Neil Harbisson: Počujem farby

Narodil som sa s ojedinelou poruchou videnia – achromatopsiou, t.j. absolútna farbosleposť, takže som farebne nikdy nevidel a ani neviem ako farby vyzerajú, pretože môj svet je v odtieňoch šedej. Pre mňa je obloha stále šedá, kvety vždy šedé a televízia je stále čierno-biela.

Od svojich 21 rokov síce farby nedokážem vidieť, ale dokážem ich počuť. V roku 2003 som rozbehol projekt s počítačovým vedcom, Adamom Montandonom, ktorého výsledkom bolo po ďalšej spolupráci s Petrom Kešem zo Slovinska a Matiasom Lizanom z Barcelony toto elektronické oko. Je to snímač farieb, ktorý zisťuje frekvenciu farieb predo mnou – (Frekvenčné zvuky) – a potom ju vysiela do čipu, ktorý mám zabudovaný vzadu na hlave, a tak počujem farbu predo mnou cez kosti lebky, vďaka tomu, že prenášajú chvenie. (Frekvenčné zvuky) Napríklad, keď mám niečo ako ... toto je zvuk fialovej farby. (Frekvenčné zvuky) Toto je napríklad zvuk trávy. (Frekvenčné zvuky) Toto je červená ako symbol TED. (Frekvenčné zvuky) Toto je zvuk špinavej ponožky. (Smiech) Táto konkrétna je žltá.

Neustále počúvam farbu už osem rokov, od roku 2004, takže je to pre mňa už úplne normálne. Na začiatku som sa síce musel naučiť naspamäť tak jednotlivé názvy farieb, ako aj noty, ale časom sa všetky tieto informácie stali vnemom. Už viac nemusím premýšľať nad notami. A po čase tieto vnemy prerástli na pocity. Našiel som si obľúbené farby a začal som mať farebné sny.

Keď sa mi začalo snívať farebne, uvedomil som si, že softvér a môj mozog sa zjednotili, lebo v snoch vytváral elektronické zvuky môj mozog. Nebol to softvér. Práve vtedy som sa začal cítiť ako kyborg. Uvedomil som si, že kybernetické zariadenie už viac nebolo zariadením. Stalo sa súčasťou môjho tela, rozšírením mojich zmyslov a po čase sa dokonca stalo súčasťou môjho oficiálneho imidžu.

Toto je môj pas z roku 2004. Na britskom pase nie je povolené vyobrazenie s elektronickým zariadením, ale naliehal som na pasové oddelenie, že to, čo vidia, je v skutočnosti nová časť môjho tela, rozšírenie môjho mozgu, a nakoniec mi to povolili.

Odkedy počujem farby, môj život sa dramaticky zmenil, lebo farby sú takmer všade. Najväčšou zmenou je napríklad návšteva umeleckej galérie, kde môžem počuť napríklad Picassa. Je to akoby som šiel do koncertnej sály, pretože môžem počúvať obrazy. A supermarkety pokladám za veľmi šokujúce. Je veľmi, veľmi príjemné prechádzať sa po supermarkete. Je to akoby som bol v nočnom klube. Je plný najrôznejších melódií. (Smiech) Áno. Špeciálne ulička s čistiacimi prostriedkami. Je to proste nádhera. (Smiech)

Taktiež sa zmenil môj spôsob obliekania. Predtým som sa obliekal tak, aby to vyzeralo dobre. Teraz sa obliekam tak, aby to znelo dobre. (Smiech)

(Potlesk)

Takže dnes som sa obliekol do C dur, čo je dosť veselý akord. (Smiech) Avšak, ak by som šiel na pohreb, obliekol by som sa do B mol, čo by bola tyrkysová, fialová a oranžová. (Smiech)

Aj to, ako vnímam jedlo, sa zmenilo, pretože teraz si dokážem jedlo na tanieri rozložiť tak, že môžem zjesť moju obľúbenú pieseň. Na základe toho, ako si ho vyskladám, ho môžem počuť a môžem jedlom skladať hudbu. Predstavte si reštauráciu, kde by sme mohli mať, napríklad šalát Lady Gaga ako predjedlo. (Smiech) Myslím, že by sme tak možno dosiahli, aby tínedžeri zjedli zeleninu. Alebo nejaký z Rachmaninových klavírnych koncertov ako hlavné jedlo a dezerty Björk alebo Madonna, to by bola naozaj vzrušujúca reštaurácia, v ktorej by ste naozaj mohli jesť piesne.

