Michael Pritchard premieňa špinavú vodu na pitnú

Dobré ráno všetkým. Dnes by som rád rozprával o niekoľkých veciach. Prvou je voda. Vidím, že si všetci užívate vodu, ktorá sa podáva v rámci konferencie posledných pár dní. A som si istý, že máte pocit, že je z bezpečného zdroja.

Ale čo keby nebola? Čo ak by bolo jej zdrojom niečo takéto? Podľa štatistík by polovica z Vás teraz trpela hnačkou. V minulosti som veľa rozprával o štatistikách a o poskytovaní bezpečnej pitnej vody všetkým. Ale zdá sa, že to nezaberá. A myslím, že som prišiel na to, prečo. Je to preto, že v našom súčasnom ponímaní, je rozsah tohoto problému príliš obrovský, aby sme ho vedeli vyriešiť. Tak jednoducho vypneme. My, vláda, agentúry pre rozvoj. Dnes by som Vám však rád ukázal, že iný spôsob premýšľania môže tento problém vyriešiť. Mimochodom, zatiaľ čo ja tu rozprávam, ďalších 13,000 ľudí po celom svete trpí hnačkou. A štyri deti práve umreli.

Vynašiel som fľašku Lifesaver, pretože už ma to štvalo. Ako mnohí z Vás som deň po Vianociach 2004 sedel a pozeral zdrvujúce správy o Ázijskom tsunami ako sa valí, na obrazovke televízora. V nasledujúcich dňoch a týždňoch sa ľudia stiahli do kopcov, nútení piť kontaminovanú vodu, alebo riskovať smrť. To ma naozaj zasiahlo. Potom, o niekoľko mesiacov, udrel na Americké pobrežie hurikán Katrina. Vravel som si: "Ok, tu máme vyspelú krajinu, uvidíme, čo s tým dokážu urobiť." Prvý deň: nič. Druhý deň: nič. Viete o tom, že trvalo päť dní, kým dostali pitnú vodu na Superdome? Ľudia sa na uliciach strieľali pre televízory a vodu. Vtedy som sa rozhodol, že musím niečo urobiť.

Veľa času, počas nasledujúcich týždňov a mesiacov, som strávil vo svojej garáži. A tiež v kuchyni, na veľké zdesenie mojej ženy. Každopádne, po niekoľkých nepodarených prototypoch, sa mi podarilo vytvoriť toto, fľašku Lifesaver.

Ok, teraz o tej vedeckej stránke. Pred Lifesaverom boli najlepšie filtre schopné filtrovať približne do 200 nanometrov. Najmenšia baktéria má asi 200 nanometrov. Takže 200 nanometrová baktéria sa dostane cez 200 nanometrový pór. Naproti tomu, najmenší vírus, má asi 25 nanometrov. A určite teda prelezie tými 200 nanometrovými pórmi. Póry Lifesavera majú 15 nanometrov. Takže nimi neprejde nič.

Ok, predvediem Vám malú ukážku. Chcete to vidieť? Strávil som dosť času, kým som to pripravil. Tak by som asi mal. Sme tu v skvelom meste Oxford, ako niekto vypichol, uhladený Oxford, takže čo som urobil je, že som išiel a vzal vodu z rieky Cherwell a Temža, ktoré tadeto pretekajú. Toto je tá voda. Ale potom som si pomyslel, viete, ak by sme boli uprostred záplavovej oblasti v Bangladéši, voda by vyzerala ináč. Tak som išial a zohnal som niečo, čo by som tam pridal. Toto je z môjho rybníka.

(Pričucháva)(Kašle) Privoňajte, pán kameraman.

Ok.(Smeje sa) Dobre. Tak to tam nalejeme.

Publikum: Fuj!

Michael Pritchard: Dobre. Máme tu nejaké splašky z čističky odpadových vôd. Tak to tam pridám. (Smiech) Pekne všetko dnu. Tak. (Smiech) A nejaké ďalšie zbytky, hodím to tam. A mám tu darček od kamarátovho zajaca. Tak to tam dáme tiež. (Smiech) Ok. (Smiech) Takže...

Fľaška Lifesaver funguje veľmi jednoducho. Len naberiete vodu. Dnes použijem krčah, aby ste na to dobre videli. Dajme tam aj trochu toho bobku. Ešte to nie je dosť špinavé. Zamiešajme to trochu. Ok, tak teraz vezmem túto naozaj hnusnú vodu, a dám ju sem. Chcete sa napiť? (Smiech) Ok, tak ideme na to. Zavrite vrchnák. Trochu zapumpujte. Ok. To je všetko, čo musíme urobiť. V momente, keď otvorím náustok, vyjde odtiaľ sterilná pitná voda. Musím to vystihnúť. Ok, ste pripravení? Tak ideme na to. Pozor na elektroniku. To je bezpečná, sterilná pitná voda. (Potlesk) Na zdravie. (Potlesk) Daj si Chris. (Potlesk) Ako to chutí?

Chris Anderson: Výborne.

Michael Pritchard: Ok. Uvidíme ako sa bude Chris držať po zvyšok programu. Ok? (Smiech)

Ok. Fľašku Lifesaver používajú na svete tisíce ľudí. Vydrží na 6000 litrov. A keď uplynie táto doba, pomocou technológie na zabezpečenie ochrany sa systém vyradí a tak ochraňuje užívateľa. Vyberiete náplň. Dáte tam novú. A môžete to používať ďalších 6000 litrov.

Poďme sa pozrieť na využitie. Čo robíme tradične v krízovej situácii? Dopravujeme vodu na miesto. A potom, po niekoľkých týždňoch, staviame tábory. A ľudia musia prísť do tábora, aby mali pitnú vodu. Čo sa stane, keď sa nahromadí 20,000 ľudí v tábore? Šíria sa choroby. Je potrebých viac zdrojov. Problémy sa nabaľujú na seba. Ale ak budeme uvažovať inak, a dodávať tieto tu, ľudia môžu zostať kde sú. Môžu si sami spraviť sterilnú pitnú vodu, a začať s obnovou svojich domovov a životov.

V zásade netreba prírodnú katastrofu, aby sme toto mohli využiť. Zastaralé myslenie, so svojou národnou infraštruktúrou a potrubiami, je príliš nákladné. Keď to začnete počítať, je to nekonečné. Takže tu je ukážka iného myslenia.

Namiesto toho, aby sme dodávali vodu potrubím a využívali procesy vytvorené človekom, použime radšej Matku Zem. Tá má fantastický systém. Vezme vodu odtiaľ, zadarmo ju odsolí, presunie ju sem a zhodí ju na hory, rieky a potoky. A kde žijú ľudia? Blízko vody. Jediné, čo musíme urobiť, je sterilizovať ju.

Môžeme použiť fľašku Lifesaver. Alebo použiť jednu z týchto. Tá istá technológia v bandaske. Táto dokáže spracovať 25,000 litrov vody. To je dosť pre štvorčlennú rodinu na 3 roky. A koľko to stojí? Približne pol centu denne. Ďakujem.

(Potlesk)

Takže, ak budeme rozmýšľať inak, a spracovávať vodu v mieste spotreby, matky a deti už nebudú musieť kráčať 4 hodiny denne, aby si nabrali vodu. Môžu ju vziať z neďalekého zdroja, Takže stačí osem miliárd dolárov, a môžeme dosiahnuť jeden s cieľov tisícročia, zmenšiť na polovicu počet ľudí, ktorí nemajú prístup k pitnej vode. Aby som to zasadil do kontextu, Britská vláda míňa asi 12 miliárd libier ročne na zahraničnú pomoc. Ale prečo skončiť tu? Za 20 miliárd dolárov môže mať každý prístup k bezpečnej pitnej vode. Takže tri a pol miliardy ľudí, ktorí následkom tohto trpia každý rok, a dva milióny detí, ktoré každý rok umierajú, budú žiť. Ďakujem.

(Potlesk)