Noreena Hertzová: Ako používať odborníkov - a kedy ich nepoužívať

Je pondelok ráno. Vo Washingtone prezident USA sedí v oválnej kancelárii, rozhodujúc či zaútočiť na Al-Káidu v Jemene. Na Downing Street 10 sa David Cameron snaží vyriešiť, či zrušiť viac pracovných miest vo verejnom sektore, aby odvrátil dvojnásobnú krízu. V Madride Maria Gonzalezová stojí vo dverách počúvajúc plač svojho dieťaťa a snaží sa rozhodnúť, či ho má nechať plakať, kým nezaspí, alebo si ho vziať na ruky. A ja sedím pri otcovej nemocničnej posteli a snažím sa rozhodnúť, či mu dovolím vypiť jeden a pol litrovú fľašu vody, s ktorou jeho doktor vošiel a povedal: "Dnes ho musíte donútiť piť." - môj otec už týždeň nič nejedol a nepil - alebo či by som ho tým, že mu túto fľašu dám, náhodou nezabila.

Celý život čelíme závažným rozhodnutiam s dôležitými následkami. Na riešenie týchto problémov máme rôzne stratégie. Preberáme ich s priateľmi, brázdime po internete, hľadáme v knihách. Ale stále, aj v dobe Google, TripAdvisora a odporúčaní od Amazonu, sa spoliehame na odborníkov - hlavne, keď ide o veľa a na našom rozhodnutí naozaj záleží. Lebo vo svete záplavy dát a extrémnej zložitosti veríme, že odborníci dokážu spracovať informácie lepšie ako my - že dokážu dospieť k lepším záverom ako tie, ku ktorým by sme dospeli my sami. A v dobe, ktorá je občas strašidelná a mätúca, nás upokojuje takmer rodičovská autorita odborníkov, ktorí nám jasne hovoria, čo môžeme a nemôžeme robiť.

Ale ja verím, že toto je veľký problém, ktorý by mohol mať nebezpečné následky pre nás ako spoločnosť, ako kultúru a ako jednotlivcov. Niežeby odborníci neprispeli svetu vo veľkej miere - samozrejme, že áno. Problém je v nás; stali sme sa závislými od odborníkov. Závislými od ich istoty, ich presvedčenosti, ich definitívnosti, a medzitým sme sa zriekli zodpovednosti a nahradili náš intelekt a inteligenciu za ich údajne múdre slová. Vzdali sme sa našej moci, vymenili sme nepohodlie neistoty za ilúziu istoty, ktorú ponúkajú. Toto nie je zveličovanie. V nedávnom experimente, skupine dospelých snímali mozgy magnetickou rezonanciou, kým počúvali odborníkov. Výsledky boli celkom pozoruhodné. Keď počúvali hlasy odborníkov, časti mozgu zodpovedné za nezávislé rozhodovanie prestali pracovať. Doslova rovná čiara. Počúvali čokoľvek, čo odborníci povedali a verili ich radám, či boli pravdivé alebo nie.

Ale odbornící sa mýlia. Vedeli ste, že štúdie dokázali, že lekári sa v diagnóze mýlia v štyroch z 10 prípadov? Vedeli ste, že ak svoje daňové priznanie vyplníte sami, je štatisticky pravdepodobnejšie, že ho vyplníte správne, ako keby ho daňový poradca vyplnil za vás? A potom tu je, samozrejme, príklad, o ktorom všetci dobre vieme: finanční experti, ktorí sa pomýlili tak, že teraz prechádzame najhoršou finančnou krízou, od tridsiatych rokov. V záujme nášho zdravia, nášho majetku a našého kolektívneho bezpečia je nevyhnutné, aby sme nevypínali časti mozgu zodpovedné za samostatné rozmýšľanie. A toto hovorím ako ekonómka, ktorá v priebehu posledných pár rokov zameriavala svoj výskum na to, čo si myslíme, komu veríme a prečo. Ale taktiež - a uvedomujem si, aké je to ironické, ako odborníčka, ako profesorka, ako niekto, kto radí premiérom, hlavám veľkých spoločností, medzinárodných organizácií, ale ako odborníčka, ktorá verí, že úloha odborníkov sa musí zmeniť, že musíme byť menej zaujatí, demokratickejší, a otvorenejší ľuďom, ktorí rebelujú proti našim názorom. Takže aby som vám pomohla pochopiť, odkiaľ prichádzam, dovoľte mi vziať vás do môjho sveta, do sveta odborníkov.

Samozrejme, existujú výnimky, úžasné, civilizáciu obohacujúce výnimky. Ale môj výskum mi ukázal, že odborníci majú všeobecne sklon tvoriť veľmi pevné spolky, že vrámci týchto spolkov sa objavuje dominantný pohľad, ktorý umlčí opozíciu, že odborníci idú s davom, často uctievajúc svojich vlastných guru. Vyhlásenia Alana Greenspana, že roky ekonomického rastu budú stále pokračovať, neboli spochybnené jeho rovesníkmi, teda, samozrejme, až kým nepríšla kríza. Viete, učíme sa aj, že odborníci sú umiestnení, riadení spoločenskými a kultúrnymi normami ich doby - či už ide o lekárov, ktorí napríklad vo viktoriánskom Anglicku posielali ženy do ústavov, za to, že prejavili sexuálnu túžbu, alebo o psychiatrov v USA, ktorí až do roku 1973 klasifikovali homosexualitu ako mentálnu poruchu.

A toto všetko znamená, že paradigmám trvá príliš dlho, kým sa zmenia, že komplexnosť a jemné nuansy sú ignorované a taktiež, že peniaze sú na prvom mieste - pretože všetci sme videli dôkazy, že farmaceutické spoločnosti financujú štúdie liekov, ktoré vynechávajú ich najhoršie vedľajšie účinky, alebo že štúdie financované potravinovými spoločnosťami, zaoberajúce sa ich najnovšími výrobkami, výrazne zveličujú zdravotný prínos výrobkov, ktoré sa chystajú uviesť na trh. Jedna štúdia dokázala, že potravinové spoločnosti zveličujú v priemere sedemkrát viac, než nezávislé štúdie.

A musíme si tiež byť vedomí, že aj odborníci, samozrejme, robia chyby. Robia ich každý jeden deň - chyby z ľahkovážnosti. Nedávna štúdia v Archívoch chirurgie spomenula chirurgov odstraňujúcich zdravé vaječníky, operujúcich nesprávnu stranu mozgu, vykonávajúcich procedúry na nesprávnej ruke, lakti, oku, chodidle, a taktiež chyby v myšlienkových postupoch. Bežným príkladom takejto chyby, napríklad u rádiológov, býva - keď sa pozrú na tomografickú snímku - že sú príliš ovplyvnení tým, čo lekár, ktorý k nim poslal pacienta pokladal za možnú príčinu problému daného pacienta. Takže, keď sa rádiológ pozerá na snímku pacienta s podozrením na zápal pľuc, napríklad, stane sa to, že ak na snímke vidí dôkazy zápalu pľúc, doslova sa na ňu prestane pozerať - a tak si nevšimne nádor usadený o pár centrimetrov nižšie na pacientovych pľúcach.

Zatiaľ som sa s vami podelila o niekoľko pohľadov do sveta odborníkov. Nie sú to, samozrejme, všetky pohľady, o ktoré by som sa dokázala podeliť, ale dúfam, že vám aspoň dajú jasnú predstavu o tom, prečo sa musíme prestať klaňať odborníkom, prečo musíme rebelovať, a prečo musíme zapnúť tie časti našich mozgov, ktoré sú zodpovedné za samostatné rozmýšľanie. Ale ako to môžeme dosiahnuť? Z časových dôvodov sa chcem zamerať iba na tri stratégie. Po prvé, musíme byť pripravení a ochotní spochybniť odborníkov a vzdať sa predstavy o nich ako o novodobých apoštoloch. To neznamená, že si máte urobiť doktorát v každom jednom predmete, čo vás asi poteší. Ale znamená to vytrvať navzdory ich nevyhnutnej otrávenosti, keď napríklad, chceme, aby nám veci vysvetlili v jazyku, ktorému rozumieme. Prečo mi po operácii doktor povedal: "Slečna Hertzová, dávajte si pozor na hyperpyrexiu," keď mohol jednoducho povedať pozor na vysokú horúčku? Viete, byť pripravený prijať odborníkov je aj o tom, byť ochotný skúmať ich grafy, ich rovnice, ich predpovede, ich proroctvá a byť na to vyzbrojený otázkami - otázkami ako: Akými predpokladmi je toto podložené? Na akých dôkazoch je to založené? Na čo sa váš výskum zameriaval? A čo ignoroval?

Nedávno sa ukázalo, že odborníci, ktorí testujú lieky predtým, ako sa dostanú na trh ich zväčša testujú najskôr hlavne na samcoch zvierat a potom hlavne na mužoch. Zdá sa, že nejak prehliadli fakt, že viac ako polovicu svetovej populácie tvoria ženy. A ženy ťahajú za kratší medicínsky koniec, pretože sa ukázalo, že mnohé z týchto liekov pre ženy nefungujú zďaleka tak dobre ako pre mužov - a že lieky, ktoré fungujú dobre, fungujú tak dobre, že sú pre ženy až nebezpečné. Byť rebel znamená uznať, že domnienky a metodológie odborníkov môžu byť ľahko chybné.

Po druhé, musíme vytvoriť priestor na niečo, čomu hovorím riadený nesúhlas. Ak máme zmeniť paradigmy, ak máme urobiť prelom, ak máme zničiť mýty, musíme vytvoriť prostredie, v ktorom myšlienky odborníkov bojujú až do konca, v ktorom prichádzame s novými, rôznorodými, nezhodnými, kacírskymi názormi do diskusie bez obáv, s vedomím, že k pokroku dochádza nielen tvorbou nápadov, ale aj ich ničením - a tiež s vedomím, že obklopovanie sa rozmanitými, nezhodnými, kacírskymi názormi nás, ako ukazuje výskum, naozaj robí múdrejšími. Vyzývanie k nesúhlasu je rebelská predstava, lebo ide proti nášmu inštinktu obklopiť sa názormi a radami, ktorým už veríme, alebo chceme, aby boli pravdivé. A preto hovorím o potrebe aktívne riadiť nesúhlas.

Generálny riaditeľ Google, Eric Schmidt, reálne praktizuje túto filozofiu. Na schôdzach vyhľadáva osoby - prekrížené ruky, tváriaci sa zadumane - vťahuje ich do diskusie a snaží sa zistiť, či to naozaj sú ľudia s odlišným názorom, aby bol v miestnosti nesúhlas. Riadenie nesúhlasu znamená rozpoznať hodnotu nezhody, nesúladu a odlišnosti. Ale musíme zájsť ešte ďalej. Musíme od základov znovu definovať, kto odborníci vlastne sú. Konvenčná predstava je, že odborníci sú ľudia s vysokým vzdelaním, pôsobivými titulmi, diplomami, knižnými bestsellermi - vysokopostavené osoby. Ale len si predstavte, že by sme zahodili túto predstavu o odbornosti ako o nejakom elitnom kádri, a namiesto toho prijali predstavu demokratizovanej odbornosti - kde by odbornosť nebola len záležitosťou chirurgov a generálnych riaditeľov, ale aj predavačiek - presne tak.

Best Buy, firma so spotrebnou elektronikou, necháva všetkých svojich zamestnancov - upratovačky, predavačov, ľudí z kancelárie, nielen tím prognostikov - uzatvárať stávky, áno, stávky na to, či si myslia, že sa istý výrobok bude pred Vianocami dobre predávať, či by nové nápady zákazníkov mali spoločnosťou byť zavedené, či nejaký projekt príde na čas. Pákovým efektom a zahrnutím skúseností a odbornosti v rámci spoločnosti dokázal Best Buy napríklad zistiť, že obchod, ktorý sa chystali otvoriť v Číne - veľký, veľkolepý obchod - nebude otvorený načas. Pretože keď požiadali svojich zamestnancov, všetkých zamestnancov, aby stavili na to, či si myslia, že sa ten obchod otvorí načas, alebo nie, skupina z finančného oddelenia stavila všetko na to, že sa to nestane. Ukázalo sa, že si boli vedomí, na rozdiel od zbytku spoločnosti, technologickej odchýlky, o ktorej ani prognostici, ani odborníci v Číne nevedeli.

Stratégie, o ktorých som dnes večer hovorila - prijatie nesúhlasu, prijatie odborníkov, demokratizácia odbornosti, rebelské stratégie, sú stratégie, o ktorých si myslím, že ich prijatie by nám všetkým pomohlo v snahe poradiť si s výzvami tejto veľmi mätúcej, zložitej, náročnej doby. Lebo ak necháme časť našich mozgov zodpovednú za samostatné rozmýšľanie zapnutú, ak budeme spochybňovať odborníkov, ak budeme skeptickí, ak prenesieme autoritu, ak budeme rebelskí, ale tiež ak sa oveľa viac uspokojíme s nuansami, neistotou a pochybnosťami, a ak dovolíme odborníkom, aby vo svojom vyjadrovaní tiež používali tieto pojmy, pripravíme sa oveľa lepšie na výzvy 21. storočia. Lebo teraz, viac než kedykoľvek, nie je čas na slepé nasledovanie, slepé prijímanie, slepú dôveru. Teraz je čas čeliť svetu s očami naširoko otvorenými - áno, používať odborníkov aby nám pomohli veci pochopiť, iste - nechcem sa tu úplne pripraviť o prácu - ale uvedomujúc si ich obmedzenia a, samozrejme, aj naše vlastné.

Ďakujem.

(Potlesk)