Zmenil sa aj spôsob, akým hľadím na krásu. Keď sa na niekoho pozriem, počujem ich tvár, takže niekto môže síce vyzerať prekrásne, ale znie otrasne. (Smiech) A môže to byť aj naopak. Naozaj si užívam vytváranie zvukových portrétov ľudí. Namiesto kreslenia tváre, jej tvaru, namierim na ľudí oko a zapíšem si noty, ktoré počujem, a potom vytvorím zvukový portrét. Tu sú niektoré z nich.

(Hudobné akordy)

Nicole Kidmanová znie dobre. (Smiech)

Niektorí ľudia, ktorých by som si nikdy nespájal, znejú podobne. Princ Charles má istú podobnosť s Nicole Kidmanovou. Majú podobný zvuk očí.

Spájate ľudí, ktorých by ste si inak nedávali do súvislosti, a dokonca môžete vytvárať koncerty, ak sa budete pozerať na tváre ľudí v publiku. Zapnem oko a prehrám zvuk tvárí z publika. Dobré na tom je to, že ak koncert neznie dobre, je to ich vina. Nie je to moja vina, lebo ... (Smiech)

A ďalšia vec je, že sa u mňa spustil vedľajší účinok – normálne zvuky sa stali farbami. Počul som zvoniť telefón, a zacítil som zelenú, pretože to znelo presne ako zelená farba. Pípanie na televíznej stanici BBC znie ako tyrkysová a počúvanie Mozarta znie ako žltá farba,

takže som začal maľovať hudbu a ľudské hlasy, lebo ľudské hlasy majú frekvencie, ktoré si spájam s farbami.

A tu je nejaká hudba preložená do farby. Napríklad Mozartova „Kráľovná noci“ vyzerá takto. (Hudba) Veľmi žltá a farebná, pretože je tam veľa rôznych frekvencií. (Hudba) A toto je úplne iná pieseň. (Hudba) Je to „Baby“ od Justina Biebera. (Smiech) (Hudba) Je to veľmi ružové a žlté.

A takisto hlasy, ako aj prejavy dokážem transformovať do farieb, napríklad toto sú dva veľmi známe prejavy. Jeden z nich je „Mám sen“ od Martina Luthera Kinga a druhý je Hitlerov. Tieto dva obrazy rád vystavujem vo výstavných sieňach bez menoviek, a potom sa pýtam ľudí: "Ktorý z nich sa vám viac páči?" Väčšina ľudí zmení svoj názor, keď im poviem, že ten naľavo je Hitler a napravo je Martin Luther King.

Dostal som sa do bodu, keď som bol schopný vnímať 360 farieb, tak ako aj ľudské oko. Bol som schopný rozlíšiť všetky odtiene farebného spektra. Ale potom som si pomyslel, že ľudské videnie mi nestačí. Okolo nás je veľmi veľa farieb, ktoré nie sme schopní vnímať, ale elektronické oko to dokáže. Rozhodol som sa preto rozšíriť moje vnímanie farieb a pridal som infračervenú a ultrafialovú do svojho farebno-zvukového spektra, takže teraz môžem počuť farby, ktoré ľudské oko nedokáže zachytiť.

Napríklad vnímanie infračervenej je dobré, lebo možete zistiť, či je naozaj v miestnosti detektor pohybu. Počujem, ak niekto na mňa namieri diaľkové ovládanie. A na vnímaní ultrafialovej je dobré to, že počujete, či je dobrý alebo zlý deň na opaľovanie, pretože ultrafialová je nebezpečná farba, ktorá nás môže zabiť, takže si myslím, že je v záujme každého, aby sme mohli vnímať veci, ktoré momentálne nie sme schopní vnímať.

To je dôvod, prečo som pred dvoma rokmi založil nadáciu Cyborg Foundation, ktorá sa snaží pomôcť ľuďom stať sa kyborgami, a podporuje ľudí, aby rozšírili svoje zmysly využitím technológie ako súčasti svojho tela.

Všetci by sme mali vedieť, že vedomosti pochádzajú z našich zmyslov, takže ak ich rozšírime, následne rozšírime aj svoje vedomosti. Podľa mňa bude život oveľa vzrušujúcejší, keď prestaneme vytvárať aplikácie pre mobily a začneme vytvárať aplikácie pre naše telá. Myslím si, že v tomto storočí nás očakávajú naozaj veľké zmeny.

Povzbudzujem vás, aby ste popremýšľali o tom, ktoré zmysly by ste si radi rozšírili. Podporujem vás, aby ste sa stali kyborgom. Nebudete sami. Ďakujem. (Potlesk)

(Potlesk)