Philip Zimbardo: O tom, ako sa z obyčajných ľudí stanú monštrá... alebo hrdinovia

Filozofi, dramatici, teológovia sa s touto otázkou borili celé stáročia: Čo robí ľudí zlými? Je zaujímavé, že som si kládol rovnakú otázku, keď som bol malý. Ako dieťa som vyrastal v Južnom Bronxe, mestskom ghette v New Yorku a bol som obklopený zlom, ako všetky deti vyrastajúce v podobných štvrtiach. A mal som priateľov, ktorí boli naozaj dobré decká, ktoré zažívali príbeh Dr. Jekylla a Mr. Hyda -- od Roberta Louis Stevensona. To znamená, že brali drogy, dostali sa do problémov, skončili v base, niektorí boli zabití. A niektorým sa to podarilo bez pomoci drog.

Takže, keď som čítal Roberta Louis Stevensona, nebola to fikcia. Jedinou otázkou zostáva, čo bolo v tom nápoji? A čo je dôležitejšie, tá hranica medzi dobrom a zlom -- o ktorej si privilegovaní ľudia myslia, že je nemenná a nepriepustná, kde sú oni na tej dobrej strane, a tí druhí na zlej strane -- vedel som, že táto hranica je pohyblivá, a že je priepustná. Dobrí ľudia sa dajú zlákať na druhú stranu, a za istých priaznivých okolností sa zlé decká môžu obrátiť k lepšiemu vďaka pomoci, náprave, či rehabilitácii.

Chcel by som začať touto úžasnou ilúziou [holandského] umelca M.C Eschera. Ak sa na ňu pozeráte a sústredíte sa na bielu vidíte svet plný anjelov. Ale pozrime sa hlbšie, a keď tak urobíme, objavia sa démoni, diabli tohto sveta. To nám naznačuje niekoľko vecí.

Za prvé: vo svete vždy bolo, je a bude prítomné dobro aj zlo, pretože dobro a zlo je Yinom a Yangom ľudskej prirodzenosti. Vypovedá to aj o niečom inom. Ak si spomínate, božím obľúbenym anjelom bol Lucifer. Podľa všetkého, Lucifer znamená "svetlo". v niektorých vydaniach písma to ale tiež znamená "zornička". No a očividne sa vzoprel Bohu, a to je najzávažnejšia neposlušnosť voči autorite. A keď sa tak stalo, archanjel Michal ho dal vykázať z neba spolu s ďalšími padlými anjelmi. A tak teda Lucifer zostúpi do pekla a stane sa Satanom, stane sa diablom, a to je počiatok zlej sily vo vesmíre.

Paradoxne, bol to práve Boh, kto vytvoril peklo, ako miesto na ukladanie zla. Ale veľmi sa mu nepodarilo ho tam udržať. Takže tento oblúk kozmickej transformácie obľúbeného Božieho anjela na Diabla, pre mňa vytvára kontext na pochopenie ľudských bytostí, ktoré sa z dobrých, obyčajných ľudí menia na páchateľov zla.

Takže Luciferov Efekt, i keď sa sústreďuje na negatíva -- negatíva, ktorými sa ľudia môžu stať, nie na negatíva, ktorými by ľudia boli -- ma doviedol k psychologickej definícii: zlo je uplatňovanie moci. A toto je kľúčové: je to o moci. Zámerne ubližovať ľudom psychologicky, raniť ich fyzicky, likvidovať ľudí alebo myšlienky, a páchať zločiny proti ľudskosti. Ak do Googlu zadáte "zlo", slovo, ktoré už malo vymiznúť, dostanete 136 miliónov výskytov za tretinu sekundy.

Pred niekoľkými rokmi -- som si istý, že ste všetci boli rovnako šokovaní ako ja, odhalením toho, ako americkí vojaci zneužívali väzňov na jednom zvláštnom mieste, v jednej kontroverznej vojne: v Abu Ghraib v Iraku. A boli to aj muži, aj ženy, ktorí neuveriteľne ponižovali väzňov. Bol som šokovaný, ale nie prekvapený, pretože som videl podobné výjavy, keď som bol hlavným dozorcom v experimente Stanfordského väzenia.

Bushova administratíva okamžite povedala.... čo? To, čo hovoria všetky administratívy, keď sa objaví škandál. "Neobviňujte nás. Chyba nie je v systéme. Ide o pár pokazených jabĺk. zopár darebných vojakov." Moja hypotéza je, že americkí vojaci sú dobrí, obvykle. Možno kôš, v ktorom boli, bol zlý. Ale ako si poradím s touto hypotézou?

Stal som sa súdnym znalcom v procese jedného z dozorcov, seržanta Chipa Fredericka, a v tejto pozícii som mal prístup k tuctu vyšetrovacích správ. Mal som k nemu prístup, mohol som ho študovať, pozvať si ho domov, spoznať ho lepšie, spraviť psychologickú analýzu, aby som zistil, či bol zdravým alebo pokazeným jablkom. A, po tretie, mal som prístup ku všetkým 1000 fotografiám, ktoré títo vojaci spravili. Tieto fotky majú násilnú alebo sexuálnu povahu. Všetky pochádzajú z fotoaparátov amerických vojakov. Pretože dnes už má každý digitálny fotoaparát alebo fotoaparát na mobile, fotili všetko. Spravili viac než 1000 fotografií.

Roztriedil som ich teda do viacerých kategórií. Ale tieto sú od vojenskej polície Spojených Štátov, armádnych záložníkov. To nie sú vôbec vojaci pripravovaní na takúto misiu. A všetko sa to stalo na jedinom mieste, na poschodí 1A, počas nočnej služby. Prečo? Poschodie 1A bolo strediskom vojenskej informačnej služby. Bolo to miesto výsluchov. Bola tam CIA, aj vyšetrovatelia z Titan Corporation, všetci, a nedarilo sa im získať žiadne informácie o povstalcoch. Tak začnú tlačiť na týchto vojakov, vojenskú políciu, aby prekročili medze, dostanú povolenie zlomiť voľu nepriateľa, pripraviť ich na výsluch, aby trochu zmäkli, prestať jednať v rukavičkách. To sú všetko eufemizmy, ktoré boli pochopené nasledovným spôsobom. Poďme sa pozrieť do toho žaláru.

(Uzávierka fotoaparátu) (Údery) (Uzávierka fotoaparátu) (Údery) (Dýchanie) (Zvony)

Takže, dosť hrozné. Toto je jedna z názorných ukážok zla. A nemalo Vám ujsť, že dôvod, prečo som spojil väzňa s rozpaženými rukami s Ódou na ľudstvo od Leonarda da Vinciho je, že ten väzeň bol duševne chorý. Tento väzeň sa každý deň potieral výkalmi, a oni ho zvykli vyváľať v špine, aby tak nesmrdel. Ale dozorcovia si zvykli volať ho Hovnivál. Čo robil v tom väzení namiesto toho, aby bol v ústave pre duševne chorých?

V každom prípade, tu je bývalý minister obrany Rumsfeld. Dôjde a pýta sa, "Chcem vedieť, kto je za to zodpovedný. Kto sú tie pokazené jablká?" To je ale zle položená otázka. Musíte jú preformulovať a spýtať sa, "Čo je za to zodpovedné?" Pretože "čo" može znamenať ktorí ľudia, ale tiež to môže znamenať aká situácia, a to je zjavne zvrátené.

Ako teda psychológovia chápu takúto premenu charakteru človeka, ak veríte, že to boli dobrí vojaci predtým, než zišli dolu do toho žaláru? Sú tri možné spôsoby. Hlavný spôsob sa nazýva dispozičný. Hľadáme, čo je vo vnútri človeka, pokazené jablká.

Toto je základ všetkých spoločenských vied, základ náboženstva, základ vojny. Sociálni psychológovia ako ja prídu a povedia, "Áno, ľudia sú hercami na javisku, ale treba si byť vedomý, aká je situácia. Kto hrá jednotlivé postavy? Aké sú kostýmy? Je tu režisér? A teda nás zaujíma, aké sú vonkajšie faktory okolo jednotlivca, ten kôš s pokazenými jablkami? A sociológovia sa tu zastavia a uniká im dôležitý fakt, ktorý som objavil, keď som sa stal súdnym znalcom v prípade Abu Ghraib. Moc je v systéme. Systém vytvára situáciu, ktorá kazí jednotlivcov, a týmto systémom je právne, politické, ekonomické a kultúrne prostredie. A v tom spočíva moc výrobcov pokazených košov.

Takže ak chcete zmeniť osobu, musíte zmeniť situáciu. Ak chcete zmeniť situáciu, musíte vedieť, kde je v systéme moc. Takže Luciferov Efekt zahŕňa pochopenie premeny charakteru človeka pomocou týchto troch faktorov. A ide o dynamickú súhru. Čo prinášajú ľudia do situácie? Čo v nich situácia vyvoláva? A aký je systém, ktorý vytvára a udržuje túto situáciu?

Takže, moja nedávno vydaná kniha, Luciferov Efekt, je o tom, ako rozumieme tomu, ako sa dobrí ľudia menia na zlých. A je v nej veľa detailov súvisiacich s tým, o čom budem hovoriť dnes. Takže Luciferov Efekt doktora Z., napriek tomu, že sa sústredí na zlo, je v skutočnosti oslavou nekonečnej schopnosti ľudskej mysle spraviť každého z nás láskavým alebo krutým, starostlivým alebo ľahostajným, kreatívnym alebo ničivým, a z niektorých z nás robí zloduchov. A dobrou správou, ku ktorej sa dúfam dostanem na konci, je že niektorých z nás robí hrdinov. Toto je skvelý kreslený vtip z New Yorkeru, ktorý naozaj zhŕňa celý môj príspevok: "Nie som ani dobrý, ani zlý policajt, Jerome. Tak ako ty, som zložitý amalgám pozitívnych a negatívnych osobnostných čŕt, ktoré sa vynárajú v závislosti na okolnostiach." (Smiech)

Existuje experiment, o ktorom si niektorí z vás myslia, že ho poznajú, ale je len málo ľudí, ktorí naozaj čítali tento príbeh. Videli ste film. Toto je Stanley Milgram, židovský chlapec z Bronxu, ktorého zaujímalo, "Mohol by sa holokaust stať tu a teraz?" Ľudia vravia, "Nie, to bolo v nacistickom Nemecku, to bol Hitler, viete, to bolo v roku 1939." On povedal, "Áno, ale predpokladajme, že by Vás Hitler požiadal, "Popravili by ste neznámeho na elektrickom kresle?" "V žiadnom prípade, ja som dobrý človek." Povedal,"Čo keby sme vás teda dali do takej situácie aby ste videli, čo by ste urobili?

A teda otestoval 1000 bežných ľudí. 500 v New Haven, v Connecticute; 500 v Bridgeporte. V inzeráte stálo, "Psychológovia chcú porozumieť pamäti, chceme zlepšiť pamäť ľudí, pretože pamäť je kľúčom k úspechu." Ok? "Zaplatíme Vám päť dolárov -- štyri doláre za Váš čas." A tiež tam stálo "Nemáme záujem o študentov; chceme mužov vo veku 20-50 rokov. -- v neskorších experimentoch testovali aj ženy -- obyčajných ľudí: holičov, úradníkov, duševne pracujúcich.

