Mikko Hypponen: Tri typy on-line útokov

V 80 tich rokoch v komunistickom Východnom Nemecku ak ste vlastnili písací stroj, museli ste si ho zaregistrovať u vlády. Museli ste si registrovať hárok papiera so vzorkov textu napísanou priamo na vašom písacom stroji. Toto bolo zriadené za účelom aby vláda mohla sledovať, odkiaľ daný text pochádza. Ak sa našiel papier ktorý bol zlého druhu myslenia, mohli sledovať kto si to myslel, a kto ho vytvoril. A my na západe sme nemohli pochopiť, ako niekto mohol takéto niečo urobiť, a ako to obmedzuje slobodu prejavu. Nikdy by sme to neurobili v našej vlastnej krajine.

Ale dnes v roku 2011, Ak si kúpite farebnú laserovú tlačiareň od výrobcu akýchkoľvek významných laserových tlačiarňí a vytlačíte stránku, vysledná stránka bude pokrytá malými žltými bodkami vytlačenými na každej stránke v štruktúre, ktorá urobí stránku jedinečnou vám a vašej tlačiarni. Toto sa deje práve dnes. A nikto z nás si z toho nerobí veľkú hlavu. A to je príklad spôsobu akým naša vlastná vláda používa technológiu proti nám, jej vlastným občanom. A to je jeden z troch hlavných zdrojov dnešných on-line problémov.

Ak sa pozrieme na to, čo sa naozaj deje v online svete, mohli by sme zoskupiť útoky podľa ich útočníkov. Máme tri hlavné skupiny. Máme on-line zločincov. Sem patrí napríklad pán Dimitrij Golubov z mesta Kyjev na Ukrajine. Motívy online zločincov je veľmi jednoduché pochopiť. Títo ľudia zarabaju veľké peniaze. Využívajú internetové útokoy na to aby zarobili veľké peniaze a veľa, veľmi veľa peňazí. Máme niekoľko prípadov online milionárov, dokonca multimilionárov, ktorí zarobili peniaze zo svojich útokov. Tu máme napriklad Vladimíra Tsastsina z Tartu v Estónsku. Toto je Alfred Gonzalez. Toto je Stephen Watt. Toto je Bjorn Sundin. Toto je Matthew Anderson, Tariq Al-Daour a tak ďalej a tak ďalej.

Títo ľudia zarobili hotové bohatstvá online, ale robia to prostredníctvom nelegálnej činnosti, pomocou vecí ako trebárs bankové trójske kone ktoré kradnú peniaze z naších bankových účtov zatiaľ čo my robíme svoje on-line bankovníctvo; alebo pomocou nahrávania stlačených kláves zbierajú naše informácie o kreditných kartách zatiaľ čo my on-line nakupujeme z infikovaného počítača. Americká tajná služba pred dvoma mesiacmi zmrazila švajčiarsky bankový účet pána Sam Jaina (na obrázku), a tento bankový účet mal hodnotu 14,9 miliónov dolárov v momente keď bol zmrazený. Pán Jain je na úteku; nikto nevie, kde sa nachádza. Ja tvrdím, že už dnes je viac než pravdepodobné, že ktokoľvek z nás sa može stať obeťou trestného činu v on-line svete viac než tu, v reálnom svete. A je viac než jasné že sa situácia bude len zhoršovať. V budúcnosti sa väčšina trestnej činnosti bude odohrávať online.

Druhá hlavná skupina útočníkov ktorú dnes sledujeme nie sú motivovaní peniazmi. Sú motivovaní niečím iným -- motivovaný protestom, motivovaný názorom, motivovaný zábavou. Výskyt skupín, ako je napr. Anonymous (Anonymný) sa počas posledných 12 mesiacov zvýšil a stali sa hlavnými aktérmi na poli internetových útokov.

Tak toto sú tri hlavné skupiny Útočníkov: zločinci, ktorí to robia pre peniaze, hack-tivisti ako Anonymous (Anonymný) ktorý to robia pre protest, a tou poslednou skupinou sú štáty, samotné vlády, ktoré používajú formu online útokov. A potom sa pozeráme tiež na prípady ako ten čo sa stal v DigiNotare. Ten je ukážkovým príkladom toho, čo sa stane keď vláda zaútočí proti svojim vlastným občanom. DigiNotar je Certifikačnou Autoritou z Holandska -- alebo lepšie povedané, boli. Zkrachovali minulú jeseň pretože ich niekto hackol. Niekto sa vlámal do ich systému a to veľmi dôkladným spôsobom. Minulý týždeň som mal stretnutie s predstaviteľmi Holandskej vlády, kde som sa spýtal jedného z lídrov ich tímu či si myslí, že je možné že niekto mohol umrieť ako výsledok útoku na DigiNotar. Jeho odpoveď bola áno.

Pýtate sa ako možu ľudia zomrieť v dôsledku takehoto útoku? DigiNotar je Certifikačnou Autoritou! Predajú certifikáty. Čo vy robíte s certifikátmi? Nuž, vy ich potrebujete, ak máte webové stránky, ktoré použivajú https adresu, SSL šifrovanie služieb, či iné služby, ako napríklad Gmail. Takmer všetci alebo veľká väčšina z nás, používame služby Gmail, alebo jedného z ich konkurentov, ale tieto služby sú obzvlášť populárne v totalitných štátoch, ako je Irán, kde disidenti používajú zahraničné služby, ako Gmail, pretože vedia, že tieto sú dôveryhodnejšie ako ich miestne služby a sú šifrované pomocou SSL spojenia, tak, že miestna samospráva nemôže špehovať ich diskusie. Okrem situácií, keď sa im podarí preniknúť do zahraničných certifikačných autorít a začnú vydávať falošne certifikáty. A to je presne to, čo sa stalo v prípade DigiNotaru.

A čo taká Arabská jar a veci, ktoré sa dejú, napríklad v Egypte? V Egypte, výtržníci plienili ústredie Egyptskej tajnej polície v Apríli 2011, a pri drancovaní budovy našli veľa dokumentov. Medzi dokumentami bolo viazanie s názvom: "FINFISHER." V tom boli poznámky od spoločnosti so sídlom v Nemecku ktorá predala Egyptskej vláde sadu nástrojov na zachytávanie informacií -- vo veľmi rozsiahlej mierke -- komunikácie všetkých občanov krajiny. Predali tento nástroj Egyptskej vláde za 280,000 Euro. Centrála tejto spoločnosti je priamo tu.

Takže západné vlády poskytujú totalitným vládam nástroje ktoré sú použité proti ich vlastným občanom. Ale západné vlády robia toto isté aj sami sebe. Napríklad v Nemecku, len pred pár týždňami bol zistený, takzvaný Scuinstký Trojan, trójsky kôň použitý nemeckými vládnymi úradníkmi na preskúmavanie svojich vlastných občanov. Ak ste podozrivý v trestnej veci, je docela zrejmé, že vaša telefónna linka bude napichnutá. Ale dnes to presahuje niečo také. Napichnú sa aj na vaše pripojenie na Internet. Použijú nástroje ako napríklad trójsky kôň Scuinst aby infikovali Váš počítač trojanom, ktorý im dovolí sledovať všetku vašu komunikáciu, počúvať vaše on-line diskusie, či zhromažďovať vaše heslá.

A keď sa zamyslíme hlbšie nad takýmito vecami, normálnou reakciou ľudí by malo byť to, že povedia "Okej, to znie naozaj zle, ale mňa sa to netýka, pretože som právnym občanom. Prečo by som mal mať strach? Nemám čo skrývať." A to je argument, ktorý nedáva zmysel. Súkromie je implicitné. Ochrana osobných údajov nie je niečo otvorené diskusii. Nie je to otázka súkromia a bezpečnosti. Je to otázka slobody a jej kontroly. A zaťiaľ čo môžeme dôverovať našej vláde práve teraz, priamo tu v roku 2011, akékoľvek právo si dovolime zobrať preč, nám bude zobrané raz a navždy. A môžeme veriť -- slepo dôverovať -- akejkoľvek budúcej vláde? Vláde čo príde trebárs za 50 rokov odo dneška? A toto sú otázky o ktoré sa musíme zaujímať nasledujúcich 50 rokov.