Peter Norvig: Trieda so 100 000 študentmi

Každý z nás je žiakom, ale aj učiteľom. Tu som ja, ako ma motivuje môj prvý učiteľ, moja mama, a tu som zase, ako prednášam Úvod do umelej inteligencie 200 študentom na Standfordskej univerzite.

Študenti si spolu so mnou prednášku užili, no uvedomil som si, že zatiaľ čo téma prednášky je pokroková a moderná, spôsob výučby taký nie je. V podstate používam rovnaké prostriedky ako na tejto hodine v 14. storočí. Všimnite si učebnicu, mudrca za katedrou a spiaceho chlapíka vzadu. (Smiech) Presne ako aj dnes.

A tak sme si s mojim kolegom Sebastianom Thrunom pomysleli, že sa to dá robiť lepšie. Prijali sme výzvu na vytvorenie online kurzu, ktorý bude rovnakej alebo lepšej kvality ako ten náš na Standforde, až nato, že by bol pre hocikoho na svete zadarmo.

Kurz sme zverejnili 29. júla a za dva týždne sa naň prihlásilo 50 000 ľudí. Počet sa vyšplhal na 160 000 študentov z 209 krajín. Boli sme nadšení týmto druhom poslucháčov a trochu sme sa obávali, pretože sme kurz ešte úplne nepripravili. (Smiech)

A tak sme sa do toho pustili. Preštudovali sme si, čo použili iní, čo by sme mohli okopírovať, a čo zmeniť. Benjamin Bloom dokázal, že výučba jeden na jedného je najlepšia, čo sme sa aj snažii napodobniť, tak, ako to bolo s mojou mamou, aj keď sme vedeli, že to bude jeden na tisíce. Tu nahráva kamera čo hovorím a kreslím na kus papiera.

Ako povedal jeden študent: "Tento kurz je ako sedieť v bare s veľmi múdrym kamarátom, ktorý vysvetľuje niečo nepochopené, a už tomu začínam pomaly rozumieť." A to je presne to, o čo nám išlo.

Ďalej, na Khan Academy sme videli, že krátke 10-minútové videá fungujú oveľa lepšie, ako snažiť sa nahrať hodinovú prednášku a prehrať ju na malej obrazovke. Rozhodli sme sa videá spraviť kratšie a interaktívnejšie. Naše typické video má dve minúty alebo aj menej, no nikdy viac ako šesť, potom si dáme prestávku na otázky, aby mal študent pocit ako na individuálnej hodine. Tu vysvetľujem, ako počítač využíva anglickú gramatiku na rozbor vety a tu nasleduje pauza a študent sa musí zamyslieť, pochopiť o čo ide, a aby mohol pokračovať, musí zaškrtnúť správne políčka.

Študenti sa naučia najviac, keď si aktívne precvičujú. Chceli sme ich zapojiť, aby sa popasovali s nejasnosťami a priviesť ich, aby vybrali kľúčové myšlienky sami. Väčšinou sa vyhýbame otázkam ako: "Tu máš vzorec a teraz mi povedz hodnotu y ak x je dva." Uprednostnili sme otvorené otázky.

Jeden študent napísal: "Teraz vidím Bayesove siete a príklady teórie hier všade, kam sa pozriem." A takáto odpoveď sa mi páči. Je to presne to, o čo sme sa snažili. Nechceli sme, aby sa študenti učili vzorce naspamäť, chceli sme zmeniť ich spôsob nazerania na svet. A to sa nám podarilo. Vlastne, mal by som skôr povedať, študentom sa to podarilo.

Je trochu absurdné, že sme šli rozvrátiť tradičnú metódu výučby a nakoniec sme skončili vytvorením nášho online kurzu ešte na tradičnejšiu hodinu na vysokej škole ako pri iných online kurzoch. Väčšina z nich je dostupná stále. Môžete si ich pozrieť, kedy len chcete. No ak to môžete urobiť hocikedy, znamená to, že to môžete spraviť zajtra, ale ak to môžete spraviť zajtra, nuž, možno si na to nenájdete čas už nikdy. (Smiech)

Tak sme sa vrátili k vynálezu stanovenia termínov. (Smiech) Videá sa mohli pozrieť hocikedy v priebehu jedného týždňa, no na jeho konci ste úlohu museli mať už hotovú. Študenti boli motivovaní pokračovať a každý pracoval na rovnakej úlohe v tom istom čase, a tak ak ste šli do diskusného fóra, spolužiaci vám odpovedali v priebehu pár minút. Ukážem vám niekoľko fór, z ktorých väčšinu viedli študenti celkom sami.

Od Daphne Kollerovej a Andrewa Nga sme spoznali koncept triedy "prevrátenej naruby". Študenti si videá pozreli sami a potom sa spojili, aby si ich vzájomne prebrali. Od Erica Mazura som sa dozvedel o tzv. rovesníckej výučbe, kde práve rovesníci si sú najlepšími učiteľmi, pretože práve oni si pamätajú, aké je to nerozumieť. Sebastian a aj ja sme na to už trochu zabudli. Samozrejme, že sme nemohli viesť triednu diskusiu s tisíckami študentov, a tak sme podporovali a rozvíjali tieto online fóra.

A na záver, od organizácie Teach For America som sa naučil, že kurz nie je v prvom rade o informáciach. Dôležitejšia je motivácia a odhodlanie. Hlavné bolo, aby študenti videli, že sme pre nich vynaložili všetko naše úsilie, a že majú medzi sebou podporu.

Kurz trval 10 týždňov a na jeho konci asi polovica zo 160 000 študentov videla aspoň jedno video týždenne a viac ako 20 000 dokončilo všetky úlohy, čo im trvalo 50 až 100 hodín. Obdržali toto potvrdenie o absolvovaní.

A čo sme sa vlastne naučili? Nuž, vyskúšali sme pár starších a pár nových nápadov, dali sme ich dokopy, ale ešte ich tu na vyskúšanie zostáva veľa. Sebastian teraz učí ďalší kurz. Na jeseň budem učiť jeden ja. Kurzy Coursera Standforskej univerzity, Udacity, MITx a iné pripravujú ďalšie hodiny. Je to naozaj vzrušujúce.

No pre mňa sú najvzrušujúcejšou časťou získané dáta. Získavame tisíce interakcií na študenta a na kurz, dokopy miliardy interakcií, a teraz môžeme začať s ich analýzou, a keď sa z nich poučíme, spravíme pokusy, až vtedy nastane skutočná revolúcia. A výsledky budeme vidieť na novej generácii vynikajúcich študentov. (Potlesk)