Ngozi Okonjo-Iweala o pomoci versus obchode

Je veľmi, veľmi ťažké zakončiť - hovoriť na konci takejto konferencie. Pretože všetci povedali svoje, všetko bolo povedané. Tak som si myslela, že by mohlo byť užitočné pripomenúť nám niektoré veci, o ktorých sme sa tu bavili, a potom možno ponúknuť nové myšlienky, ktoré si môžeme odniesť, šíriť a ďalej na nich pracovať. To by som rada skúsila. Prišli sme sem, aby sme hovorili o: "Ďalšej kapitole Afriky." Ale my sa rozprávame o "ďalšej kapitole Afriky," pretože sa pozeráme na predchadzajúcu a súčasnú kapitolu, dívame sa na ne a hovoríme, že to za toľko nestojí. Obrázok, ktorý som Vám ukázala pred tým a táto fotka sucha, smrti a choroby, je to, čo obyčajne vidíme. Na čo sa však chceme pozrieť je: "Afrika: Ďalšia kapitola." A toto je ono: zdravý, usmievavý, nádherný Afričan. A myslím si, že má cenu zapamätať si, čo sme počuli na konferencii hneď od prvého dňa, počula som, že všetky dôležité štatistiky boli o tom, kde sme teraz, o tom, že si kontinent vedie o mnoho lepšie. A dôležitosť tohto je založená na tom, že máme platformu, na ktorej môžeme staviať.

Takže, nechcem tráviť príliš mnoho času len, aby som Vám ukázala, osviežila Vašu pamäť, že sme tu pre: "Ďalšiu kapitolu Afriky", pretože po prvýkrát, máme platformu, na ktorej môžeme staviať. Nám sa skutočne darí ísť správnou cestou - kontinent rastie takou mierou, o ktorej si ľudia mysleli, že sa nikdy nestane. Po dvoch dekádach dvojpercentného rastu sme dnes na piatich percentách, a podľa predpovedí to ide na 6 a dokonca až 7 percent. A inflácia klesla. Zahraničný dlh - niečo, o čom by som mohla dlho rozprávať, pretože som osobne pracovala na jednom z najväčších dlhov kontinentu - významne poklesol. Ako môžete vidieť, zo skoro 50 miliárd pokles na približne 12, či 13 miliárd. Toto je obrovský úspech.

Viete, vytvorili sme rezervy. Prečo je toto dôležité? Pretože to vyzdvihuje naše ekonomiky, vyzdvihuje naše meny a poskytuje platformu, na ktorej môžu ľudia plánovať a staviať, vrátane podnikania. Videli sme aj niekoľko dôkazov, že toto všetko spôsobuje pokrok, pretože súkromné investičné toky vzrástli. Chcem Vám ešte raz pripomenúť - viem, že ste už videli tieto štatistiky pred tým - zo skoro 6 miliárd sme dnes na 18 miliardach. V roku 2005, remitencie - uvediem len jednu krajinu - Nigériu - viete, vyleteli hore - vyletieť hore je možno príliš dramatické označenie, ale významne rástli. A toto sa deje v mnohých ďalších krajinách. Prečo je to dôležité? Pretože to ukazuje dôveru. Ľudia sa dnes neboja priniesť - ak Vaši ľudia v diaspore posielajú svoje peniaze späť, ukazuje to ďalším ľuďom, že, pozri v Tvojej krajine rastie dôvera. A namiesto úniku kapitálu, dnes dostávate čistý príliv.

A teraz, prečo je toto všetko dôležité? Ísť naozaj rýchlo? Je dôležité, že budujeme túto platformu, že máme prezidenta, Kikwete a ďalších lídrov, ktorí hovoria, "Pozrite, musíme robiť veci inak." Pretože čelíme výzve. 62 percent našej populácie má menej ako 24 rokov. Čo to znamená? To znamená, že sa musíme zameriať na to, ako naši mladí budú zamestnaní v produktívnom období svojich životov. Musíte sa zameriať na to, ako vytvárať pracovné miesta, uistiť sa, že neochorejú a že sa im dostane vzdelania. Ale predovšetkým na to, že sú aktívne zapojení do života, a že vytvárajú ten druh produktívneho prostredia v našich krajinách, ktorý zabezpečí, že sa veci začnú diať. A viete, aby som toto podporila, len nedávno som - jedna z vecí, ktoré som urobila po tom, ako som opustila vládu bolo spustenie organizácie zameranej na výskum verejnej mienky v Nigérií. Väčšina našich krajín nemá žiadny výskum verejnej mienky. Ľudí nie je počuť. Neexistuje spôsob, akým by ste sa dozvedeli, čo ľudia chcú.

Jedna z vecí, ktoré sme sa ich nedávno spýtali bola, čo najviac zamestnáva ich myseľ. Ako v každej krajine, kde sa toto uskutočnilo, práca je ten najväčší problém. Teraz to nechám tak, ale ešte sa k tomu vrátim. Ale pred tým, než sa dostanem k tomuto slidu, chcela som Vám ukázať toto. A povedať, že pre mňa, ďalším krokom k budovaniu tejto platformy ktorá nám teraz umožňuje posunúť sa dopredu - a nemali by sme to brať na ľahkú váhu. Je to iba 5, 6, 7 rokov - nemohli sme ani len hovoriť o ďalšej kapitole, pretože sme boli ešte v predchadzajúcej. Nikam sme nesmerovali. Ekonomiky nerástli. Mali sme negatívny rast na hlavu. Makroekonomické pozadie a podklad pre posun dopredu tu ani neboli. Takže nezabúdajme na to, že to stálo veľa úsilia vybudovať toto, vrátane všetkých tých vecí, ktoré sme sa snažili urobiť v Nigérií, ako spomínal Dele. Tvorba nášho vlastného programu k riešeniu problémov, ako boj proti korupcii, budovanie inštitúcií, stabilizácia makroekonomiky.

Takže teraz máme platformu, na ktorej môžeme staviať. A to nás privádza k debate, pri ktorej sme: pomoc versus privátny sektor, atd. A niekto sa postavil a povedal jednu z frustrujúcich vecí a to, že to bola zjednodušujúca debata. A o tom by debata byť nemala. My sme - zapojení do nesprávnej debaty. Otázkou je, ako získať parnerstvo, ktoré zahŕňa vládnych donorov, privátny sektor a obyčajných afrických ľudí preberajúcich zodpovednosť za ich vlastné životy? Ako toto všetko skombinovať? Aby sme posunuli náš kontinent dopredu, urobili nutné veci, o ktorých som hovorila - zamestnať mladých ľudí. Získať kreatívne hlasy prúdiace týmto kontinentom, veľa z nich ste tu videli. Obávam sa, že ste boli zapojení do trošku nesprávnej debaty. Musíme Vás priviesť späť a povedať, aká je kombinácia všetkých týchto faktorov ktorá nám prinesie to, čo chceme? (Potlesk)

A chcem Vám niečo povedať. Pre mňa, problémom ohľadom pomoci je - nemyslím si, že Afričania teraz potrebujú kompletne prejsť na druhú stranu a cítiť sa zle za pomoc. Afrika pomáhala iným krajinám. Mo Ibrahim povedal, že sníva o tom, že Afrika raz bude pomáhať. A ja som mu povedala, "Mo, máš pravdu. Musíme - nie, ale my sme už pomáhali!" UK a USA by nemohli byť vytvorené bez našej pomoci.

(Potlesk)

Sú to - sú to všetky zdroje, ktoré Afriku opustili, vrátane ľudí, ktorí dnes tvoria tieto krajiny! Takže, keď sa nám snažia vrátiť, nemali by sme sa brániť. To nie je ten problém. Problémom je, ako využívame, čo nám bolo dané, čo nám bolo vrátené. Ako to využívame? Je to riadené efektívne? Chcem Vám povedať jeden krátky príbeh. Prečo mi nevadí, keď dostaneme pomoc a využijeme ju dobre. Od roku 1967 do 70. tych rokov Nigéria prešla vojnou - Nigeria-Biafra vojnou. A v polovici tejto vojny som mala 14 rokov. Strávila som veľa času s mamou tým, že sme varili. Pre armádu - môj otec sa pridal ako brigádnik do biafranskej armády. Boli sme na biafranskej strane. Boli sme v koncoch - jedli sme jedno jedlo denne, utekali z miesta na miesto, ale kdekoľvek sme mohli pomôcť, pomohli sme. V určitom bode, v 1969, to bolo veľmi zlé. Nemali sme skoro nič, čo sa jedla týka. Ľudia, deti umierali na kwashiorkor. Som si istá, že niektorí z Vás, tí, ktorí nie sú tak mladí si pamätajú tie obrázky. Bola som uprostred toho všetkého.

Uprostred toho všetkého, moja mama mala dva, či tri dni žaludočnú nevoľnosť. Mysleli sme si, že umrie. Môj otec tam nebol. Bol v armáde. Takže som bola najstaršou osobou v domácnosti. Moja sestra dostala maláriu. Mala tri roky a ja 15. A mala tak vysokú horúčku - skúsili sme všetko. Nevyzeralo to, že by to zabralo. Počuli sme, že 10 km od nás je doktor, ktorý - ktorý dával - díval sa na ľudí a dával im lieky. Horúcu sestru som si dala na chrbát - a kráčala 10 km s ňou upevnenou na mojom chrbáte. Bolo naozaj horúco. Bola som veľmi hladná. Bola som vystrašená, pretože som vedela, že jej život závisí na tom, či sa dostanem k tejto žene. Počuli sme, že je to žena, doktorka, ktorá ošetruje ľudí. Kráčala som 10 km, kládla som jednu nohu za druhou. Prišla som tam a videla som obrovské davy ľudí. Bolo tam skoro 1000 ľudí, snažili sa vylomiť dvere. Ošetrovala v kostole. Ako sa tam dostanem?

Musela som preliezť pomedzi nohy tých ľudí so sestrou priviazanou na chrbáte, nájsť cestu k oknu. A kým sa ostatní snažili rozbiť dvere, preliezli sme cez okno a skočili dnu. Táto žena mi povedala, že som prišla v pravý čas. V čase, kedy sme skočili do chodby, už sa horko ťažko hýbala. Dala jej hlt chlorochinínu - zistila som, že to bol chlorochinín, a potom jej dala niečo - muselo to byť niečo na rehydratáciu - a nejaké ďalšie lieky a posadila nás do kúta. O dve až tri hodiny sa začala hýbať. A potom ju poutierali, pretože sa začala potiť, čo bolo dobré znamenie. A potom sa moja sestra zobudila. A asi o päť, či šesť hodín neskôr nám povedala, že môžeme ísť domov. Priviazala som si ju na chrbát. Kráčala som 10 km späť a bola to tá najkratšia cesta, akú som kedy šla. Bola som tak šťastná - (Potlesk) - že je moja sestra živá! Dnes má 41 rokov a je matkou 3 detí, a je lékarkou, zachraňuje životy iným.

Prečo Vám toto hovorím? Hovorím to, pretože - keď sa to týka Vás - alebo nejake inej blízkej osoby - je Vám úplne jedno - čo je pomoc. Vám je úplne jedno, čo to je! Vy len - vy len chcete, aby bola tá osoba živá! Teraz mi dovoľte byť menej sentimentálnou a povedať, že zachraňovanie životov, niekedy aj vďaka pomoci, ktorá prúdi na tento kontinent - keď zachránite komukoľvek život, farmárovi, učiteľovi, matke - títo aktívne prispievajú do ekonomiky. A ako ekonómovia sa môžeme pozerať aj na túto stranu mince. Títo ľudia sú produktívni agenti ekonomiky. Takže, ak zachránime ľudí pred HIV/AIDS, ak ich zachránime pred maláriou, znamená to, že môžu pre nás vytvoriť základňu pre našu ekonomiku. A z toho istého pohľadu - ako niekto povedal včera - ak my neumrieme a oni áno, ich deti sa stanou príťažou ekonomiky. Takže dokonca aj z ekonomického pohľadu, ak opustíme sociálny a humanitárny pohľad, teraz potrebujeme zachraňovať životy. Takže to je jeden z dôvodov, prečo na základe osobnej skúsenosti hovorím, poďme nasmerovať tieto zdroje na niečo produktívne. Lenže, poviem Vám aj to, že som jednou z tých, ktorí veria, že toto nie je jediná odpoveď. Preto tvrdím, že táto diskusia by mala byť sofistikovanejšia. Viete, mali by sme ju využiť dobre.

Čo sa stalo v Európe? Viete všetci, že Španielsko - súčasť EÚ - získalo 10 miliárd dolárov na základe pomoci ostatných krajín EÚ? Zdroje, ktoré získali - a hanbili sa za to Španieli? Nie! EÚ previedla 10 miliárd. Ako ich využili? Boli ste niekedy nedávno v južnom Španielsku? Všade sú nové cesty. Všade samá infraštruktúra. Na základe tohto sa južné Španielsko vyvinulo v ekonomiku založenú na službách. Vedeli ste, že Írsko získalo 3 miliardy dolárov na záklde pomoci? Írsko je jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v dnešnej Európskej Únii. Veľa ľudí, dokonca z celého sveta si tam chce nájsť prácu. Čo urobili s tými 3 miliardami pomoci? Využili ich na vybudovanie informačnej superdiaľnice, získali infraštruktúru, ktorá im umožnila zúčastniť sa - alebo i umožňuje zúčastňovať sa - na informačno technologickej revolúcií. A vytvárať pracovné miesta v ekonomike. Nepovedali, nie, viete, my si to nevezmeme. Dnes je Európska Únia zaneprázdnená posielaním pomoci. Moja nespokojnosť pramení z toho, že ak môžu vybudovať infraštruktúru v Španielsku - to sú cesty, diaľnice a ďalšie veci, ktoré môžu postaviť - hovorím, prečo odmietajú použiť tú istú pomoc, aby pomohli vybudovať infraštruktúru v našich krajinách? (Potlesk)

Keď ich žiadame a hovoríme im, čo potrebujeme? Znepokojuje ma, že máme veľa nadácií. Teraz hovoríme o Svetovej Banke, MMF a zodpovednosti a o tom všetkom. A o EÚ. Máme aj veľa bohatých občanov, ktorí majú veľa peňazí. Niektorí z nich sú aj v tomto publiku, so súkromnými nadáciami. A raz budú mať tieto nadácie toľko peňazí, že predbehnú oficiálnu pomoc, ktorú dostávame. Ale bojím sa - a zároveň som im všetkým veľmi vďačná za to, o čo sa snažia na našom kontinente - ale zároveň sa obávam. Bolesti brucha ma zobúdzajú. Pretože na kontinente vidím ďalšiu skupinu "podnikateľov pomoci". A oni idú z krajiny do krajiny a často sa snažia zistiť, čo by sa dalo urobiť. Ale nie som si úplne istá, že ich pomoc je tiež smerovaná správnou cestou. A veľa z nich kontinent poriadne ani nepozná. Iba ho objavujú. Zriedkavo vidím nejakých Afričanov, ktorí by s nimi pracovali. Idú do toho sami! (Potlesk)

Často mám pocit, že ani nemajú naozaj záujem počuť to od Afričanov, ktorí by mohli vedieť. Chcú nás navštíviť, zistiť, čo sa tu deje a rozhodnúť sa. A teraz budem možno krutá. Ale ja sa znepokojujem, pretože tieto peniaze sú tak veľmi dôležité. Teraz, komu sa zodpovedajú? Sme na ich lodi, keď prijímajú rozhodnutia o tom, kam budú prúdiť peniaze? Sme tam? Urobíme tú istú chybu, akú sme urobili predtým? Stalo sa niekedy, že by naši prezidenti a lídri - všetci, ktorí o tom hovoria - zavolali všetkých týchto ľudí a povedali: "Pozri, tvoja nadácia a tvoja nadácia - vy máte toľko peňazí a my sme vám vďační. Poďme si sadnúť a my vám povieme, kam by mali byť peniaze nasmerované a kam by táto pomoc mala ísť." Urobili sme to niekedy? Odpoveď je nie. A každý pracuje individuálne. A tak za 10 rokov, miliardy budú opäť prúdiť do Afriky a my budeme mať stále tie isté problémy.

To nám dáva tento beznádejný obrázok. Naša neschopnosť prevziať zodpovednosť a povedať všetkým ľuďom, ktorí prinášajú svoje peniaze: "Sadnite si." A my to nerobíme, pretože je nás toľko. Nie sme skoordinovaní. Nezavolali sme Billa Gatesa a Sorosa - a všetkých, ktorí nám dnes pomáhajú a nepovedali im, "Sadnite si. Budeme mať spolu konferenciu. Toto sú priority nášho kontinentu. Chceme, aby ste smerovali svoje peniaze sem." Každý nemusí byť podnikateľ, ktorý ide a nájde najlepšie riešenie. Nesnažíme sa ich zastaviť. Vôbec! Ale pomôcť im pomáhať nám lepšie. A ja som sklamaná z toho, že my toto nerobíme. O desať rokov budeme stále v tom istom príbehu a budeme opakovať stále tie isté veci. Takže našim problémom teraz je, ako môžeme využiť všetko to dobro, ktoré prúdi naším smerom? Ako môžeme správne prepojiť vládu s týmito súkromnými nadáciami, s medzinárodnými organizáciami a s našim súkromným sektorom.

Ja pevne verím v súkromný sektor. Ale ten to nedokáže sám. Môžeme porozmýšľať o niekoľkých nápadoch, ktoré by fungovali. Hovorí sa, že je to o rozširovaní a zdieľaní myšlienok. Tak prečo nepremýšľame o využívaní tejto pomoci? Prečo najskôr tým, ktorí nám pomáhajú, nepovieme - nehanbíte sa za infraštruktúru! Zdravie, na ktorom pracujete nemôže byť udržateľné bez infraštruktúry. Vzdelanie bude fungovať lepšie, ak budeme mať elektriku a železnice atď. Že poľnohospodárstvo bude fungovať lepšie, ak budeme mať železnice, po ktorých sa dá odviesť tovar na trh. Nehanbíte sa za to. Investujte niečo zo svojich zdrojov aj do tohto. vidíme, že toto je jedna kombinácia súkromnych, medzinárodnych, mnohostranných peňazí, súkromného sektoru a Afričanov, ktorú môžeme dať dokopy ako partnerstvo, tak, aby pomoc mohla byť uľahčujúcim prostriedkom. To je všetko, čím pomoc môže byť. Pomoc vám nepomôže vyriešiť problémy, o tom som pevne presvedčená. Ale môže byť katalyzátorom. A ak by sa nám nepodarilo využiť ju ako katalyzátor, zlyhali by sme.

Jedným z dôvodov, prečo je Čína teraz tak obľúbená medzi Afričanmi - jeden z dôvodov - nie jediný, viete títo ľudia sú hlúpi a Čína prichádza, aby si vzala zdroje. Je to preto, že čo sa Číny týka, máme väčší vplyv. Keď im poviete: "Potrebujeme tu cestu," pomôžu Vám postaviť ju. Nevyhýbajte sa infraštruktúre. Vlastne mi čínsky minister financií povedal, keď som sa ho spýtala, čo robíme zle v Nigérií. Povedal, že potrebujeme iba dve veci: "Infraštrukúru, infraštrukúru, infraštrukúru - a disciplínu. Nie ste disciplinovaní." (Potlesk) Teraz to opakujem pre celý kontinent. Je to to isté - potrebujeme infraštruktúru, infraštruktúru a disciplínu. Aby sme mohli vytvoriť katalyzátor, ktorý nám to poskytne, Teraz si uvedomujem - ja nehovorím - zdravie a vzdelanie - môžete nám poskytnúť aj to. Ale hovorím, že nie je to buď alebo. Poďme sa pozrieť na to, ako môže pomoc uľahčiť partnerstvo. Jeden nápad. Ďalšia vec, pre súkromný sektor. Ľudia na tomto kontinente sa boja podstúpiť riziko. Prečo niečo z tejto pomoci nemôže byť použité ako kvázi garančný mechanizmus, ktorý umožní ľuďom prevziať riziko?

(Potlesk)

A konečne, pretože obidvaja stoja - som mimo - vypršal mi čas. Vypršal mi čas? OK, dovoľte mi nezabudnúť na pointu. Jedna z vecí, na ktorej chcem, aby spolupracovali úplne všetci je podporovať ženy, aby vytvárali pracovné miesta. (Potlesk) Veľa sa tu už o ženách povedalo a ja to nemusím opakovať. Ale títo ľudia - ženy - vytvárajú pracovné miesta. A my vieme, štúdie ukázali, že keď vložíte zdroje do rúk ženy, naozaj, existuje ekonometrická štúdia - Správa Svetovej Banky z roku 2000 - ktorá ukazuje, že prevody do rúk žien majú za následok zdravšie deti, viac pre domácnosť, viac pre ekonomiku atď. Takže hovorím, toto je jedna z vecí, ktoré nás môžu posunúť ďalej - nehovorím, že muži nie sú dôležití - to je zrejmé, keď necháte manželov vonku, čo budú robiť? Vrátia sa domov otrávení, a vzniknú z toho nepríjemnosti, ktoré nechceme. Nechceme, aby muži bili svoje ženy, pretože nemajú prácu atď.

Hneď zkraja - my tiež - a to chcem zdôrazniť - pretože dôvodom je, že muži automaticky - oni sa - teda nie automaticky, ale majú tendenciu získať väčšiu podporu. Ale ja chcem, aby ste si uvedomili, že zdroje v rukách afrických žien sú mocným nástrojom. Ľudia vytvárajú pracovné miesta - Beatrice Gakuba vytvorila 200 pracovných miest v rámci kvetinárskeho podnikania v Rwande. Máme aj Ibukun Awosika v Nigérií s nábytkovou - s firmou na výrobu stoličiek. Chce sa rozrastať. Potrebuje ďalších 20 miliónov. Vytvorí ďalších 100, 200 pracovných miest. Takže, aby sme sa pohli z miesta - ako dať dohromady zdroje, aby získali peniaze ženy v centre, ktoré sú pripravené: podnikateľov, ktorí chcú expandovať a vytvoriť viac pracovných miest. A nakoniec, čo vy urobíte preto aby ste sa stali súčasťou tohto partnerstva pomoci, vlády, súkromného sektoru a Afričana ako individua? Ďakujem. (Potlesk)