Julian Assange: Prečo svet potrebuje WikiLeaks

Chris Anderson: Vitajte, Julian. Hovorí sa, že WikiLeaks, vaše bábätko, počas niekoľkých posledných rokov zverejnilo viac tajných dokumentov než všetky ostatné svetové médiá dokopy. Je to vôbec možné?

Julian Assange: Áno, je to vôbec možné? Je tu obava, že zvyšok svetových médií odvádza takú zlú prácu, že jedna malá skupina aktivistov je schopná zverejniť viac informácií tohto typu, než všetka tlač na svete.

CA: Ako to funguje? Ako ľudia zverejňujú tie dokumenty? A ako chránite ich súkromie?

JA: Sú to, pokiaľ vieme, klasickí donášači. A máme pre nich mnoho spôsobov ako k nám informácie dostať. Používame moderné šifrovanie na prenášanie vecí po internete, pre zakrytie stôp, a využívame legálne jurisdikcie, ako vo Švédsku a Belgicku, na dosiahnutie zákonnej ochrany. Informácie získavame e-mailom, bežnou poštou, šifrované či nie, preveríme ich ako štandardná tlačová agentúra, formátujeme ich - čo je niekedy dosť ťažké spraviť, keď ide o obrovskú databázu informácií - zverejníme ich pre verejnosť a potom sa bránime pred nevyhnuteľnými právnymi a politickými útokmi.

CA: Takže sa snažíte zaručiť, že dokumenty sú legitimné. Ale, vlastne, skoro nikdy nepoznáte identitu zdroja.

JA: Áno. Poznáme ju veľmi zriedkavo. A aj keď sa ju dozvieme, tak tú informáciu zničíme čím skôr. (Zvoní telefón) Sakra.

(Smiech)

CA: Myslím si, že CIA sa pýta na kód pre členstvo v TEDe.

(Smiech)

Tak, zoberme si príklad. Toto je niečo, čo ste zverejnili pred pár rokmi. