka, takže nikde blízko 2 000. Možno ste počuli o tej obrovskej mušli, ktorá bola objavená pri pobreží severného Islandu, ktorá sa dožila 405 rokov. Avšak zomrela v laboratóriu, keď určovali jej vek. Najzaujímavejší objav v poslednej dobe je podľa mňa takzvaná nesmrteľná medúza, ktorú pozorujú v laboratóriu, aby ju mohli vrátiť späť do štádia polypu, keď dosiahne dospelosť. Avšak, je veľmi nepravdepodobné, že by akákoľvek medúza tak dlho žila v divočine. Ale späť k tisu. Ako môžete vidieť, je na cintoríne v Škótsku za ochranným múrom. Na cintorínoch vo Veľkej Británii je množstvo starých tisov, ale ak si to dobre spočítate, zistíte, že najprv tam boli tisy, až potom kostoly.

A teraz na inú časť sveta. Mala som možnosť precestovať provinciu Limpopo v Juhoafrickej republike s expertom na baobaby. Videli sme ich niekoľko, a tento je z nich pravdepodobne najstarší. Má okolo 2 000 rokov a volá sa Sagole Baobab. Všetky tieto organizmy považujem za nejaký druh palimpsestov. Obsahujú v sebe tisíce rokov svojej vlastnej histórie a tiež obsahujú záznamy prírodných aj svetských udalostí. A baobaby sú tohto vynikajúcim príkladom. Vidíte, že tento má vo svojom kmeni vyryté mená, ale tiež záznamy prírodných úkazov. Baobaby, ako starnú, zvyknú v strede mäkknúť a vytvára sa tam priehlbina. A tá tvorí vynikajúci úkryt pre zvieratá. Niektoré boli vyhradené pre tak trochu pochybné použitie pre ľudí, ako napríklad bar, väzenie a dokonca toalety.

A toto ma privádza k môjmu ďalšiemu obľúbencovi. Myslím, že sa mi páči preto, lebo je tak neobyčajný. Táto rastlina sa volá Welwitschia a žije len v častiach pobrežnej Namíbie a Angoly, kde sa mimoriadne prispôsobila zbieraniu vlhkosti z oparu prichádzajúceho z mora. A naviac, je to vlastne strom, primitívny ihličnan. Všimnite si, že v strede má šišky. A to, čo vyzerá ako dva veľké zhluky lístia, sú v skutočnosti dva samostatné listy. Potrhali ich tvrdé podmienky púšte. Tieto listy nikdy neopadávajú, takže je to tiež strom s najdlhšími listami v rastlinnej ríši. Hovorila som s biológom v botanickej záhrade Kirstenbosch v Kapskom meste a spýtala som sa ho, odkiaľ si myslí, že táto rastlina pochádza, a on mi povedal, že ak precestujete Namíbiu, uvidíte množstvo skamanených lesov, a všetky brvná sú -- všetky brvná sú z obrovských ihličnatých stromov a nie je tam žiadna známka toho, odkiaľ by mohli pochádzať. On si myslel, že povodne na severe Afriky priniesli tieto ihličnaté stromy dolu pred desiatkami tisíc rokov, a ten krík je pozoruhodná adaptácia na prostredie púšte.

Toto je podľa mňa najpoetickejší z najstarších žijúcich organizmov. Nazýva sa to podzemný les. Rozprávala som sa s botanistom v botanickej záhrade Pretoria a on mi vysvetlil, že určité druhy stromov sa prispôsobili tejto oblasti. Je to oblasť pokrytá kríkami, suchá a náchylná k požiarom, a tak tieto stromy, ak si viete predstaviť, že toto je koruna stromu, a toto je nad zemou, predstavte si celý organizmus, tú väčšinu stromu premiestnenú pod zem, a tie listy vykukujú nad povrchom. Týmto spôsobom, keď cez strom prejde požiar, je to podobné, ako keď si vy popálite obočie. Ľahko sa zregeneruje. Tiež obyčajne rastú v klonoch, nastarší z nich je 13 000 rokov starý.

V Spojených štátoch je niekoľko rastlín podobného veku. Toto je kreozotový krík, tiež zložený z klonov, ktorý má okolo 12 000 rokov. Ak ste boli na americkom západe, viete, že kreozotové kríky sú tam skoro všade, a vidíte, že má tento jedinečný, kruhovitý tvar. Pomaly sa rozširuje smerom von zo svojho pôvodného tvaru. A tento -- znova prepojený systém koreňov, ktorý z neho robí jedného geneticky identického jedinca. Tento má kamaráta nablízku -- aspoň si myslím, že sú kamaráti. Toto je Mohavská juka, vzdialená asi jeden a pol kilometra, a má niečo vyše 12 000 rokov. A vidíte, že má podobný kruhovitý tvar. V blízkosti sú aj ďalšie mladšie klony. A obidva, juka aj kreozotový krík, žijú na pozemku, ktorý patrí Úradu pozemnej správy, a to nie je to isté ako chránené územie národného parku. V skutočnosti je táto zem určená na rekreačné jazdenie terénnych vozov.

Chcela by som vám ukázať pravdepodobne najstaršiu žijúcu vec na planéte. Toto je sibírska aktinobaktéria, ktorá má medzi 400 000 a 600 000 rokov. Táto baktéria bola objavená pred niekoľkými rokmi tímom planetárnych biológov, ktorí sa snažili nájsť stopy života na iných planétach tak, že pozorujú najtvrdšie podmienky na našej planéte. A počas výskumu permafrostu našli túto baktériu. Je jedinečná tým, že svoju DNA opravuje pod bodom mrazu. A to znamená, že nespí. Naozaj žije a rastie pol milióna rokov. Je to tiež pravdepodobne najohrozenejšia z najstarších žijúcich organizmov, pretože, ak sa permafrost roztopí, neprežije.

Toto je mapa najstarších žijúcich organizmov, ktorú som dala dokopy, takže si viete predstaviť, kde sú, a vidíte, že sú na celom svete. Modré vlajky reprezentujú organizmy, ktoré som už odfotila, a červené sú miesta, na ktoré sa stále snažím dostať. Vidíte, že vlajka je aj na Antarktíde. Pokúšam sa tam vycestovať, aby som našla 5 000 rokov starý mach, ktorý žije na Antarktickom poloostrove.

Pravdepodobne mám ešte dva roky času na tento projekt -- na túto časť projektu, ale po piatich rokoch si myslím, že viem, čo je srdcom tejto práce. Najstaršie žijúce organizmy na svete sú záznamom a oslavou našej minulosti, výzvou k činnosti v súčasnosti a barometrom budúcnosti. Prežili tisícročia v púšti, v permafroste, na vrcholoch hôr a na dne oceánu. Odolávali nevýslovnému prírodnému nebezpečiu a ľudským zásahom, ale teraz sú niektoré z nich v ohrození a nemôžu sa len tak zdvihnúť a odísť preč. Dúfam, že hľadaním týchto organizmov môžem pritiahnuť pozornosť na ich pozoruhodnú odolnosť a pomôcť zabezpečiť, že v dohľadnej budúcnosti budú naďalej zvyšovať svoj vek.

Ďakujem.

(Potlesk)