Michael Specter: Popierať vedu je nebezpečné

Predstavme si, že tu máme stroj, veľký stroj, parádny TED-ovský stroj, a je to stroj času. A každý v tejto miestnosti doň musí nastúpiť. A môžete ísť do minulosti, môžete ísť do budúcnosti; ale nemôžete ostať tam, kde ste. Zaujímalo by ma, čo by ste si vybrali, pretože som sa túto otázku nedávno pýtal svojich priateľov, a všetci chceli ísť späť. Ja neviem. Chceli ísť späť do čias, keď ešte neboli automobily, ani Twitter ani "American Idol". Neviem. Som presvedčený, že máme sklon k nostalgii, k zbožným prianiam. A rozumiem tomu.

Musím však povedať, že nepatrím do tejto skupiny. Nechcem ísť späť, a nie je to tým, že by som bol dobrodruh - je to preto, lebo možnosti na tejto planéte sa tiež nevracajú späť, ale napredujú. Takže by som chcel nastúpiť do stroja a ísť vpred. Toto je najlepšie obdobie, aké kedy táto planéta zažila, a to z ktoréhokoľvek pohľadu, aký si vyberiete: zdravie, bohatstvo, mobilita, príležitosti, znižujúci sa počet chorôb. Takéto časy tu ešte neboli. Moji pra-prarodičia všetci zomreli ako šesťdesiatnici. Moji starí rodičia to číslo posunuli na 70. Moji rodičia sa blížia k 80. Takže veľmi dúfam, že vek môjho úmrtia sa bude začínať deviatkou. Toto však nie je o ľuďoch ako sme my, je to oveľa ďalekosiahlejšia záležitosť.

Dieťa, ktoré sa dnes narodí v Naí Dillí môže očakávať rovnako dlhý život ako najbohatší muž na svete pred sto rokmi. Porozmýšľajte o tom. Je to neuveriteľná skutočnosť. A prečo je to tak? Kiahne. Kiahne zabili miliardy ľudí na tejto planéte. Pretvorili demografiu zemegule tak, ako sa to nepodarilo žiadnej vojne. A teraz sú preč. Zmizli. Zdolali sme ich. Len tak. V bohatom svete už viac choroby, ktoré ohrozovali milióny ešte počas predchádzajúcej generácie, takmer neexistujú. Záškrt, ružienka, detská obrna... vie dnes vôbec niekto, čo tie veci znamenajú? Očkovanie, moderná medicína, naša schopnosť nasýtiť miliardy ľudí, toto sú triumfy vedeckej metódy. A čo sa mňa týka, vedecká metóda, teda skúšanie vecí, ich funkčnosti, resp. ich pozmenenie, ak nefungujú, patrí k najväčším úspechom ľudstva.

Takže toto sú dobré správy. Bohužiaľ, tam sa dobré správy končia, pretože máme iné problémy, o ktorých sa často hovorí, a jedným z nich je, že napriek všetkým našim úspechom, každý deň na tomto svete miliarda ľudí zaspáva hladná. To číslo stúpa, a stúpa naozaj rapídne a to je hanebné. A nielen to, využívame našu predstavivosť na to, aby sme systematicky pustošili túto planétu. Pitná voda, orná pôda, dažďové pralesy, ropa, plyn - to všetko sa míňa a minie sa čoskoro, a pokiaľ neprídeme na spôsob, ako sa z tohto dostať, pominieme sa tiež.

Takže otázka je: Dokážeme naň prísť? Myslím, že áno. Myslím, že je jasné, že dokážeme vyrobiť potraviny, ktoré nasýtia miliardy ľudí bez toho, aby sme zdevastovali pôdu, na ktorej žijú. Myslím, že dokážeme zásobiť tento svet energiou, ktorá ho zároveň nezničí. Naozaj tomu verím, a nie, nie je to zbožné prianie. Ale je tu jedna vec, ktorá mi nedáva spávať - teda jedna z vecí, ktoré mi nedávajú spávať. Nikdy sme vedecký pokrok nepotrebovali viac, ako práve teraz. Nikdy. A taktiež sme nikdy neboli schopní ho využiť tak naplno, ako to vieme urobiť dnes. Stojíme na prahu úžasných, úžasných udalostí v mnohých oblastiach. A predsa sme presvedčení, že by sme sa mali vrátiť späť stovky, 300 rokov, do čias pred osvietenstvom, aby sme sa ocitli v čase, keď sme zápasili s pokrokom, keď sme sa o tieto veci bili oveľa viac a na viacerých frontoch než teraz.

Ľudia sa zahrabávajú do svojich presvedčení, a to tak hlboko, že je priam nemožné ich vyslobodiť. Ani len pravda ich nevyslobodí. A počúvajte, každý má právo na svoj názor, každý má tiež právo mať svoj názor na pokrok, ale viete na čo nemáte nárok? Nemáte nárok na vlastné fakty. Mrzí ma to, ale nemáte. Chvíľu mi trvalo, kým som na toto prišiel.

Asi pred desiatimi rokmi som napísal článok o očkovaní pre "The New Yorker", bol to krátky článok. A bol som ohromený veľkosťou opozície k niečomu, čo je, koniec koncov, najefektívnejším opatrením verejného zdravia v ľudskej histórií. Nevedel som, ako sa zachovať. Tak som spravil to čo zvyčajne, napísal som článok a šiel som ďalej. A krátko na to som napísal článok o geneticky upravených potravinách. Tá istá reakcia len vo väčšom meradle. Ľudia šaleli. Tak som napísal článok aj o tom a nemohol som pochopiť, prečo to ľudia považujú za "frankensteinovské" potraviny. Prečo si myslia, že presúvanie molekúl určitým spôsobom a nie náhodne, je zasahovaním do vecí prírody. Ale viete, ja si robím svoju prácu. Napísal som článok a šiel som ďalej. Chcem povedať, som novinár, napíšeme, pošleme, ideme na večeru, je to super.

(Smiech)

Ale tieto články ma trápili a nevedel som prečo, až som na to prišiel. Dôvodom bolo, že tí fanatici, ktorí ma doháňali do šialenstva, neboli v skutočnosti vôbec fanatikmi. Boli to premýšľajúci ľudia, vzdelaní, slušní ľudia. Presne takí ľudia, ako sedia v tejto sále. A toto ma tak veľmi znepokojavalo... ale potom som si pomyslel, buďme k sebe úprimní: Dospeli sme k bodu, keď náš vzťah k pokroku už nie je to, čo býval. Máme naň rozporuplné názory. Hovoríme o ňom ironicky s malými úvodzovkami: "Pokrok". Jasné, existujú pre to dôvody a myslím, že vieme, aké dôvody to sú. Stratili sme vieru v inštitúcie, v úrady a občas v samotnú vedu a niet divu, že je to tak. Stačí spomenúť pár názvov a ľudia pochopia. Černobyľ, Bhopál, Challenger, vioxx, zbrane hromadného ničenia, "motýlie" hlasovacie lístky (použité v prezidentských voľbách na Floride v r. 2000, pozn. prekl.) Chcem povedať, môžete si urobiť vlastný zoznam. Objavujú sa otázky a problémy týkajúce sa ľudí, pri ktorých sme boli zvyknutí, že sa nemýlia. Takže buďte skeptickí. Pýtajte sa otázky, žiadajte dôkazy, žiadajte potvrdenia. Nepovažujte nič za isté. Problém však je v tom, že keď už máte dôkaz, mali by ste ho akceptovať. A práve v tomto veľmi nevynikáme. A dôvod, prečo to vravím, je, že žijeme v epidémii strachu, akú som ešte nezažil a dúfam už ani nezažijem.

Asi pred 12 rokmi bol publikovaný jeden článok, strašný článok, ktorý spájal epidémiu autizmu s očkovaním proti osýpkam, mumpsu a červienke. Veľmi desivé. Vypracovali sa tony štúdií, aby sa zistilo či je to pravda. Vypracovať tony štúdií bolo namieste, je to závažný problém. Prišli výsledky. Prišli výsledky z USA, z Anglicka, zo Švédska, z Kanady. A všetky boli rovnaké: žiadna korelácia, žiadne spojenie, vôbec nič. Ale na tom nezáleží. Nezáleží na tom, lebo my veríme povedačkám, my veríme tomu, čo vidíme, čo si myslíme, že vidíme, čo nám dáva pocit reálnosti. Neveríme hŕbe dokumentov od vládnych zamestnancov, ktoré nám poskytujú informácie, a ja to chápem. Myslím, že všetci to chápeme. Ale viete čo? Dôsledky toho sú katastrofálne. Katastrofálne a tu je dôvod: Spojené štáty sú jednou z mála krajín na svete, v ktorých očkovanosť proti osýpkam klesá. To je neslýchané a mali by sme sa za seba hanbiť. Je to strašné. Ako sa mohlo stať, že sme to dopustili?

Ako, ja to chápem. Chápem to. Pretože, má tu niekto osýpky? Videl niekto z publika niekedy niekoho umrieť na osýpky? Často sa to nestáva. V tejto krajine sa to nestáva vôbec, ale vo svete sa to v priebehu minulého roka stalo 160 000 krát. To je veľa úmrtí na osýpky. 20 každú hodinu. Ale keďže sa to nedeje tu, môžme to pustiť z hlavy, a ľudia ako Jenny McCarthy môžu ďalej hlásať posolstvá strachu a nevedomosti z pódií u Oprah a u Larryho Kinga Live. A môžu to robiť, lebo nespájajú navzájom kauzalitu a koreláciu. Nechápu, že tieto veci sa javia rovnaké, ale takmer nikdy nie sú. A toto je niečo, čo sa musíme naučiť, a musíme sa to naučiť naozaj rýchlo.

Tento chlapík, Jonas Salk, bol hrdina. Sňal z ľudstva jednu z najhorších pohrôm. Žiadny strach, žiadna agónia, obrna je preč. Tento muž v strede už nie je taký hrdina. Volá sa Paul Offit. Spolu so skupinou iných ľudí len vyvinuli vakcínu proti rotavíru (hnačka). Každý rok to zachráni život 400-500 000 deťom v krajinách tretieho sveta. Celkom dobré, však? No, je to dobré, až na to, že Paul stále rozpráva o očkovaní a o tom, aké je užitočné a a že ľudia by mali prestať fňukať. Vraví to presne týmto spôsobom. Takže, Paul je terorista. Keď Paul svedčí na verejnom pojednávaní, musí mať pri sebe ozbrojenú ochranku. Dostáva telefonáty domov, pretože ľudia mu radi pripomínajú, že vedia, kam jeho deti chodia do školy. A prečo? Lebo Paul vyvinul vakcínu.

Nemusím to hovoriť, ale vakcíny sú nevyhnutné. Odstránite ich a choroba sa vráti, strašné choroby. A to sa práve deje. V tejto krajine už máme osýpky. A zhoršuje sa to, čoskoro na ne začnú deti znovu zomierať, lebo je to len hra s číslami. A nebudú zomierať len na osýpky. Čo detská obrna? Sem s ňou. Prečo nie? Spolužiačka z vysokej mi pred pár týždňami písala a povedala, že si myslí, že som trochu otravný. Nikto mi to predtým nepovedal. Nemala v úmysle zaočkovať svoje dieťa proti obrne. V žiadnom prípade. Fajn. Prečo? Lebo nemáme detskú obrnu. A viete čo? Možno sme nemali detskú obrnu v tejto krajine včera. Dnes, čo ja viem, možno dnes ráno chlapík nastúpil na lietadlo v Lagose a mieri na medzinárodné letisko v LA, práve je nad Ohiom. A o pár hodín pristane, prenajme si auto a príde na Long Beach a zúčastní sa na jednej z týchto úžasných TEDovských večerí. A nevie, že je nainfikovaný paralytickou chorobou a my to tiež nevieme, lebo takto funguje svet. Taká je planéta, na ktorej žijeme. Netvárte sa, že nie.

Radi sa zahrabávame do lží. Zbožňujeme to. Nikto si nezabudol vziať ráno svoje vitamíny? Echinaceu, trochu antioxidantu, ktorý by vás nakopol. Viem, že áno, lebo polka Američanov to robí každý deň. Užívajú tieto veci a užívajú alternatívnu medicínu, a vôbec nezáleží na tom, ako často zistíme, že vôbec nezaberajú. Údaje to neustále potvrdzujú. Akurát vám z toho stmavne moč. Takmer nikdy to nemá väčší efekt. (Smiech) V poriadku, ak chcete platiť 28 miliárd dolárov za tmavý moč, ja som za. (Smiech) Tmavý moč. Tmavý. Prečo to robíme? Prečo to robíme? No, myslím, že tomu rozumiem, nenávidíme veľké farmaceutické spoločnosti. Nenávidíme veľkú vládu. Nevdôverujeme človeku. A ani by sme nemali. Náš zdravotný systém nestojí za nič. Necháva trpieť milióny ľudí. Je absolútne neskutočne chladný a ubíjajúci aj pre tých, ktorí si ho môžu dovoliť. Takže od neho utekáme. A kam utekáme? Skáčeme do náručia veľkému placebu. (Smiech) To je úplne skvelé. Milujem veľké placebo. (Potlesk)

Lenže, viete, toto je vážna vec, pretože tieto produkty sú odpad a my na ne míňame miliardy dolárov. Mám tu so sebou pár takýchto rekvizít. Nič z toho - ginko, podvod, echinacea, podvod, acai, ani neviem, čo to je, ale míňame na to miliardy dolárov, je to podvod. A viete čo? Keď rozprávam o týchto veciach, ľudia na mňa kričia a vravia: "Čo sa staráš? Nechaj ľudí nech robia čo chcú. Majú z toho dobrý pocit." A viete čo? Mýlite sa. Lebo mňa nezaujíma, či je to tajomník HHS (Ministerstvo zdravotníctva a soc. služieb) čo vraví: "Hmmm, nebudem brať ohľad na dôkazy mojich odborníkov na mamogramy", alebo nejaký šarlatánsky liečiteľ rakoviny, ktorý chce liečiť svojho pacienta pomocou kávových klystírov. Keď sa pustíte cestou, na ktorej viera a mágia nahrádzajú dôkazy a vedu, skončíte na mieste, kde nechcete byť. Skončíte v Južnej Afrike za Thaba Mbekiho. Zabil 400 000 svojich ľudí tým, že trval na tom, že cvikla, cesnak a citrónový olej sú oveľa efektívnejšie, ako antiretrovirálne lieky, o ktorých vieme, že môžu spomaliť priebeh AIDS. Stovky tisícov zbytočných úmrtí v krajine, ktorá bola touto chorobou zamorená horšie ako ktorákoľvek iná. Prosím, nehovorte mi, že tieto veci nemajú následky. Majú. Vždy majú.

A úplne najnezmyselnejšiou epidémiou, uprostred ktorej sa nachádzadme, je táto absurdná bitka medzi zástancami geneticky modifikovaných potravín a bio elitou. Táto debata je idiotská. Musí sa skončiť. Je to debata o slovíčkach, o metaforách. Je to o ideológii, nie o vede. Každá jedna vec, čo zjeme, každé zrnko ryže, každá petržlnenová vňať, každá ružičková kapusta bola modifikovaná človekom. Viete, v rajskej záhrade nemali žiadne mandarínky. Nemali tam žlté melóny. Ani vianočné stromčeky. Všetko sme vytvorili my. Vytvorili sme to za posledných 11 000 rokov. A niečo z toho bolo dobré, niečo nie. Toho, čo nebolo dobré, sme sa zbavili. A teraz to môžeme robiť ešte efektívnejšie. A sú v tom riziká, súhlasím. Ale môžeme vložiť niečo ako vitamín A do ryže a toto môže pomôcť miliónom, miliónom ľudí predĺžiť ich život. Nechcete to spraviť? Musím povedať, že tomu nerozumiem.

Namietame proti geneticky modifikovaným potravinám. Prečo to robíme? Stále počúvam o tom istom: priveľa chemikálií pesticídov, hormónov, monokultúra, nechceme obrovské polia, na ktorých sa pestuje to isté, je to nesprávne. Nechceme, aby nám spoločnosti patentovali život. Nechceme, aby spoločnosti vlastnili osivá. A viete, čo si o tom všetkom myslím ja? Áno, máte pravdu. Napravme to. Je to tak, máme obrovský potravinový problém, ale toto nie je veda. Toto nemá s vedou nič spoločné. Toto je o zákone, o morálke, o patentoch. Viete, veda nie je organizácia. Nie je to krajina. Nie je to ani myšlienka, je to proces. Je to proces, ktorý niekedy funguje a niekedy nie, ale myšlienka, že by sme mali brániť vede v jej poslaní, pretože sa bojíme, je naozaj veľmi ochromujúca a nedovoľuje prosperovať miliónom ľudí.

Viete, v najbližších 50 rokoch budeme musieť vypestovať o 70 percent viac potravín ako teraz... 70 percent. Táto investícia do Afriky za posledných 30 rokov? Hanebné. Hanebné. Potrebujú to a my im to nedávame. A prečo? Geneticky modifikované potraviny. Nechceme podporovať ľudí, aby jedli taký odpad, ako je napríklad kasava. Kasavou sa živí pol miliardy ľudí. Je to niečo ako zemiak. Je to len kopec kalórií. O ničom. Nemá žiadnu výživovú hodnotu, nemá proteíny. Vedci tam však práve teraz toto všetko pridávajú. A ľudia by to potom mohli jesť a nemuseli by oslepnúť. Nemuseli by hladovať, a viete čo? To by bolo pekné. Nebolo by to Chez Panisse (známa reštaurácia v Berkeley, pozn. prekl.), ale bolo by to pekné.

A všetko, čo viem k tomu povedať, je: Prečo proti tomu bojujeme? Teda, spýtajme sa sami seba: Prečo proti tomu bojujeme? Pretože nechceme posúvať gény? Toto je o posúvaní génov. Toto nie je o chemikáliách. Toto nie je o našej smiešnej posadnutosti hormónmi, o našom trvaní na tom, mať väčšie potraviny, lepšie potraviny, výnimočné potraviny. toto nie je o raňajkových cereáliách, toto je o tom, udržať ľudí nažive a už je načase, aby sme začali chápať, čo to znamená. Lebo viete čo? Ak nezačneme, ak budeme pokračovať v našom doterajšom konaní, budeme vinní z niečoho, z čoho, myslím, nechceme byť vinní, z high-tech kolonializmu. To, čo sa tu deje, sa nedá inak opísať. Je to sebecké, je to odporné, je to pod našu úroveň a naozaj to musíme zastaviť.

Takže, po tejto úžasne zábavnej konverzácii, (Smiech) vám možno príde na jazyk: "Takže, ešte stále chceš nastúpiť do tohto absurdného stroja času a ísť do budúcnosti?" Jednoznačne. Jednoznačne chcem. Zatiaľ je zaseknutý v súčasnosti, ale my máme úžasnú príležitosť. Môžeme ten stroj nastaviť na čokoľvek chceme. Môžeme ho poslať kamkoľvek chceme a aj ho pošleme kamkoľvek chceme. Musíme pokračovať v týchto rozhovoroch a musíme myslieť. Ale keď raz nastúpime do stroja času a pôjdeme vpred, budeme radi, že sme to urobili. Ja viem, že sme toho schopní a čo sa týka mňa, je to presne to, čo svet práve teraz potrebuje.

Ďakujem.

(Potlesk)

Ďakujem.

(Potlesk)