Teda prídete a jeden z Vás bude žiak, a jeden bude učiteľ. Žiakom je veselý muž v strednom veku. Vo vedľajšej miestnosti k nemu priviažu prístroj na elektrické šoky. Žiak mohol byť v strednom veku, alebo aj 20 ročný. A jednému z Vás povie autorita, chlapík v bielom plášti, "Vašou úlohou ako učiteľa je dať tomuto chlapíkovi učebný materiál. Ak odpovie správne, odmeňte ho. Ak sa pomýli, stlačte tlačidlo na ovládači elektrických šokov. Prvé tlačidlo je 15 voltov. Ani to nepocíti." To je kľúčové. Každé zlo začína na 15 voltoch. A ďalším krokom je ďalších 15 voltov. Problémom je, že na konci je to 450 voltov. A ako pokračujete, chlapík kričí, "Mám choré srdce! Dostante ma odtiaľto!"

Ste dobrý človek. Sťažujete sa. "Pane, kto bude za to zodpovedný, ak sa mu niečo stane?" Experimentátor povie, "Nebojte sa, ja budem zodpovedný. Pokračujte, učiteľ." A otázkou je, kto by zašiel až po 450 voltov? Všimnite si, že pri 375 voltoch, je uvedené, "Nebezpečie. Vážny šok." Keď sa to dostane sem, je tam "XXX": pornografia moci. (Smiech)

Takže Milgram sa spýtal 40 psychiatrov, "Aké percento Američanov by išlo až na koniec?" Odpovedali, že iba 1 percento. Pretože to je sadistické správanie, a vieme, psychiatria vie, že iba 1 percento Američanov sú sadisti. Ok. Tu sú dáta. Nemohli sa viac mýliť. Dve tretiny zašli až po 450 voltov. To bol len jeden experiment. Milgram ich spravil viac ako 16. A vyzerá to takto. V experimente 16, kde ste videli niekoho, kto zašiel až na koniec, 90% zájde až na koniec. V experimente päť, kde ste videli ľudí vzoprieť sa, 90% sa vzoprelo. A čo ženy? Experiment 13: žiaden rozdiel oproti mužom. Takže Milgram kvantifikuje zlo ako ochotu ľudí slepo poslúchať autoritu, zájsť až po 450 voltov. A je to ako ciferník na ľudskej prirodzenosti. Ciferník v zmysle, že môžete spraviť skoro kohokoľvek úplne poslušného, od úplnej väčšiny až po nikoho.

Takže aké sú vonkajšie paralely? Pretože všetok výskum je umelý. Aká je jeho platnosť v skutočnom svete? 912 Amerických občanov spáchalo samovraždu, alebo boli zavraždení rodinou a priateľmi v Guyanskej džungli v roku 1978, pretože slepo poslúchali tohoto chlapíka, svojho pastora. Nie svojho kňaza. Svojho pastora, reverenda Jima Jonesa. Presvedčil ich spáchať hromadnú sebevraždu. A tak je stelesnením moderného Luciferového efektu. Boží muž sa stáva Anjelom smrti. Milgramov experiment je celý o individuálnej autorite, ktorá ovláda ľudí. Väčšinu nášho času trávime v inštitúciách, takže experiment "Stanfordské väzenie" je výskumom moci inštitúcií ovládať chovanie jednotlivca. Pre zaujímavosť, chodil som so Stanleym Milgramom do triedy na strednej škole v James Monroe v Bronxe, v roku 1954.

Takže tento experiment, ktorý som robil so svojimi študentami, najmä s Craigom Haneym, sme tiež začali inzerátom. Nemali sme žiadne peniaze, tak sme dali lacný, malý inzerát, ale chceli sme študentov na výskum života vo väzení. 75 ľudí sa prihlásilo, urobili osobnostné testy. Urobili sme pohovory. Vybrali sme dva tucty: najnormálnejších, najzdravších. Náhodne sme ich rozdelili na väzňov a dozorcov. Takže v 1. deň sme vedeli, že máme dobré jablká. A ja ich zasadím do zlej situácie.

A za druhé, vieme, že nie je žiaden rozdiel medzi chlapcami, ktorí budú dozorcami a chlapcami, ktorí budú väzňami. Deckám, ktoré mali byť väzňami, sme povedali, "Čakajte doma na internáte. Experiment začne v nedeľu." Nepovedali sme im, že mestská polícia príde a realisticky ich zatkne. Muž na zázname: Policajné auto pristavilo pred domom a policajt prišiel ku dverám a zaklopal a hovorí, že hľadá mňa. A teda ma, rovno tam, viete, zobrali rovno od dverí, opreli mi ruky o auto, bolo to skutočné policajné auto, bol to skutočný policajt, a na ulici boli skutoční susedia, ktorí nevedeli, že ide o experiment. A všade okolo boli fotoaparáty a susedia. Posadili ma do auta, a potom ma viezli cez Palo Alto. Priviezli ma na policajnú stanicu, do suterénu policajnej stanice. Potom ma zaviedli do cely. Bol som prvý, ktorého odviedli, takže ma dali do cely, čo bola iba taká miestnosť so zamrežovanými dvermi. Bolo jasné, že to nebolo skutočné väzenie. Zavreli ma tam, v tomto ponižujúcom malom kuse odevu. Brali tento experiment príliš vážne.

Tu sú väzni, ktorí budú odľudštení. Stanú sa číslami. Tu sú dozorci so svojimi symbolmi moci a anonymity. Dozorci nútia väzňov čistiť záchodové misy holými rukami, robiť iné ponižujúce činnosti. Vyzlečú ich. Majú na nich sexuálne narážky. Začnú robiť ponižujúce aktivity, ako že musia predstierať sodomiu. Videli ste predstieraný orálny styk u vojakov v Abu Ghraib. Moji dozorcovia sa k tomu dostali po piatich dňoch. Stresová reakcia bola taká extrémna, že normálne decká, ktoré sme vybrali lebo boli zdravé, sa do 36 hodín nervovo zrútili. Experiment skončil po šiestich dňoch, pretože sa vymkol kontrole. Päť chlapcov sa emočne zrútilo.

Záleži na tom, keď idú bojovníci do boja, či si zmenia vzhľad alebo nie? Záleží na tom, či sú anonymní, keď zaobchádzajú so svojimi obeťami? Vieme, že v niektorých kultúrach, keď idú do vojny, nemenia svoj vzhľad. V iných kultúrach sa pomalujú, ako v románe "Pán Múch". V niektorých nosia masky. V mnohých sú vojaci anonymní v uniforme. Jeden antropológ menom John Watson našiel 23 kultúr, o ktorých vedel dve veci. Či menia svoj vzhľad. 15. Či zabíjajú, mučia, mrzačia. 13. U tých, čo nemenia svoj vzhľad iba 1 z 8-mych zabíja, mučí alebo mrzačí. To dôležité je v tejto červenej zóne. Ak menia svoj vzhľad, 12 z 13-tich -- to je 90 percent -- zabíja, mučí, mrzačí. A to je sila anonymity.

Takže, ktorých sedem sociálnych procesov, robí šikmú plochu zla ešte klzkejšiu? Bez rozmyslu spraviť prvý malý krok. Dehumanizácia iných. Deindividualizácia seba samého. Rozptyl osobnej zodpovednosti. Slepá poslušnosť voči autorite. Nekritické rešpektovanie noriem skupiny. Pasívne tolerovanie zla svojou nečinnosťou alebo ľahostajnosťou.

A deje sa to, keď ste v novej alebo neznámej situácii. Vaše bežné vzorce správania nefungujú. Vaša osobnosť a morálka sú vyradené. "Nie je nič jednoduchšie, než odsúdiť toho, kto koná zlo, nie je nič ťažšie, než mu porozumieť," hovorí Dostojevski. Pochopiť neznamená ospravedlniť. Psychológia nie je ospravedlňológia.

Takže sociálny a psychologický výskum ukazuje, ako sa obyčajní dobrí ľudia môžu zmeniť bez drôg. Nepotrebujete ich. Stačí Vám socio-psychologický proces. Paralely v skutočnom svete? Porovnajte nasledovné dve veci. James Schlesinger -- a s týmto budem musieť skončiť -- hovorí, "Psychológovia sa snažili pochopiť ako a prečo jednotlivci a skupiny, ktoré obyčajne konajú humánne, dokážu niekedy, za istých okolností, konať inak." To je ten Luciferov Efekt. A dodáva, "Význačný Stanfordský experiment je varovným príbehom pre všetky vojenské operácie." Ak dáte ľuďom moc bez dohľadu, je to recept na jej zneužitie. Oni to vedeli a dopustili to.

Takže iná správa, vyšetrovacia správa Generála Faya, tvrdí, že na vine je systém, a v tejto správe hovorí, že to bolo prostredie, čo vytvorilo Abu Ghraib zlyhaním vedenia, ktoré prispelo k výskytu takéhoto zneužívania, a k faktu, že o tom vyššie orgány dlhú dobu nevedeli. Toto zneužívanie sa dialo po dobu troch mesiacov. Kto dával na nich pozor? Odpoveď znie, nikto. A myslím, že zámerne. Povolili dozorcom robiť tieto veci, a tí vedeli, že nikto nikdy nezíde dole do toho žalára.

Takže potrebujete posun paradigmy vo všetkých týchto oblastiach. Odkloniť sa od medicínskeho modelu, ktorý sa sústredí iba na jednotlivca. a prikloniť sa k modelu verejného zdravia, ktorý zahŕňa situačné a systémové vektory choroby. Tyranizovanie je chorobou. Predsudky sú chorobou. Násilie je chorobou. A od čias Inkvizície sme riešili problémy na úrovni jednotlivca. A viete čo? Nefunguje to. Alexander Solženicin vrarí, že hranica medzi dobrom a zlom prechádza srdcom každej ľudskej bytosti. To znamená, že hranica nie je tam vonku. Je to rozhodnutie, ktoré musíte urobiť. To je osobná vec.

Takže teraz chcem skončiť v pozitívnom duchu: hrdinstvo ako protijed ku zlu. Podporou hrdinskej predstavivosti, najmä v našich deťoch, prostredníctvom nášho vzdelávacieho systému. Chceme, aby si deti mysleli: "Som hrdinom v zálohe, čakám, kedy príde vhodná situácia, a zachovám sa hrdinsky". Od teraz sa v živote mienim prestať zaoberať zlom, ktoré ma od detstva obklopovalo, a venovať sa pochopeniu hrdinov.

A teraz, ich obraz o hrdinstve je, že sú to obyčajní ľudia, ktorí robia hrdinské činy. Je to protipól k Banalite zla od Hannah Arendt. Tradiční hrdinovia našej spoločnosti sú nesprávni, pretože sú výnimkami. Okolo tohto majú usporiadaný celý život. Preto vieme ich mená. Hrdinovia našich detí sú pre ne aj vzormi, pretože majú nadprirodzené schopnosti. Chceme, aby si naše deti uvedomili, že väčšina hrdinov sú obyčajní ľudia, a hrdinský čin je nezvyčajný. Toto je Joe Darby. To on zastavili zneužívanie, ktoré ste videli, pretože keď videl tie fotografie, predložil ich nadriadenému vyšetrovaciemu dôstojníkovi. Bol to vojak bez hodnosti a zastavil to. Bol hrdinom? Nie. Museli ho utajiť, pretože ho chceli zabiť, a potom jeho matku a jeho ženu. Ukrývali sa 3 roky.

Toto je žena, ktorá zastavila experiment v Stanfordskom väzení. Keď som spomínal, že sa to vymklo kontrole, ja som bol vtedy hlavným dozorcom. Nevedel som, že sa to vymklo kontrole, bol som úplne ľahostajný. Ona prišla dolu, videla ten blázninec a povedala, "To, čo robíš s tými chlapcami, je to naozaj hrozné. Nie sú to väzni, nie sú to dozorcovia, sú to chlapci, a ty si za to zodpovedný." Nasledujúci deň som ukončil experiment. Dobrá správa je, že som si ju o rok vzal. (Smiech) (Potlesk) Zjavne som sa spamätal.

Takže, situácie majú veľkú moc -- ale dôležité je, že rovnaké situácie, ktoré podnecujú nevraživú predstavivosť v niektorých z nás, ktoré z nás robia páchateľov zla, môžu iným vnuknúť hrdinské predstavy. Rovnaké situácie. A vy ste na jednej alebo druhej strane. Väčšinu ľudí možeme obviniť zo zla z nečinnosti, pretože mama vám povedala, "Do ničoho sa nepleť, hľaď si svojho." A vy na to musíte opovedať, "Mami, ľudskosť je moja vec."

Takže psychológia hrdinstva je -- za chvíľu už skončím -- ako podporovať deti v nových kurzoch hrdinstva, na ktorých pracujem s Mattom Langdonom - vedie seminár o hrdinoch - aby si vybudovali túto hrdinskú predstavivosť, toto označenie samého seba, "Som hrdina v zálohe," a učiť ich zručnosti. Aby ste sa stali hrdinami, musíte sa naučiť byť iní, pretože vždy pôjdete proti konformite skupiny. Hrdinovia sú obyčajní ľudia, ktorých spoločenské činy sú výnimočné. Ktorí konajú.

Kľúčom k hrdinstvu sú dve veci. A: Musíte konať, keď iní sú pasívni. B: Musíte konať socio-centricky, nie egocentricky. Chcel by som to uzavrieť príbehom, ktorý niektorí z vás poznajú, o Wesleym Autreym, hrdinovi z New Yorského metra, 50 ročnom afroamerickom stavebnom robotníkovi. Čaká na metro v New Yorku, na koľaje spadne beloch. Metro sa blíži. Je tam 75 ľudí. Viete, čo sa stane? Zamrznú. On má dôvod nemiešať sa do toho. Chlapík je beloch, on je černoch a má dve malé deti. Namiesto toho zverí svoje deti cudziemu človeku, skočí na koľaje, vtisne chlapíka medzi koľaje, ľahne si na neho, metro nad ním prefrčí. Wesley a chlapík: 52cm na výšku. Medzera pod súpravou je 53 cm. Jeden cm by mu odrazil hlavu. A on povedal "Urobil som, čo mohol urobiť každý," nič na tom nie je, skočiť na koľaje.

Je v tom morálny imperatív "Urobil som, čo mal urobiť každý," A tak sa jedného dňa ocitnete v novej situácii. Vyberte si prvú cestu a budete páchateľom zla. Zla v zmysle Arthura Andersona. Budete podvádzať, dovolíte zneužívanie. Druhá cesta: budete vinní zo zla za pasívnu nečinnosť. Tretia cesta: stanete sa hrdinom. Ide o to, sme pripravenní ísť cestou oslavy obyčajných hrdinov, ktorí čakajú na to, kedy sa naskytne vhodná príležitosť, aby uplatnili svoju hrdinskú predstavivosť v praxi? Pretože môže to prísť len raz v živote, a keď to zmeškáte, stále budete rozmýšlať, mohol som byť hrdinom a ja som to nechal tak. Takže dôležité je na to myslieť a potom to urobiť.

Chcem sa vám poďakovať. Ďakujem. Ďakujem. Vzoprime sa moci zlých systémov doma a v zahraničí, a zamerajme sa na to pozitívne. Obhajujme úctu k osobnej dôstojnosti, spravodlivosť a mier, čo bohužial naša vláda nerobila. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk)