Phil Plait: Ako ochrániť Zem od asteroidov

Chcel by som s vami dnes niečo prebrať, niečo veľké. Začneme niekde tu. Pred 65 miliónmi rokov mali dinosaury naozaj zlý deň. (Smiech) Kus kameňa, asi šesť míľ v priemere, narazil rýchlosťou asi 50-krát, rýchlejšou ako strela z pušky, narazil na povrch Zeme. Všetka energia sa uvolnila naraz, a explózia, ktorú spôsobil, bola ohromujúca. Ak si zoberieme všetky jadrové zbrane, ktoré sme kedy vyrobili v samotnom rozkvete Studenej vojny, zviazali ich dokopy a vyhodili ich do vzduchu všetky naraz, tak by to bolo jedna milióntina energie, ktorá sa v tom momente uvolnila. Pre dinosaurov naozaj zlý deň. Jasné?

Nuž, šesť míľový kameň je veľmi veľký. Tu, na čom žijeme, je kameň. Ak by ste sa pozreli von oknom, uvideli by ste Longs Peak, asi ho všetci poznáte. Predstavte si, že ho vykopeme a pošleme ho do vesmíru. Zoberme si Meeker, horu Meeker. Vykopeme aj ju, a tiež ju pošleme do vesmíru. A tak isto aj Everest a K2-ku. A aj Indiánske pohorie. To by mohlo stačiť na to, aby ste si mohli vytvoriť predstavu, o akom množstve kameňa sa bavíme, rozumieme si? Aký bol veľký vieme podľa toho aký po sebe zanechal kráter a aké to malo následky. Padol v oblasti známej ako Jukatán, Mexický záliv. Môžete vidieť na obrázku, tu je Jukatanský polostrov, a možno poznáte ostrov Cozumel. na východnom pobreží.

A tu vidíte aký veľký zanechal kráter. Bol obrovský. Aby ste mali predstavu o mierke, dobre, presne tak. Tu ju máte, je 50 míl hore, a sto kilometrov na spodku. Táto vec bola 300 kilometrov v priemere -- 200 míľ -- ohromný kráter, ktorý vymrštil do vzduchu obrovské množstvo zeme, ktorá dopadala na celú zem a rozpálila požiare na celej planéte, vzniesol sa prach, ktorý zatienil slnko. Vyhladil 75 percent zo všetkých druhov na Zemi. Nuž, ale nie všetky asteroidy sú také obrovské. Niektoré z nich sú aj menšie. Jeden z nich prišiel a preletel ponad Spojené Štáty v októbri 1992. Bola to piatočná noc. Prečo to spomínam? Pretože vtedy boli video kamery len na začiatku svojej popularity a ľudia ich začali nosiť; rodičia ich začali nosiť na futbalové zápasy svojich detí a natáčali, ako hrajú futbal. A keďže tento priletel v piatok, môžeme si teraz pozrieť ich úžasný záznam, ako sa rozpadáva a postupuje ďalej ponad Západnú Virgíniu, Maryland, Pennsylvániu a New Jersy, až kým nespôsobil toto na aute v New Yorku. (Smiech)

No, nie je to 200 míľ široký kráter, ale opakujem, vidíte ten kameň ktorý sa tam povaľuje, a má veľkosť futbalovej lopty, to ten narazil do auta a spôsobil to, čo vidíte. Keď sem ten kameň priletel, mal pôvodne veľkosť školského autobusu. Rozbil sa o tlak atmosféry, kde sa roztrieštil, a jeho kúsky sa rozleteli a narobili trocha škody. Určite by ste nechceli, aby to pristálo na vašej nohe alebo na hlave, pretože by vám to urobilo toto. A to by bolo zle. Ale určite by to, samozrejme, nevyhubilo všetok život na Zemi, takže sme v pohode. Ale zistili sme, že na to, aby boli napáchané veľké škody, nepotrebujeme šesť míľovú skalu. Existuje zlomová hodnota medzi malým kameňom a gigantickou skalou, a ak ste náhodou boli blízko Winslow v Arizone, tak tam je v púšti kráter, a ten je taký názorný, že ho aj nazvali Kráter meteoru.

Aby sme si ukázali veľkosť, je takmer míľu široký. Ak sa pozriete na jeho hornú časť, tak to je parkovisko, a na ňom sú autá z turistami. Takže je asi míľu široký, 200 metrov hlboký. Objekt, ktorý toto vyformoval bol asi tak od 40 metrov v priemere, takže asi vo veľkosti tejto prednáškovej miestnosti. Priletel rýchlosťou, ktorá bola ohromujúca, narazil do zeme, roztrieštil sa a spôsobil explóziu s energiou asi 20 megatonovej nukleárnej bomby, celkom slušný macko. Stalo sa to pred 50 000 rokmi, takže to mohlo vyhladiť všetkých bizónov alebo antilopy, alebo niečo podobné, čo žije v púšti, ale pravdepodobne by to nespôsobilo celosvetovú katastrofu.

Ukázalo sa, že tieto veci nemusia dopadnúť na zem na to, aby napáchali značnú škodu. Napríklad, v roku 1908, nad Sibírom, blízko pri Tunguskej oblasti --- pre tých, ktorí ste fanúšikovia Dana Aykroyda a videli ste "Krotiteľov duchov," tak si budete pamätať, ako hovoril o najväčšej multidimenzionálnej trhline od výbuchu na Sibíri v roku 1909, čo mimochodom uviedol s chybným rokom, ale to je okej. (Smiech) Bolo to v roku 1908. To je v poriadku. S tým dokážem prežiť. (smiech) Do našej atmosféry priletela ďalšia skala a táto vybuchla nad zemou, niekoľko míľ nad povrchom Zeme. Táto explózia vytvorila oheň a zapálila lesy pod ňou, a tlaková vlna udrela smerom dole a polámala stromy v rozlohe stoviek štvorcových míľ. Spôsobila obrovské škody. A znova, bavíme sa tu o skale pravdepodobne asi o veľkosti tohto auditória, v ktorom sedíme.

V Meteoritnom krátery, to bola asteroid z kovu, a keďže je kov tvrdší, dostal sa asteroid až na povrch zeme. Skala z Tunguska bola pravdepodobne z kameňa, a tá je oveľa krehkejšia, takže vybuchla ešte vo vzduchu. V každom prípade, toto sú ohromujúce explózie, 20 megaton. Nuž, keď tieto explózie nastanú, nespôsobia hneď celosvetovú ekologickú katastrofu. Určite nespôsobia nič podobné, ako to, čo vyhubilo dinosaury. Jednoducho nie sú dostatočne veľké. Ale spôsobia celosvetovú ekonomickú katastrofu, pretože nemusia naraziť, nie nevyhnutne, aby spôsobili celosvetovú katastrofu. Nepotrebujú zasiahnuť svojou silou celý svet. Ak by mala niektorá z týchto vecí zasiahnuť hocktoré miesto, spôsobilo by to paniku. Ale ak by letela na mesto, na dôležité mesto --- nie, že by bolo niektoré mesto dôležitejšie ako iné, ale na niektorých je naša globálna ekonomika závislejšia ako na iných --- spôsobilo by to nespočítateľné škody nám ako civilizácii.

No, takže, keď som vás už dostatočne vystrašil... (Smiech) ako by sme si s tým vedeli poradiť? Dobre? Toto je potenciálna hrozba. Len pre informáciu, náraz podobný tomu, ktorý vyhubil dinosaury, sme tu nemali ani jeden. Za posledných 65 miliónov rokov. Sú veľmi vzácne. Tie menšie sú naopak oveľa častejšie, ale pravdepodobne každé milénium, možno raz za pár storočí alebo raz za tisíc rokov, ale mali by sme sa pred tým mať na pozore. Nuž, čo s nimi teda urobíme? Prvú vec, čo by sme mali spraviť, je ich nájsť. Toto je snímok asteroidu, ktorý preletel okolo nás v roku 2009. Tu ho vidíte. Ale ako vidíte, je to veľmi nezreteľné. Ani neviem, či ho vôbec rozpoznáte vy zo zadných radov. Toto sú len hviezdy. Bola to skala s rozmermi asi tridsať metrov v priemere, takže zhruba s rovnakými rozmermi ako tie, čo vybuchli nad Tunguskou oblasťou, a tie z Arizony spred 50 000 rokov.

Sú naozaj nezreteľné. Len tak ich nezbadáte, keďže obloha je príliš veľká. Najskôr ich musíme nájsť. Dobrá správa je, že už ich hľadáme. NASA na to vyčlenila fondy. Národný Vedecký Fond, ostatné krajiny majú o tento cieľ veľký záujem. Staviame teleskopy, ktoré hľadajú hrozbu. To je naozaj veľkú krok vpred, ale čo bude druhý krok? Druhým krokom je, že zbadáme hrozbu, ako sa k nám približuje, a musíme ju zastaviť. Ako to spravíme? Pravdepodobne ste už počuli o asteroide Apophis. Ak ste ešte nepočuli, tak teraz budete. Ak ste počuli o Májskej apokalypse, čo nastane v roku 2012, tak sa definitívne dopočujete o Apophise, pretože to sú spoločné menovatele všetkých sietí o apokalypse.

Asteroid Apophis bol objavený v roku 2004. Má zhruba 250 metrov v priemere, takže je celkom veľký - naozaj veľký, predstavte si, že je väčší ako futbalový štadión -- a približne v apríli 2029 preletí okolo Zeme. A preletí okolo nás tak tesne, že sa mu reálne podarí podletieť pod naše satelity pre predpoveď počasia. Vlastná gravitácia Zeme ovplyvní orbit tohto asteroidu v takom rozsahu, že ak bude dostatočná, a asteroid preletí presne cez túto oblasť, cez túto oblasť v tvare fazule zvanej kľúčová dierka, tak gravitácia Zeme ohne jeho orbit tak, že presne o sedem rokov neskôr 13. apríla, čo je presne v piatok, pripomínam, v roku 2036...(Smiech) -- toto jednoducho nenaplánujete -- Apophis nás zasiahne. A keďže je 250 metrov široký, jeho dopad bude neuveriteľne zničujúci.

Dobrou správou je, že pravdepodobnosť toho že okolo nás preletí presne cez túto oblasť a trafí nás pri ďalšom prelete je jedna k miliónu, zhruba -- to je veľmi, veľmi, malá pravdepodobnosť, takže je osobne sa kvôli tomu večer nebudím a nestrachujem sa preto. Nemyslím si totiž, že problém je v Apophise. Vlastne, Apophis je v podstate požehnanie, pretože nás to prebudilo k všímaniu si nebezpečenstva podobných udalostí. Tento asteroid bol objavený len pred pár rokmi, a takmer nás pred pár rokmi trafil. Síce nás netrafil, ale dal nám šancu preštudovať ho a naučiť sa niečo o týchto asteroidoch. Nikdy sme nerozumeli podstate takzvaných kľúčových dierok, a teraz sa ukazuje, že je to naozaj dôležité, pretože ako inak sa nám podarí zastaviť asteroid tejto veľkosti?

Nuž, položme si otázku, čo by ste robili, ak by ste stáli v strede cesty a zistili by ste, že priamo na vás ide auto? No čo by ste urobili? Urobíte toto. Správne? Pohnete sa. A auto vás pekne obíde. Ale keďže Zem nevieme pohnúť, teda aspoň nie tak ľahko, ale vieme pohnúť malým asteroidom. A ukázalo sa, že sme to už urobili. V roku 2005 poslala NASA sondu, ktorú nazvala Deep Impact, ktorá narazila do -- ktorá vystrelila malú súčasť seba do jadra kométy. Kométy sú veľmi podobné asteroidom. Jej účelom nebolo to, aby sme kométu posunuli. Jej účelom bolo vytvoriť kráter na odobranie vzoriek materiálu aby sme zistili, čo sa skrýva vo vnútri, pod porvchom kométy, čo nám prinieslo naozaj veľké poznatky. Kométu sa nám ale podarilo posunúť o malý kúsok, nie veľmi veľký, ale o to nám nejde. Takže, pozrime sa na to. Kométa obieha okolo Slnka rýchlosťou 10 míľ za sekundu, 20 míľ za sekundu. Vystrelili sme na ňu sondu a trafili sme ju. Chápete? Predstavte si, aké to muselo byť náročné, aby sme to dokázali. A znamená to, že to vieme zopakovať.

Ak nastane čas, a uvidíme, ako sa k nám blíži asteroid a miery priamo na nás, a zostanú nám na to dva roky, bum! Trafíme ho. Môžeme sa pokúsiť -- viete, ak chodíte do kina, môžete si pomyslieť, prečo nepoužijeme atómové zbrane? Nuž, teda, mohli by sme to vyskúšať, ale probém je v načasovaní. Ak by ste na asteroid vystrelili atómovku, musela by vybuchnúť presne v čase s presnosťou na pár milisekúnd, inak by ste netrafili. A okrem toho sú s tým spojené aj iné problémy. Naozaj je to ťažké. Jednoducho niečo trafiť? To je celkom ľahké. Myslím, že aj NASA by to dokázala, a dokonca to už aj dokázali. (Smiech) Problém nastane vtedy, ak trafíme asteroid, zmeníme jeho orbit, zmeriame to, ako sme ju zmenili, a zistíme, oh, nuž, práve sme ho nasmerovali presne do kľúčovej dierky, takže do nás presne o tri roky narazí.

Ak chcete vedieť môj názor, dobre. Dobre? Veď to nebude ani o šesť mesiacov. To je dobre. Aspoň máme tri roky na to, aby sme pripravili niečo iné. A možeme ho trafiť ešte raz. To by bolo trochu nešťastné riešenie. Náhodou by sme ho dostali do tretej dierky alebo ešte horšie, takže toto nie je správny prístup. A toto je chvíľa, toto je chvíľa, ktorú zbožnujem. (Smiech) Po celom tom "mačovskom" "Rrrrrr BAM! Ideme do toho so všetkým, čo máme." si zoberieme zamatové rukavičky. (Smiech) Existuje skupina vedcov, inžinierov a astronautov, a tí sa medzi sebou volajú The B612 Foundation. Tí z vás, ktorí čítali Malého princa od Saint-Exupéryho, pochopia pôvod názvu, aspoň dúfam. Malý princ žil na asteroide, ktorý sa volal B612.

Ide o naozaj múdrych ľudí -- mužov a ženy -- astronautov, ako som už spomínal, a inžinierov. Je tam aj Rusty Schweickart, astronaut, ktorý bol v Apollo 9. Dan Durda, môj priateľ, a ten, kto urobil tento obrázok a pracuje v Juhozápadnom Výskumnom Insštitúte v Boulderi, na Walnut street. Spravil tento obrázok, a je vlastne jeden z astronómov, ktorý pre nich pracuje. Ak uvidíme asteroid, ktorý by mohol zasiahnuť Zem, a máme dostatok času, môžeme ho trafiť a posunúť ho na lepšiu dráhu. Aby sa to podarilo, musíme vypustiť sondu o hmotnosti jednej alebo dvoch ton. Nemusí byť veľká -- len pár ton, nič veľkého -- a zaparkujeme ju v blízkosti asteroidu. Nebudeme na asteroid pristávať, pretože sú veľmi nemotorné a vôbec. Pristáť na nich je veľmi ťažké. Stačí sa dostať do jeho blízkosti.

Gravitácia asteroidu sa previaže so sondou, a sonda bude na asteroid pôsobiť svojou hmotnosťou. Má len maličkú gravitačnú silu, ale je to dosť na to, aby odtiahla asteroid; a na sonde máme rakety na pohyb, a tak môžemee -- oh, takmer ich tu nevidno, ale sú tam raketové trisky -- a vieme, v podstate, títo chlapci sú spolu prepojení ich vlastnou gravitáciou, a ak budeme pomaly hýbať sondou, veľmi, veľmi jemne, veľmi obratne sa nám podarí posunúť asteroid na bezpečnú dráhu. Môžeme ju dokonca zmeniť tak, aby obiehal okolo Zeme kde by sme z neho mohli ťažiť, i keď to je asi celkom iná vec. O tom som hovoriť nechcel. (Smiech) Ale boli by sme bohatí! (Smiech)

Len sa nad tým zamyslite, dobre? Tam vonku okolo nás poletujú obrovské kamene, a narážajú do nás, a spôsobujú nám veľké škody, ale my sme prišli na to, čo s tým robiť, a všetko, čo na to potrebujeme, máme k dispozícii. Máme k dispozícii astronómov s teleskopmi, ktorí ich hľadajú. Máme tu múdrych ľudí, veľmi, veľmi múdrych ľudí, ktorí majú záujem o veci a vedia prísť s rozumným riešením pre daný problém, a my máme technológiu, aby sme ich podporili. Táto sonda asi nebude môcť použiť chemické rakety. Chemické rakety pôsobia veľkou silou, vytvárajú veľký vztlak. Jednoducho povedané by sondu odstrelili.

Preto sme vynašli niečo ako iónový pohon, čo je v preklade pohon s veľmi malým ťahom. Vytvára silu, s akou by na vašu ruku pôsobil kúsok papiera, naozaj veľmi malú, ale dokáže fungovať mesiace alebo roky a dodávať veľmi malý tlak. Ak je medzi vami fanúšik pôvodných dielov "Start Trek," tak oni raz narazili na mimozemskú loď, ktorá mala iónový motor, a Spock povedal, "Sú veľmi technický sofistikovaný. Z týmto motorom sú stovky rokov vývoja pred nami." Presne tak, a my máma iónový motor už dnes. (Smiech) Ešte nemáme Enterprise, ale už máme iónový pohon. (Potlesk) Spock. (Smiech)

Takže... toto je rozdiel, toto je rozdiel medzi nami a dinosaurami. Toto sa stalo im. Ale nám sa to už stať nemusí. Rozdiel medzi dinosaurami a nami je, že my máme lety do vesmíru a dokážeme hlasovať, a že my dokážeme zmeniť našu budúcnosť. (Smiech) Máme schopnosť zmeniť našu budúcnosť. O 65 miliónov rokov od teraz sa nebudeme musieť pozerať na naše kosti ako zapadajú prachom v múzeu. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk)