Malte Spitz: Váš operátor Vás sleduje

Dobrý deň. Toto je môj mobilný telefón. Mobilný telefón môže zmeniť váš život a mobilný telefón vám dáva osobnú slobodu. Pomocou mobilného telefónu môžete natočiť zločin proti ľudskosti v Sýrii. Pomocou mobilného telefónu môžete tweetovať a začať protest v Egypte. A pomocou mobilného telefónu môžete nahrať pesničku, zavesiť ju na SoundCloud a stať sa slávnym. Toto všetko je možné s vašim mobilným telefónom.

Som ročník 1984 a žijem v Berlíne. Vráťme sa do tej doby, do toho mesta. Tu vidíte, ako sa stotisíce ľudí vzopreli a protestovali za zmenu. Ide o jeseň 1989. Predstavte si, že by všetci tí ľudia, ktorí sa vzopreli a protestovali za zmenu, mali vo vrecku mobilný telefón.

Kto v tejto miestnosti má so sebou mobilný telefón? Vytiahnite ho. Vytiahnite svoje telefóny, ukážte svoje telefóny! Ukážte ich. Android, Blackberry, úžasné. Je ich veľa. V súčasnosti má mobilný telefón takmer každý.

Dnes však budem hovoriť o mne a mojom mobilnom telefóne, a ako mi zmenil život. A budem hovoriť aj o tomto. Toto je 35 830 riadkov údajov. Pôvodných dát. A prečo tieto údaje existujú? Pretože Európska komisia v lete 2006 predložila istú smernicu.

Ide o smernicu o uchovávaní údajov. V tejto smernici sa píše, že každý operátor v Európe ako aj každý poskytovateľ internetu v celej Európe musí uchovávať širokú škálu používateľských údajov. Kto komu zavolá? Kto komu pošle email? Kto komu pošle esemesku? A keď použijete mobilný telefón, tak aj to, kde sa nachádzate. Všetky tieto údaje váš operátor či poskytovateľ internetu uchováva minimálne 6 mesiacov, maximálne 2 roky.

Po celej Európe sa ľudia vzopreli a povedali: „Toto nechceme.“ Povedali, nechceme toto uchovávanie údajov. V digitálnom veku chceme slobodné rozhodovanie a nechceme, aby operátori a provideri o nás museli uchovávať všetky tieto údaje. Boli to právnici, novinári, kňazi... a všetci povedali: „Toto nechceme.“

A tu vidíte, ako desaťtisíce ľudí vyšli do ulíc Berlína a povedali: „Slobodu, nie strach.“ Niektorí dokonca povedali, že by to bola Stasi 2.0. Stasi bola štátna bezpečnosť vo Východnom Nemecku.

Položil som si otázku: „No funguje to vôbec?“ Naozaj o nás môžu uchovávať všetky tieto údaje? Zakaždým, keď použijem svoj mobilný telefón? A tak som požiadal môjho operátora, Deustche Telekom, ktorý bol v tom čase najväčším operátorom v Nemecku, požiadal som: „Prosím, pošlite mi všetky údaje, ktoré máte o mne uložené." Požiadal som raz, požiadal som ešte raz, no nedostal som žiadnu poriadnu odpoveď. Iba samé bla bla bla.

Potom som však odpovedal: „Tie údaje chcem mať, pretože si zaznamenávate môj život." Tak som sa rozhodol dať ich na súd, pretože som tie údaje chcel mať. Ale odpoveď Deutsche Telekomu bola: „Nie, tieto údaje vám neposkytneme." Nakoniec došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu. Ja stiahnem žalobu a oni mi pošlú všetky údaje, o ktoré žiadam. Pretože medzitým nemecký Ústavný súd rozhodol, že implementácia tejto smernice EÚ do nemeckých zákonov je protiústavná.

Takže mi prišla táto škaredá hnedá obálka a vo vnútri bolo cédečko. A toto bolo na ňom. 35 830 riadkov údajov. Keď som to prvýkrat videl, povedal som si: „Okej, je to obrovský súbor. Okej." Ale po chvíli som si uvedomil, že toto je môj život. Tento súbor je 6 mesiacov môjho života.

Bol som trochu skeptický, čo by som mal s tým urobiť? Pretože vidíte, kde sa nachádzam, kde v noci spím, čo robím. Potom som si ale povedal, že chcem tieto údaje zverejniť. Chcem, aby uzreli svetlo sveta. Pretože chcem ľuďom ukázať, čo znamená uchovávanie údajov.

Tak sme spolu s Zeit Online a Open Data City vytvorili toto. Toto je vizualizácia šiestich mesiacov môjho života. Môžete ju priblížiť alebo vzdialiť, môžete pretočiť dozadu alebo dopredu. Vidíte každý môj krok. Dokonca môžete vidieť, ako idem vlakom z Frankfurtu do Kolína, a ako často cestou telefonujem.

Tieto údaje to všetko umožňujú. Je to trochu desivé. Ale netýka sa to len mňa. Týka sa to nás všetkých. Najprv iba zavolám manželke a ona zavolá mne, a párkrát spolu hovoríme. A potom mi volá niekoľko priateľov, ktorí si telefonujú aj navzájom. A po chvíli vy voláte jemu a on volá vám, a vytvoríte túto ohromnú komunikačnú sieť.

Vidíte, ako vaše kontakty komunikujú navzájom, kedy spolu telefonujú, kedy idú spať. Toto všetko tu môžete vidieť. Vidíte centrá, kto je lídrom skupiny. Ak máte prístup k týmto údajom, môžete vidieť, čo vaša spoločnosť robí . Ak máte prístup k týmto údajom, môžete vašu spoločnosť kontrolovať.

Ide o detailný plán pre krajiny ako Čína alebo Irán. Ide o detailný plán ako sledovať vašu spoločnosť, pretože viete, kto s kým hovorí, kto komu pošle email; toto všetko je možné, ak máte prístup k týmto údajom. A tieto údaje sa v Európe uchovávajú minimálne 6 mesiacov, maximálne 2 roky.

Ako som na začiatku povedal, predstavte si, že by všetci tí ľudia v uliciach Berlína na jeseň 1989 mali vo vrecku mobilný telefón. Stasi by vedela, kto sa zúčastnil tohto protestu, a keby Stasi vedela, kto boli lídri protestu, možno by sa to nikdy nebolo stalo. Berlínsky múr by možno nikdy nepadol. Dôsledkom toho by nepadla ani železná opona. Pretože štátne firmy a agentúry dnes o nás chcú uchovávať toľko údajov, koľko len môžu, online a offline. Chcú mať možnosť sledovať naše životy a chcú tie údaje navždy uchovať.

Ale slobodné rozhodovanie a život v digitálnom veku si neodporujú. Dnes však musíte bojovať za slobodné rozhodovanie. Musíte zaň bojovať každý deň. Takže, keď prídete domov, povedzte svojim priateľom, že súkromie je hodnota 21. storočia a nie je to prežitok. Keď prídete domov, povedzte svojmu poslancovi, že ak firmy a štátne agentúry majú možnosť uchovávať isté údaje, neznamená, že to musia robiť. A ak mi neveríte, spýtajte sa svojho operátora, aké údaje o vás uchováva.

Takže zakaždým, keď v budúcnosti použijete mobilný telefón, pripomeňte si, že za slobodné rozhodovanie v digitálnom veku musíte bojovať. Ďakujem.

(Potlesk)