Peter Diamandis: Hojnosť je naša budúcnosť

(Potlesk)

(Video) Reportér: Hrozby v dôsledku Bin Ládinovej smrti, sa vyhrotili. Reportér 2: Hladomor v Somálsku. Reportér 3: Polícia použila slzný plyn. Reportér 4: Zločinecké kartely. Reportér 5: Havárie trajektov. Reportér 6: Úpadok spoločnosti. Reportér 7: 65 mŕtvych. Reportér 8: Varovanie pred tsunami. Reportér 9: Kybernetické útoky. Viacero reportérov: Drogová vojna. Hromadné ničenie. Tornádo. Recesia. Bankrot. Súdny deň. Egypt. Sýria. Kríza. Smrť. Katastrofa. Oh, bože.

PD: To je len pár snímkov, ktoré som pozbieral za posledných 6 mesiacov -- mohlo by to byť aj posledných šesť dní, či posledných šesť rokov. Podstatou je, že v správach nám prednostne vysielajú negatívne príbehy, pretože na tie sa naša myseľ zameriava. A má na to veľmi dobrý dôvod. Každú sekundu každého dňa naše zmysly vnímajú priveľa informácií, aby sme ich v mozgu spracovali.

A pretože pre nás nie je nič dôležitejšie ako prežiť, prvou zastávkou všetkých dát je prastará časť spánkového laloku zvaná amygdala. No a amygdala nás okamžite varuje, je to náš detektor nebezpečenstva. Triedi a preberá všetky informácie a hľadá niečo, čo by nám mohlo ublížiť. Takže z desiatky príbehov v správach sa prednostne pozrieme na tie negatívne. A čo sa už dávno hovorí o novinách, "Krv je vždy na titulke," je veľmi pravdivé. Takže pri všetkých tých prístrojoch, ktoré nám prinášajú negatívne správy sedem dní v týždni, 24 hodín denne, niet divu, že sme pesimistickí. Niet sa čo čudovať, že ľudia si myslia, že svet sa zhoršuje.

Ale možno to tak nie je. Možno naopak, máme skreslené informácie o tom, čo sa v skutočnosti deje. Možno neuveriteľný pokrok, ktorý zaznamenávame za posledné storočie vo viacerých smeroch, sa v skutočnosti zrýchľuje do tej miery, že v ďalších 30 rokoch máme šancu vytvoriť svet hojnosti. Nevravím, že nemáme svoje problémy -- klimatická zmena, vymieranie druhov, nedostatok vody a energie -- samozrejme máme. A ako ľudia, dokážeme omnoho lepšie predvídať problémy s veľkým predstihom, ale nakoniec ich zdoláme.

Tak sa pozrime aké bolo posledné storočie, nech vidíme, kam smerujeme. Za posledných sto rokov, sa priemerná dĺžka života viac ako zdvojnásobila, príjem na človeka očistený od inflácie sa celosvetovo strojnásobil. Úmrtnosť detí sa znížila desaťkrát. K tomu ceny jedla, elektriny, dopravy, komunikácie klesli 10 až 1000-krát. Steve Pinker nám ukázal, že v skutočnosti žijeme počas najpokojnejšej éry v ľudskej histórii. A Charles Kenny, že svetová gramotnosť sa zvýšila z 25% na vyše 80% za posledných 130 rokov. Skutočne žijeme vo výnimočnom čase. A mnohí na to zabúdajú.

A stále očakávame viac a viac. V skutočnosti meníme význam slova chudoba. Zoberte si napríklad, v dnešnej Amerike, väčšina ľudí pod hranicou chudoby ešte má elektrinu, vodu, záchod, chladničku, televízor, mobil, klimatizáciu a auto. Najbohatším magnátom minulého storočia, pánom tejto planéty, sa mohlo o takom luxuse iba snívať.

Veľkú zásluhu na tom má technológia, a v poslednej dobe jej exponenciálny rast. Môj dobrý priateľ Ray Kurzweil ukázal, že každý nástroj, ktorý sa stane informačnou technológiou, skočí na túto krivku, podľa Moorovho zákona a za rovnakú cenu sa výkon zdvojnásobí každých 12 až 24 mesiacov. To je dôvod, prečo mobil vo vašom vrecku je doslova miliónkrát lacnejší a tisíckrát rýchlejší ako superpočítač zo 70-tych rokov. Pozrite sa na tú krivku. Moorov zákon za posledných 100 rokov. Všimnite si dve veci na tejto krivky. Po prvé, aká je hladká -- v dobrých aj v zlých časoch, počas vojny, mieru, recesie, krízy a rozmachu. Je to dôsledok toho, že rýchlejšie počítače sa používajú na výrobu ešte rýchlejších počítačov. Nespomaľuje to pri žiadnej z našich kríz. A aj keď vľavo je menej strmá, smeruje nahor. Tempo, akým sa technológia zrýchľuje, sa tiež zrýchľuje.

A na tejto krivke, podľa Moorovho zákona je zbierka mimoriadne výkonných technológií, ktoré máme všetci k dispozícii. Cloud computing, ktorý moji priatelia v Autodesk volajú nekonečný computing; senzory a siete; robotika; 3D tlač, čo je možnosť demokratizovať a šíriť vlastnú produkciu po celom svete; syntetická biológia; palivá, vakcíny a jedlá; digitálna medicína; nanomateriály; a umelá inteligencia. Neviem, koľkí ste videli, ako v Jeopardy vyhral (pozn. vedomostná súťaž) Watson od IBM? Bolo to parádne. Vlastne som prechádzal po tituloch v novinách, hľadal som ten najlepší. A tento zbožňujem: "Watson rozdrvil ľudských protivníkov." Jeopardy nie je ľahká hra. Často tam ide o hru so slovami. A predstavte si, že by ste mali podobnú umelú inteligenciu v cloude voľne dostupnú každému so smartphonom.

Pred štyrmi rokmi, sme tu na TEDe, Ray Kurzweil a ja otvorili novú univerzitu zvanú Singularity University. A všetkých našich študentov učíme o týchto technológiách, a hlavne ako sa dajú využiť aby vyriešili najväčšie výzvy ľudstva. A každý rok ich žiadame, aby vytvorili spoločnosť, alebo produkt alebo službu, ktorá dokáže pozitívne ovplyvniť životy miliardy ľudí v priebehu desaťročia Zamyslite sa; nad tým, že doslova, skupina študentov sa dnes môže dotknúť života miliardy ľudí. Pred 30 rokmi by to znelo smiešne. Dnes sa môžeme odkázať na desiatky spoločností, ktoré presne toto dosiahli.

Keď uvažujem o vytváraní hojnosti, nie je to o tvorení luxusného života pre každého na tejto planéte; je to o vytváraní sveta možností. O tom vziať niečo, čoho bol nedostatok, a spraviť to dostupným pre každého. Viete, nedostatok závisí od kontextu, a technológia pomáha spraviť zdroje dostupnejšími. Dám vám jeden príklad.

Je to príbeh Napoleona III, v polovici 19. storočia. On je ten chlapík naľavo. Na večeru pozval kráľa Siamu. Všetky Napoleonove jednotky jedli strieborným príborom, sám Napoleon príborom zlatým. Ale kráľ Siamu, ten jedol hliníkovým príborom. Viete, hliník bol najcennejší kov na Zemi, cennejší ako zlato či platina. Z toho dôvodu je vrchol Washington Monument-u vyrobený z hliníka. Takže, aj keď hliník tvorí 8,3% zemskej hmoty nevyskytuje sa ako čistý kov. Je viazaný s kyslíkom a kremičitanmi. Ale potom prišla technógia elektrolýzy a hliník sa stal tak lacným, že ním môžeme plytvať.

Skúsme si predstaviť analógiu v budúcnosti. Napríklad nedostatok energie. Dámy a páni, sme na planéte, ktorá sa kúpe v 5000-krát väčšom množstve energie, ako spotrebujeme za rok. 16 terawattov energie dopadne na zemský povrch každých 88 minút. Nie je to o nedostatku, ale o dostupnosti. A k tomu máme dobré správy. Po prvý krát je tento rok v Indii cena elektriny zo solárnych panelov polovičná oproti cene elektriny generovanej naftou -- 8.8 rupie oproti 17 rupiám. Cena slnečnej energie klesla o polovicu za posledný rok. Minulý mesiac MIT uverejnila štúdiu, podľa ktorej na konci tohto desaťročia, bude v slnečných častiach Spojených štátov solárna elektrina stáť 6 centov za kilowatt hodinu oproti národnému priemeru 15 centov.

A keď máme dostatok energie, tiež máme dostatok vody. Dnes hovoríme o vodných vojnách. Spomeniete si ako Carl Sagan obrátil kozmickú loď späť k Zemi, v 1990-tom hneď potom ako preletel okolo Saturnu? Spravil známy záber. Ako sa volal? "A Pale Blue Dot." (Bledá modrá bodka.) Pretože žijeme na vodnej planéte! Žijeme na planéte, ktorá je z 70-tich percent pokrytá vodou. Áno, 97,5% z toho je slaná voda, dve percentá sú ľad, a my sa bijeme o niečo cez pol percenta vody na Zemi, ale aj tu je nádej. A na svet prichádza technológia nie o 10 či 20 rokov, ale práve teraz. Prichádza nanotechnológia a nanomateriály.

A debata, čo som mal dnes ráno s Deanom Kamenom, jedným z veľkých "urob si sám" (DIY) inovátorov, rád by som sa s vami podelil -- dal mi na to povolenie -- jeho technológia s názvom Slingshot, o ktorej ste už možno mnohí počuli, je veľkosti malej izbovej chladničky. Dokáže vyrobiť tisíc litrov pitnej vody denne z akéhokoľvek zdroja --slanej vody, znečistenej, z latríny -- za menej ako 2 centy za liter. Predseda Coca-Coly nedávno súhlasil s väčším testom stoviek týchto jednotiek v rozvojových krajinách. A ak to vyjde, čo pevne verím, že áno, Coca-Cola ich rozšíri globálne do 206 krajín po celom svete. Toto je presne ten druh inovácie, založený na technológii, ktorá už dnes existuje.

A už sme to videli na mobiloch. Môj bože, chystáme sa pokoriť 70% pokrytie mobilmi v rozvojovom svete koncom roka 2013. Zamyslite sa nad tým, že Masaiský bojovník s mobilom uprostred Keni, má lepšie mobilné spojenie než prezident Reagan pred 25 rokmi. A ak majú smartphone, s Googlom majú prístup k väčšiemu množstvu informácií ako mal prezident Clinton pred 15 rokmi. Žijú vo svete informačnej a komunikačnej hojnosti, ktorý nikto nemohol predpovedať. A ešte lepšie, veci, na ktorých sme, vy aj ja minuli tisíce a stovky tisícov dolárov -- GPD, HD videá a obrázky, knižnice plné kníh a hudby, lekárska diagnostická technológia -- sú dnes doslova vpratané za zlomok ceny do vášho mobilu.

Asi najlepšie na tom všetkom je to, čo prichádza v oblasti zdravia. Minulý mesiac som mal tú česť spolu s Qualcomm nadáciou vyhlásiť niečo s názvom $10 miliónová Qualcomm Tricorder X Prize. Vyzývame tímy z celého sveta, aby v podstate skombinovali tieto technológie do mobilného zariadenia, s ktorým možno rozprávať, vďaka umelej inteligencii, na ktorý môžete kašlať, odobrať vzorku krvi z prsta. A aby ste vyhrali, musí určiť diagnózu lepšie ako tím certifikovaných doktorov. Takže, predstavte si toto zariadenie niekde v rozvojovom svete, kde nie sú doktori, 25% populácie trpiacej chorobou a 1,3% zdravotníkov. Keď toto zariadenie narazí na RNA alebo DNA vírus, ktorý nespozná, kontaktuje CDC (Cetrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) a tak okamžite zabráni pandémii.

Ale tu, tu je tá najväčšia sila pre vznik sveta hojnosti. Volám to rastúca miliarda. Takže tie biele čiary sú celková populácia. Práve sme prekročili hranicu 7 miliárd. A mimochodom, najlepšou obranou proti populačnej explózii je urobiť svet vzdelaným a zdravým. V roku 2010 sme mali niečo pod 2 miliardy ľudí online, pripojených. Do roku 2020 sa to zvýši z 2 na 5 miliárd používateľov Internetu. Tri miliardy nových hláv, od ktorých sme nikdy nič nepočuli sa pripoja ku globálnemu rozhovoru. Čo budú títo ludia chcieť? Čo budú konzumovať? Po čom budú túžiť? A namiesto ekonomického kolapsu tu bude tá najväčšia ekonomická injekcia v histórii. Títo ľudia budú reprezentovať desiatky biliónov dolárov, ktoré potečú do svetovej ekonomiky. A budú zdravší vďaka Tricorderu, lepšie vzdelaní vďaka Khan Academy a s možnosťou používať 3D tlač a nekonečný computing, budú produktívnejší ako kedykoľvek predtým.

Takže čo by nám mohol priniesť trojmiliardový nárast zdravých, vzdelaných, produktívnych členov ľudstva? Čo takto hlasy, ktoré sme nikdy predtým nepočuli? Príležitosť pre utláčaných, nech sú kdekoľvek, byť vypočutý a konať, po prvý krát v histórii? Čo prinesú tieto tri miliardy ľudí? Čo takto prínos, ktorý ani nemôžeme predpovedať? Čo som sa naučil vďaka X Prize, je, že malé tímy, s ich vášňou a jasným cieľom, môžu dosiahnuť neobyčajné veci, niečo, čo v minulosti dokázali iba veľké spoločnosti a vlády.

Na koniec mi dovoľte podeliť sa o jeden príbeh, z ktorého som skutočne nadšený. Existuje program o ktorom ste už možno niektorí počuli. Je to hra zvaná Foldit. Vydala ju Washingtonova univerzita v Seattli. A je to hra, kde jednotlivci môžu vziať jednotlivé sekvencie aminokyselín a prísť na to, ako z toho poskladať bielkovinu. To potom určuje jej zloženie a funkciu. A je to veľmi dôležité pre výskum v medicíne. Až doteraz to bol problém pre superpočítače.

A túto hru hrali univerzitní profesori a tak ďalej. Potom sa doslova stovky tisíc ľudí pripojili a začali ju tiež hrať. A ukázalo sa, že v skutočnosti dnes ľudská rozpoznávacia schopnosť lepšie skladá bielkoviny ako tie najlepšie počítače. A keď potom títo jednotlivci zisťovali, kto skladá bielkoviny najlepšie na svete, nebol to profesor z MIT, ani študent CalTech (technologické unvierzity v USA), bola to osoba z Anglicka, z Manchestru, žena, ktorá cez deň pracovala ako výkonný asistent na rehabilitačnej klinike a po nociach bola najlepším skladačom bielkovín.

Dámy a páni, čo mi dáva obrovskú dôveru do budúcnosti, je fakt, že teraz sme ako jednotlivci lepšie vybavení, aby sme sa vysporiadali s veľkými výzvami tejto planéty. Máme na to nástroje vďaka exponenciálnej technológii. Máme vášnivého "urob si sám" inovátora. Máme kapitál techno-filantropa. A máme tri miliardy nových hláv, ktoré prídu online aby s nami spolupracovali na vyriešení veľkých výziev, aby pomohli spraviť to, čo musíme spraviť. Čaká nás neobyčajná doba.

Ďakujem.

(Potlesk)