Noah Wilson-Rich: Každé mesto potrebuje zdravé včely

Tento muž má na sebe takzvanú včeliu bradu. (Smiech) Bradu zo včiel.

Niečo takéto si môžete predstaviť, keď si pomyslíte na včely, prípadne hmyz, alebo na čokoľvek iné, čo má viac ako dve nohy. Na začiatok by som povedal, že vás chápem. Rozumiem tomu. Ale musíme poznať mnoho vecí a ja chcem, aby ste otvorili svoju myseľ, aby ste ju mali otvorenú a zmenili váš pohľad na včely.

Všimnite si, že tohoto pána nepobodali. Najskôr má na brade včeliu kráľovnú a tá priťahuje ostatné včely. Takže toto ukazuje náš vzťah so včelami, ktorý trvá už tisícky rokov. Úzko sa spolu vyvíjame, pretože sme na včelách závislí kvôli opeľovaniu a v posledných rokoch aj z ekonomického hľadiska.

Mnohí z vás už možno počuli, že včely miznú. Nie že by len umierali, ale zmizli. Nenachádzame ani len mŕtve telá. Nazýva sa to syndróm kolapsu včelstiev a je zvláštny. Výskumníci z celého sveta stále nevedia, čo ho spôsobuje. Ale vieme, že s klesajúcim počtom včiel narastá cena viac ako 130 druhov ovocia a zeleniny, na ktorých sme z hľadiska potravy závislí.

Čiže včely majú dôležitú úlohu rovnako v ekonomike, ako aj v poľnohospodárstve. Tu môžete vidieť pár obrázkov toho, čo nazývame „zelené strechy“ alebo mestské poľnohospodárstvo. Poznáme obrázok naľavo, ktorý ukazuje záhradu v miestnej štvrti v South Ende. To je môj domov. Na dvore mám včelí úľ. Napravo možno budúcu „zelenú strechu“, keď budeme viac využívať mestské časti, kde sú hromady miest pre záhrady.

Tento dom je v Bostone, nad oranžovou linkou metra. Pokúste sa nájsť úľ. Je tam. Je na streche, presne na rohu. Už je tam niekoľko rokov. Súčasná mestská včelárska prax je taká, že úle sa schovávajú. Nie preto, že by sa museli. Je to preto, lebo ľudia nie celkom súhlasia s touto myšlienkou a preto chcem, aby ste sa dnes nad tým zamysleli. Zamyslite sa nad výhodami včiel v mestách a prečo je to naozaj ohromné.

V krátkosti vám vysvetlím, ako funguje opeľovanie. Vieme, že kvety, rastliny a zelenina, a aj lucerna, ktorá sa používa ako krmivo pre dobytok, ktorého mäso jeme, sú závislé na opeľovaní. Rastlina má samčie a samičie orgány a opeľovačov v zásade lákajú rastliny svojím nektárom. V rámci tohto procesu navštívi včela niekoľko kvetov a cestou z nich zbiera z nich peľ, alebo náprotivok mužského semena, a potom letí k iným kvetom, z ktorých napokon vznikne jablko, ako v tomto prípade. Vidíte jeho polohu. Stonka smeruje nadol. Dokým sa dostanem k jedeniu jablka, kvet odpadne. Ale to je len základný náhľad na spôsob opeľovania.

Zamyslime sa nad spôsobom mestského života, nie dnes či v minulosti, ale čo tak o 100 rokov? Ako bude asi vyzerať? V súčasnosti čelíme veľkým výzvam v súvislosti so stratou prirodzeného prostredia. Narastá počet ľudí. Dnes sú to miliardy, o sto rokov ani Boh netuší, koľko nás bude, a do akého malého priestoru sa budeme musieť napchať, takže musíme zmeniť spôsob vnímania miest. Keď sa pozrieme na fotku vľavo, z dnešného New Yorku, vidíme, aký je šedý a hnedý. Na strechy dávame smolu, ktorá odráža teplo späť do atmosféry, čo bez pochyby prispieva ku klimatickým zmenám. Čo keď budeme mať o 100 rokov „zelené strechy“ a záhrady, budeme si pestovať vlastné plodiny priamo v mestách. Ušetríme na doprave, na zdravšej strave a tiež spravíme osvetu a vytvoríme nové pracovné miesta. Potrebujeme včely pre budúcnosť našich miest a mestského života.

Tu sú údaje, ktoré sme získali spolu so spoločnosťou Best Bees. Dovážame, montujeme a spravujeme úle pre každého, kto chce, či už v mestách alebo na vidieku. Zoznamujeme ľudí s včelami a s myšlienkou včelárstva vo vlastnej záhrade, na streche či na požiarnom schodisku a ukazujeme im, aké je to jednoduché a možné.

V týchto číslach sme zaznamenali neintuitívne trendy. Pozrime sa teda na prvé čísla, a to na prežitie cez zimu. Toto je už mnoho rokov problém, najmä od konca 80. rokov, keď sa objavil klieštik včelí a priniesol mnoho rôznych vírusových, bakteriálnych a plesňových ochorení. Úspešné prezimovanie je náročné a práve vtedy zahynie väčšina kolónií. No zistili sme, že v mestách včely prežívajú lepšie ako na vidieku. Trochu absurdné, že? Pri včelách nám hneď napadá vidiek, poľnohospodárstvo, ale práve to nám včely nenaznačujú. Včely majú rady mestá. (Smiech)

A navyše, produkujú viac medu. Mestský med je chutný. Včely na streche hotela Seaport v Bostone, kde ich teraz poletuje stovky tisíc, a istotne si ich tam nik z vás ešte nevšimol, lietajú do všetkých okolitých záhrad a robia vynikajúci, zdravý med, ktorý chutí ako kvety v našich mestách. Takže výnos z mestských úľov, z hľadiska produkcie medu, je vyšší, rovnako ako aj miera prežitia zimy, v porovnaní s vidieckymi oblasťami. Znova, trochu nelogické.

Keď sa obzrieme späť v čase na zdravie včiel, môžeme ísť až do roku 950 a zistíme, že aj v Írsku bol vysoký úhyn včiel. Čiže dnešné problémy so včelami nie sú ničím novým. Deje sa to už viac ako tisíc rokov, ale to, čo sme si nevšimli, sú problémy v mestách.

Chcel by som vás postrčiť k tomu, aby ste sa zamysleli, čo je to mestský ostrov. Určite si myslíte, že v meste je asi teplota vyššia. Prečo sa včelám v mestách tak dobre darí? Je to dôležitá otázka, ktorá nám pomôže pochopiť, prečo by mali byť včely v meste. Možno je tu viac peľu. Napríklad vlaky, ktoré prichádzajú do miest, môžu priniesť so sebou peľ, veľmi jemný, a mesto je proste jeden veľký supermarket. Popri tratiach rastie mnoho líp. V mestách je možno menej pesticídov ako na vidieku. Možno sú aj iné veci, o ktorých zatiaľ nerozmýšľame, ale jednou z myšlienok sú mestské ostrovy.

Syndróm kolapsu včelstiev nie je jediný, ktorý včely postihuje. Včely hynú a to tvorí veľmi veľkú výzvu našej doby. Vidíme tu mapu sveta, na ktorej sledujeme rozširovanie klieštika včelieho.

Klieštik včelí zmenil pravidlá hry vo včelárstve a ako vidíte, vpravo hore, roky sa menia, dostávame sa do modernej doby, a vidíte rozšírenie klieštika od začiatku 20. storočia až po dnes. V roku 1968 pokrýva veľkú časť Ázie. V roku 1971 sa rozšíril do Európy a Južnej Ameriky. A v 80. rokoch, najmä do roku 1987, prišiel klieštik včelí do Severnej Ameriky a do Spojených štátov. A vtedy sa zmenili pravidlá hry aj pre včely v USA.

Určite si mnohí z vás pamätajú detstvo, kedy vás možno poštípala včela alebo ste ich videli na kvetoch. Pomyslite na dnešné deti. Ich detstvo je trochu odlišné. Nepoznajú to. Včely tu už jednoducho nie sú. Včely potrebujeme, ale miznú. A to je veľký problém.

Čo môžeme urobiť? Urobil som výskum včelstiev. Získal som PhD. študovaním zdravia včiel. Ich pozorovanie som začal v roku 2005. V roku 2006 začali miznúť tak náhle, že v podstate sa tento malý exot, ktorý v škole študoval chrobáky, — (smiech) — stal pre svet veľmi dôležitý. Takto to proste vyšlo.

Môj výskum sa teda zaoberá zdravím včiel. Neskúmam, čo ich samo o sebe zabíja. Nie som jeden z toho množstva výskumníkov na svete, ktorí skúmajú vplyv pesticídov, choroby či stratu prirodzeného prostredia a zlú výživu včiel. Hľadáme spôsoby, ako zlepšiť ich zdravie pomocou vakcín, jogurtu, niečo ako probiotiká, a iných typov liečby, ktorá sa dá aplikovať orálne. Je to veľmi jednoduché, dokáže to aj 7-ročné dieťa. Iba zmiešať peľ, cukor, vodu a hocijakú aktívnu prísadu, ktorú chcete, a podáte to priamo včelám. Žiadne chemikálie, len posilňovače imunity.

Ľudia sa starajú o svoje zdravie s výhľadom do budúcnosti. Cvičíme, zdravo jeme, užívame vitamíny. Prečo takto nerozmýšľame aj o včelách? Dajme ich do oblastí, kde sa im darí a pokúsme sa zlepšiť im zdravie skôr, ako ochorejú.

Ako absolvent som strávil mnoho rokov pichaním včiel a očkovaním ich ihlami. (Smiech) Roky na stoličke, štýlom: „Bože, už sú 3 hodiny ráno a ja stále pichám včely.“ (Smiech) A jedného dňa som si povedal: „Prečo nespravíme orálnu vakcínu?“ Akési „uh“, tak toto urobíme. (Smiech)

Rád by som vám ukázal zopár obrázkov mestských úľov, pretože môžu byť akékoľvek. Jednoducho, otvorte svoju myseľ. Môžete ich namaľovať tak, aby ladili s vaším domom. Úľ môžete ukryť aj vo vnútri. Toto sú tri úle na streche hotela Fairmont Copley Plaza. Sú tam prekrásne. V podstate sme zosúladili novú farbu izieb hotela s farbou dreva a modrá časť predstavuje farbu posteľného prádla. Tieto včely sú úžasné. A tiež využijú bylinky, ktoré rastú v záhrade. A tieto zas využijú šéfkuchári pri varení a med - robia to v priamom prenose - použijú v baroch. Med je skvelá výživná náhrada obyčajného cukru, pretože v ňom sú rozličné druhy cukrov.

Rozbehli sme aj projekt úľov v triedach, kde - je to nezisková organizácia - kde sa snažíme celosvetovo rozširovať myšlienku o tom, ako sa dajú úle umiestniť v triedach alebo v múzeách za sklo a využiť ako vzdelávací nástroj.

Tento úľ, ktorý vidíte, je už mnoho rokov na strednej škole vo Fenway. Včely lietajú priamo do zadných častí parku vo Fenway. Nikto si to nevšíma. Ak nie ste kvet, tak tieto včely nezaujímate. (Smiech) Ani trošíčku. Len povedia: „Pardon, len prelietam.“ (Smiech) Ďalšie obrázky, ktoré rozprávajú časť príbehu a vďaka ktorým je včelárstvo úžasné, sú z New Yorku, kde bolo včelárstvo do roku 2010 nelegálne. A to je veľký problém, pretože ako sa budú opeľovať všetky tie záhrady a miestne plodiny? Rukami? V Bostone je síce skvelá spoločnosť, ktorá sa volá Green City Growers a tá opeľuje rastliny tekvíc rukami pomocou vatových tyčiniek. Ak to však nestihnú počas toho trojdňového okna, nebude úroda. Klienti nie sú nadšení a ľudia budú hladní. Takže je to dôležité.

Máme pár záberov medu z Brooklynu. V novinách New York Times to bola záhada, pretože med bol úplne červený a prišli aj newyorskí súdni lekári a podarilo sa im vedecky priradiť červenú farbu s tou, ktorú našli v susednej továrni na čerešňový likér. (Smiech) Čiže si môžete upraviť váš med ako len chcete pomocou nasadenia rastlín, ktoré majú včely rady.

Skvelým modelom mestského včelárstva bol Paríž. Už mnoho rokov majú úle na streche opery a práve to nabudilo ľudí, aby začali premýšľať: „Páni, veď to vieme, mali by sme do toho ísť.“ Rovnako aj v Londýne i v celej Európe veľmi pokročilo využívajú svoje „zelené strechy“ a budujú úle. Na záver mám pre vás jednu poznámku.

Chcem vás povzbudiť v tom, aby ste otvorili svoju myseľ. Čo môžete urobiť preto, aby ste zachránili včely alebo im pomohli, prípadne popremýšľajte o udržateľných mestách budúcnosti. Nuž, naozaj len zmeňte svoj pohľad. Snažte sa pochopiť, že včely sú veľmi dôležité. Včela vás nebodne, ak ju len uvidíte. Včely umrú. Každá včela umrie, keď vás bodne, takže ani ony to nechcú robiť. (Smiech) Netreba panikáriť. Sú všade, po celom meste. Ak chcete, môžete mať aj vlastný úľ. Existuje množstvo výborných zdrojov a sú tiež aj spoločnosti, ktoré vám pomôžu začať a poradia vám. Je to dôležité aj pre celosvetové vzdelávanie, aby sa študenti učili o celosvetovom poľnohospodárstve, ako napríklad toto dievčatko, ktoré nikdy nebodnú. Ďakujem. (Potlesk)