Marcel Dicke: Prečo nejesť hmyz?

Chcel by som Vám ukázať opäť niečo týkajúce sa nášho stravovania. A rád by som sa dozvedel, aké je moje obecenstvo. Kto z vás už niekedy jedol hmyz? To je dosť. (smiech) Ale aj tak nepredstavujete celkovú populáciu Zeme . (smiech) Pretože 80% obyvateľstva skutočne konzumuje hmyz. Ale toto je celkom dobre.

Prečo by sme nemali jesť hmyz? V prvom rade, čo je to vlastne hmyz? Hmyz sú živočíchy, ktoré sa pohybujú na 6 nohách. A tu vidíte len výber z nich. Na tejto planéte existuje 6 miliónov druhov hmyzu, 6 miliónov druhov. Existuje niekoľko stoviek cicavcov a 6 miliónov druhov hmyzu. V skutočnosti, ak by sme počítali všetky jednotlivé organizmy, prišli by sme na oveľa väčšie čísla. V podstate, zo všetkých zvierat na Zemi, zo všetkých živočíšnych druhov, 80% sa pohybuje na 6 nohách. Ale keby sme mohli spočítať všetky jedince a určiť ich priemernú váhu, bola by to hodnota približne od 200 do 2000 kg na každého z nás na Zemi. To znamená, že z pohľadu biomasy je viac hmyzu ako nás. My nežijeme na planéte ľudí, ale na planéte hmyzu. Hmyz nie je len v prírode, ale je tiež zahrnutý v našej ekonomike, obyčajne bez toho, aby sme o tom vedeli.

Podľa odhadu, konzervatívneho odhadu z pred pár rokov vieme, že ekonomika Spojených štátov profitovala 57 miliardami dolárov ročne. To číslo je – obrovské – príspevok do ekonomiky Spojených štátov celkom zadarmo. A tak som sa pozrel na to, čo zaplatila ekonomika za vojnu v Iraku v tom istom roku. Bolo to 80 miliárd amerických dolárov. Vieme, že to nebola lacná vojna. Takže hmyz vlastne len tak zadarmo prispieva do ekonomiky Spojených štátov s takmer rovnakou mierou výnosu, zadarmo, bez toho, aby o tom niekto vedel. A to nielen v Spojených štátoch, ale v ktorejkoľvek krajine, v ktorejkoľvek ekonomike.

Čo vlastne robia? Odstraňujú trus, opeľujú naše plodiny. Tretina všetkých plodín, ktoré jeme, sú výsledkom toho, že hmyz sa stará o reprodukciu rastlín. Eliminujú škodlivý hmyz. A sú potravou pre zvieratá. Sú na začiatku potravinového reťazca. Malé zvieratá jedia hmyz. Aj väčšie zvieratá jedia hmyz. Ale malé zvieratá, ktoré jedia hmyz, sú požierané väčšími zvieratami a tie ešte väčšími zvieratami. A na konci potravinového reťazca, sme to my, kto ich jeme. Je dosť veľa ľudí, ktorí jedia hmyz. A tu vidíte mňa v malom provinčnom mestečku v Číne, Lijang – s približne 2 miliónmi obyvateľov. Je to tak, ako keď sa vyberiete von na večeru, napr. do reštaurácie s rybacími špecialitami, kde si môžete vybrať, akú rybu chcete jesť, tak tu si vyberiete, aký hmyz chcete jesť. Vedia to pripraviť úžasným spôsobom. Tak tu ma môžete vidieť, ako si pochutnávam na jedle s húsenicami, kobylkami, včelami a inými delikatesami. Každý deň môžete jesť niečo nové. Existuje viac ako 1000 druhov hmyzu, ktoré sa konzumujú po celom svete. Je toho oveľa viac ako len tých pár cicavcov, ktoré jeme, ako napr. krava, prasa, či ovca. Viac ako 1000 druhov – to je obrovská rozmanitosť. Tak a teraz si poviete, no dobre, v tom provinčnom meste v Číne to robia, ale my to nerobíme.

Ale my sme tu už videli, že niekoľko z vás možno príležitostne hmyz jedáva. Ale môžem Vám povedať, že každý z vás jedáva hmyz, bez jedinej výnimky. Zjete minimálne 500 gramov za rok. Čo jete? Paradajkovú polievku, arašidové maslo, čokoládu, cestoviny - každé spracované jedlo, ktoré jete, obsahuje hmyz, pretože hmyz je všade okolo nás. A keďže je vonku v prírode, je aj v našich plodinách. Niektoré plodiny zvyknú byť poškodené od hmyzu. Sú to plodiny, či už je to paradajka, z ktorej sa urobí paradajková polievka. Ak nie sú poškodené, idú do obchodov. A toto je Váš pohľad na paradajky. Ale sú tu paradajky, ktoré skončia v polievke. Aj keď spĺňajú požiadavky potravinárskeho priemyslu, vo vnútri môže byť všeličo, bez problému. V podstate, prečo by sme mali dávať tieto loptičky do polievky, keď je už v nich mäso? (smiech) V skutočnosti, každé naše spracované jedlo obsahuje viac proteínov, ako si môžeme myslieť. Takže všetko je hneď zdrojom proteínov.

Teraz by ste mohli povedať, „Ok, takže zjeme 500 gramov len tak náhodou.“ Robíme to však aj zámerne vďaka mnohým potravinám, ktoré máme. Ja tu mám na obrázku len dva druhy potravín – ružové koláčiky a krabie tyčinky, alebo, keď chcete, aj Campari. Mnoho našich potravín, ktoré sú červenej farby, sú farbené prírodnými farbivami. Krabie tyčinky sú krabie mäso, alebo vlastne sú predávané ako krabie mäso, v skutočnosti je to biela ryba, ktorá je farbená karmínom. Karmín je produkt hmyzu, ktorý sa živí kaktusom. Je vyrábaný v obrovských množstvách, od 150 do 180 metrických ton ročne, na Kanárskych ostrovoch v Peru, a stal sa z toho veľký biznis. Jeden gram karmínu stojí asi 30 eur. Jeden gram zlata predstavuje 30 eur. Takže je to veľmi cenná vec, ktorú používame na farbenie nášho jedla.

Teraz sa má situácia vo svete zmeniť, pre Vás aj pre mňa, pre každého na tejto Zemi. Ľudská populácia rastie veľmi rýchlo a rastie exponenciálne. Súčasná populácia, ktorá predstavuje niečo medzi 6 a 7 miliardami ľudí, vzrastie na približne 9 miliárd do roku 2050. To znamená, že budeme musieť nakŕmiť oveľa viac hladných krkov. A to je niečo, čoho sa obáva stále viac a viac ľudí. Minulý október sa konala konferencia FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) venovaná práve tomuto problému. Ako budeme živiť tento svet? Keď sa pozriete na čísla tu hore, uvidíte, že budeme musieť nakŕmiť o tretinu hladných krkov viac, ale na to potrebujeme zvýšiť poľnohospodársku výrobu o 70%. Je to hlavne preto, že populácia sveta sa zvyšuje a zvyšuje sa nielen v číslach, ale aj preto, že sa stávame bohatšími. A každý, kto bohatne, začne aj viac jesť a začne jesť viac mäsa. A mäso je v skutočnosti položka, na ktorú míňame z našej poľnohospodárskej výroby najviac.

Naša strava obsahuje v určitej miere živočíšne proteíny a v súčasnosti väčšina z nás tu ich získava z domácich zvierat, rýb alebo zveriny. Jeme toho dosť veľa. V rozvinutom svete je to priemerne 80 kg na osobu za rok, až 120 v Spojených štátoch a o niečo menej v iných krajinách, ale priemerne je to 80 kg na osobu za rok. V rozvojovom svete je to oveľa menej. Je to 25 kg na osobu za rok. Ale toto množstvo enormne rastie. V Číne za posledných 20 rokov to vzrástlo z 20 na 50 a stále rastie. Takže ak tretina svetovej populácie zvýši svoju konzumáciu mäsa priemerne z 25 na 80 a keďže tretina svetovej populácie žije v Číne a v Indii, budeme mať obrovský dopyt po mäse. Samozrejme, nie sme tu na to, aby sme povedali, to je len pre nás, pre nich nie. Budú mať rovnaký podiel ako my.

Na začiatok by som mal povedať, že v západnom svete jeme príliš veľa mäsa. Stačilo by nám oveľa menej, viem to, som vegetarián už dlhú dobu. Vystačili by sme si celkom aj bez iných vecí. Proteíny možno získať z akéhokoľvek jedla. Tiež je tu veľa problémov týkajúcich sa výroby mäsa, ktorým musíme čeliť čoraz častejšie. Prvý problém, ktorému musíme čeliť, je ľudské zdravie. Ošípané sú skoro ako my. Slúžia aj ako učebný model v medicíne. Môžeme dokonca transplantovať orgány ošípanej človeku. To znamená, že ošípané majú rovnaké choroby ako my. A aj choroba ošípanej, vírus ošípanej a aj ľudský vírus sa môžu šíriť. Vďaka ich spôsobu reprodukcie sa môžu zlučovať a vytvárať nový vírus. To sa stalo v Holandsku v 90.rokoch počas vypuknutia prasacieho moru. Môžete dostať novú chorobu, ktorá môže byť smrteľná. Jeme hmyz – je od nás tak vzdialený, že sa toto nemôže stať. Takže to je jeden bod pre hmyz.

(smiech)

A je tu premenný faktor. Vezmete si 10 kg krmiva. Z neho môžete získať 1 kg hovädziny, ale až 9 kg kobyliek. Takže ak by ste boli podnikateľ, čo by ste urobili? S vkladom 10 kg, by ste mohli získať 1 kg alebo 9 kg výnosu. Vezmime si teda 1 kg alebo maximálne do 5 kg výnosu. Ešte tu nemáme zahrnutú pridanú hodnotu. Nehovoriac ešte o 9 kg výnosu. Takže to sú už 2 body pre hmyz.

(smiech)

Potom je tu životné prostredie. Ak zoberieme 10 kg potravy – (smiech) a z toho získame 1 kg hovädzieho mäsa, 9 kg je odpad a veľa z toho predstavuje hnoj. Ak spracúvate hmyz, máte menej trusu na kilogram vyrobeného mäsa. Takže menej odpadu. Okrem toho, v kilograme trusu máte oveľa menej amoniaku a menej skleníkových plynov, myslím trus hmyzu v porovnaní s kravským hnojom. Takže máte menej odpadu a odpad, ktorý získate, nie je tak škodlivý pre životné prostredie ako kravský hnoj. Takže to sú tri body pre hmyz.

(smiech)

Teraz sa pravdaže dostávame k najväčšiemu "či" a to, či hmyz predstavuje mäso, ktoré je kvalitné. V tomto smere bolo vykonaných mnoho typov analýz a čo sa týka proteínov, tukov alebo vitamínov je veľmi dobré. V podstate je porovnateľné s akýmkoľvek mäsom, ktoré jeme v súčasnosti. A dokonca aj čo sa týka kalórii, je veľmi dobré. Jeden kilogram kobyliek má rovnaký podiel kalórii ako 10 párkov v rožku alebo 6 hamburgerov. Takže to sú 4 body pre hmyz.

(smiech)

Mohol by som pokračovať a vymenovať ďalšie pozitíva v prospech hmyzu, ale čas mi to nedovolí. Takže otázka znie, prečo nejesť hmyz? Dal som Vám najmenej 4 argumenty, ktoré hovoria v ich prospech. Budeme ich musieť jesť. Aj keď sa Vám to nepáči, budete si musieť na to zvyknúť. Pretože v súčasnosti 70% všetkej poľnohospodárskej pôdy sa využíva na chov dobytka. Nie je to len pôda, kde sa dobytok pohybuje a kŕmi, ale tiež ďalšie plochy, kde sa potrava vyrába a preváža. Môžeme túto plochu trochu zväčšiť na úkor dažďových pralesov, ale to len do určitej miery. A ak si spomínate, že je potrebné zvýšiť poľnohospodársku výrobu o 70%, nemôžeme to urobiť týmto spôsobom. Oveľa lepšie by bolo prejsť od mäsa, hovädziny k hmyzu. 80% sveta už hmyz konzumuje, takže my sme len menšina- v krajinách ako Spojené kráľovstvo, USA, Holandsko, kdekoľvek. Na jednej strane, pozrite sa na trh v Laose, kde majú nadbytočne prítomné všetky druhy hmyzu, aké by ste si vybrali na večeru. Na druhej strane vidíte kobylky. Ľudia ich nejedia preto, lebo sú hladní, ale preto, že ich považujú za delikatesu. Je to veľmi dobré jedlo. Môžete ich rôzne obmeňovať. Má to veľa výhod.

V skutočnosti, máme delikatesu, ktorá je veľmi podobná kobylkám: krevety, delikatesa, ktorá sa predáva za vysokú cenu. Kto by nechcel jesť krevety? Je niekoľko ľudí, ktorí nemajú radi krevety, ale krevety, kraby, alebo raky, sú veľmi príbuzné. Sú to delikatesy. V podstate, kobylka je krevetou súše, a bola by výbornou súčasťou našej potravy. Tak prečo ešte stále nejeme hmyz? Nuž, je to otázka postoja. Nie sme na to zvyknutí a vidíme hmyz ako organizmy, ktoré sú od nás veľmi odlišné. Preto vnímame hmyz inak. Ja pracujem veľmi húževnato, aj s mojim kolegom, Arnoldom van Huisom, aby sme ľudom vysvetlili, čo je to hmyz, aké sú to úžasné tvory, akú úžasnú úlohu plnia v prírode. A v skutočnosti, bez hmyzu, by sme neboli tu v tejto miestnosti. Pretože, ak by hmyz vyhynul, vyhynuli by sme čoskoro aj my. Ak vyhynieme my, hmyz bude žiť šťastne ďalej.

(smiech)

Takže by sme si mali zvyknúť na myšlienku konzumácie hmyzu. Niekto by si povedal, veď ešte ich ani nemožno zohnať. Ale áno, je to možné. Existujú organizácie v Holandsku, ktorí ich spracúvajú a a jeden z nich je tu v hľadisku, Marian Peeters, ktorý je na obrázku. Moja predpoveď je, že na konci tohto roka ich dostanete kúpiť v supermarketoch - nie viditeľne, ale ako živočíšny proteín v jedle. A možno do roku 2020, si ich kúpite s vedomím, že toto je hmyz, ktorý budem jesť. Sú pripravované tými najúžasnejšími spôsobmi. Holandský výrobca čokolády. (Hudba) (Potlesk) Existuje dokonca mnoho dizajnov.

(smiech)

V Holandsku máme pokrokovú ministerku hospodárstva, ktorá dáva hmyz do jedálneho lístka v reštaurácii v jej úrade. Keď prišla s ministrami hospodárstva všetkých krajín EÚ nedávno do Haagu, išla s nimi do luxusnej reštaurácie, kde spolu jedli hmyz. Nie je to niečo ako moje hobby. Je to niečo celkom prirodzené. Tak prečo nejesť hmyz? Mali by ste to skúsiť. Pred pár rokmi sme zhromaždili 1750 ľudí na námestí v meste Wageningen, ktorí jedli hmyz v rovnakom čase, pričom to bolo stále niečo veľmi nové. Myslím si, že čoskoro to nebude nič nové, keď budeme jesť hmyz, pretože je to celkom normálne.

Tak to dnes môžete vyskúšať, a ja Vám prajem dobrú chuť. Idem Brunovi ukázať prvé ochutnávky, pričom on bude mať nárok na prvý hryz.

(aplauz)

Bruno Giussani: Pozri sa na ne najprv. Pozri sa na ne najprv.

Marcel Dicke: Sú to všetko proteíny.

BG: Je to vlastne presne to isté, čo ste videli vo video nahrávke. A vyzerá to lahodne. Robia to s orechami alebo s takým niečím.

MD: Ďakujem.

(Aplauz)