Patrick Chappatte: Sila karikatúr

Áno, som novinový karikaturista -- politický karikaturista. Neviem, či ste počuli o -- novinách? Je to čosi také ako čítačka ale na papieri. (Smiech) Je to ľahšie než iPad. O čosi lacnejšie. Viete čo sa vraví? Že vraj printové média zomierajú. Kto to vraví? No médiá. Ale to nie je žiadna novinka, že? Už ste o tom čítali.

(Smiech)

Dámy a páni, svet sa zmenšil. Viem, že je to klišé, ale pozrite sa, pozrite sa aký je malý, ako sa zmenšil. A viete prečo, samozrejme. Vďaka technológii. Áno. (Smiech) Sú nejakí počítačoví dizajnéri v tejto miestnosti? Ale sú, no a vy robíte môj život mizerným, pretože trackpady bývali okrúhle, pekne okrúhle. To umožňuje peknú karikatúru. Ale čo spravíte s plochým trackpadom, s tými štvorcovými vecami? Ja ako karikaturista nemôžem spraviť nič. Viem, že celý svet je dnes plochý. To je pravda. A internet sa dostal do každého kúta sveta, najchudobnejšieho, najvzdialenejšieho. Každá dedina v Afrike má dnes internetovú kaviareň. (Smiech) Neskúšajte si tam však objednať Frapuccino. Takže darí sa nám spájať digitálne rozdiely, Tretí svet je pripojený. My sme pripojení. A čo ďalej? No, máte email. Áno. Internet nám dáva silu. Dáva silu vám, dáva silu mne, a istým ďalším ľuďom tiež.

(Smiech)

Viete, tie posledné dve karikatúry, robil som ich naživo počas konferencie v Hanoji. Na to v komunistickom Vietname 2.0 neboli zvyknutí. (Smiech) Kreslil som naživo na širokouhlej obrazovke -- bola to senzácia -- a potom jeden chlapík ku mne prišiel. Fotografoval mňa a moje kresby, a pomyslel som si: 'Super, vietnamský fanúšik.' A keď prišiel na druhý deň, pomyslel som si, 'Wow, ten musí byť skutočný milovník karikatúry.' A na tretí deň mi to konečne došlo, ten chlapík bol v skutočnosti v službe. Takže dnes už musí existovať stovka obrázkov na ktorých sa usmievam pri mojich karikatúrach v dokumentoch vietnamskej polície.

(Smiech)

Ale vážne, je to pravda: Internet zmenil svet. Otriasol hudobným priemyslom, zmenil spôsob akým hudbu konzumujeme Pre starších, aby sa rozpamätali: museli sme chodievať do obchodu aby sme ju ukradli. (Smiech) A takisto to zmenilo spôsob akým sa váš budúci zamestnávateľ pozerá na vašu žiadosť o prácu. Takže buďte opatrní s vašim profilom na Facebooku. Vaša mama vám povedala, buď opatrný. A technológia nás oslobodila. Toto je WiFi zdarma ale áno, oslobodilo nás to od kancelárskych stolov. Toto je váš život. Užívajte si ho. (Smiech) V skratke, technológia, internet, menia náš životný štýl, Tech guru, ako tento muž -- ktorého nemecký magazín nazval filozofom 21. storočia -- určujú spôsob akým konáme. Určujú spôsob akým spotrebúvame. Určujú naše prvotné túžby. (Smiech) (Aplauz) Nebude sa vám to páčiť. A technológia dokonca zmenila náš vzťah k Bohu.

(Smiech)

Nemal by som do toho zabŕdať. Náboženstvo a politické karikatúry, ako ste už možno počuli, spolu nevychádzajú počnúc jedným dňom v roku 2005, kedy skupinka karikaturistov v Dánsku nakreslila karikatúry, ktoré mali ohlas po celom svete, demonštrácie, fatwa. Vyprovokovali násilie. Ľudia zomierali počas násilností. Bolo to ohavné Ľudia zomierali pre karikatúry. Podľa mňa -- teda mal som vtedy pocit že karikatúry boli použité obidvoma stranami. Boli použité najprv dánskymi novinami, ktoré chceli vykresliť istú stránku Islamu. Dánsky karikaturista mi povedal, že bol jedným z 24-och ktorí obdržali úlohu, aby nakreslili proroka. 12 z nich odmietlo. Vedeli ste o tom? Povedal mi, "Nikto mi nebude hovoriť, čo mám kresliť. To nie je spôsob akým to funguje." A potom ich samozrejme využili extrémisti a politici na druhej strane. Chceli vyvolať kontroverziu. Ale veď poznáte ten príbeh. Vieme, že karikatúry môžu byť použité ako zbraň. História nám potvrdzuje, boli použité Nacistami na atak voči Židom. A teraz sme tu. V OSN, polovica sveta pretláča to aby sa penalizovali urážky voči náboženstvu -- nazývajú to hanobenie náboženstva -- zatiaľ čo druhá polovica bojuje proti tomu v mene ochrany slobody prejavu. Teda zrážka civilizácií je tu, a karikatúry sú jej stredobodom? To ma prinútilo rozmýšľať. Teraz ma vidíte premýšľať pri mojom kuchynskom stole. A keď už ste v mojej kuchyni, predstavujem vám moju manželku.

(Smiech)

V 2006, pár mesiacov potom som šiel na Pobrežie Slonoviny -- v západnej Afrike. Hovorme o rozdelenom mieste. Krajina bola rozdelená na dve. Na severe boli rebeli, vláda na juhu -- v hlavnom meste Abidjan -- a v strede, francúzska armáda. Vyzerá to ako obrovský hamburger. Nechceli by ste byť tou šunkou v strede. Bol som tam, aby som referoval o tomto príbehu prostredníctvom karikatúr. Robím to už 15 rokov. Je to môj vedľajší job, ak chcete. Takže vidíte ten štýl je iný. Je to asi závažnejšie ako redakčná karikatúra. Bol som na miestach ako Gaza počas vojny v 2009. Takže je to skutočný žurnalizmus v karikatúre. Budete o tom počuť viac a viac. Myslím, že je to budúcnosť žurnalizmu.

A samozrejme, šiel som sa pozrieť aj na rebelov na severe. Boli to chudobní ľudia bojujúci za svoje práva. Malo to etnický nádych, ako to často v Afrike býva. A šiel som sa pozrieť na Dozo (kmeň). Dozo, sú tradiční lovci v západnej Afrike. Ľudia sa ich boja. Dosť napomáhajú rebelom. Vraví sa, že majú magickú silu. Môžu sa vraj vypariť a vyhnúť sa tak nábojom. Šiel som za Dozo náčelníkom. Povedal mi o svojej nadprirodzenej sile. Povedal, "Môžem ti odseknúť hlavu v momente a zasa ťa vzkriesiť." Povedal som mu, "No, možno na to teraz nemáme čas." (Smiech) "Inokedy."

Takže naspäť v Abidjane mal som možnosť viesť workshop s lokálnymi karikaturistami, a pomyslel som si, áno, v takomto kontexte, karikatúry môžu byť skutočne použité ako zbrane proti tej druhej strane. Napríklad, média na Pobreží Slonoviny boli značne rozštiepené. Boli porovnávaní s médiami v Rwande pred genocídou. Predstavte si. A čo môže spraviť karikaturista? Niekedy editori povedia karikaturistom aby nakreslili to, čo chcú sami vidieť, a ten karikatirista musí živiť svoju rodinu, všakže. Takže idea bola celkom jednoduchá. Dali sme dokopy karikaturistov z rôznych kútov Pobrežia Slonoviny. Zobrali sme ich preč od ich novín na tri dni. A požiadal som ich, aby spolu spravili projekt, zaoberajúci sa problémami v ich krajine v karikatúre, áno, v karikatúre. Ukázať pozitívnu stránku karikatúry. Je to výborný komunikačný nástroj či v zlom alebo dobrom. A karikatúry dokážu prekračovať hranice, ako ste mali možnosť vidieť. A humor je, podľa mňa, dobrý spôsob, ako sa venovať vážnym problémom. A som veľmi hrdý na to, čo spravili. Nesúhasili síce jeden s druhým -- ale to nebolo podstatné. A nežiadal som ich aby spravili pekné karikatúry. Prvý deň dokonca jeden na druhého kričali. Ale nakoniec prišli s knihou, ktorá mapuje posledých 13 rokov politickej krízy na Pobreží Slonoviny.

Teda idea sa zrodila. A mám skúsenosti s podobnými projektmi, v roku 2009 v Libanone, tento rok v Keni, v januári. V Libanone, to nebola kniha. Idea bola podobná -- rovnaký princíp, rozdelená krajina -- vziať karikaturistov z rôznych kútov krajiny a nechať ich spraviť niečo spolu. Takže v Libanone sme oslovili editorov novín, a primäli sme ich k tomu aby publikovali 8 karikaturistov z rôznych miest na tej istej strane, zaoberajúcich sa problémami v Libanone, ako náboženstvo v politike a každodennom živote. A fungovalo to. Nasledujúce tri dni, takmer všetky noviny v Bejrúte poblikovali všetky tieto karikatúry spolu-- proti-vládne, pro-vládne, kresťanské, moslimské, samozrejme, anglické, teda na aké si len spomeniete. Bol to výborný projekt, A potom v Keni, sme sa zaoberali etnickými problémami, ktoré sú jedom v mnohých častiach Afriky. A spravili sme videoklipy. Môžete si ich pozrieť na YouTube pod KenyaTunes.

Teda, presadzovanie slobody prejavu je tu celkom ľahké, ale ako ste mali možnosť vidieť v kontexte represie a rozdelenia, čo môže spraviť karikaturista? Musí si udržať svoj job. A teda verím že v hocijakom kontexte kdekoľvek, má vždy minimálne na výber nespraviť tú karikatúru ktorá vyvolá nenávisť. A to je odkaz, ktorý sa im snažím sprostredkovať. Myslím, že vždy máme koniec koncov na výber nespraviť zlú vec. Ale musíme podporovať tieto kritické zodpovedné hlasy v Afrike, v Libanone, vo vašich lokálnych novinách, v Apple obchode. Dnes sú technologické firmy najväčšími svetovými editormi. Oni rozhodujú, čo je ofenzívne alebo provokatívne, aby ste to mohli vidieť. Takže v skutočnosti, nie je to o slobode karikaturistov, je to o vašich slobodách. A pre diktátorov v celom svete dobrá správa je, keď sú karikaturisti, novinári a aktivisti ticho.

Ďakujem.

(Aplauz)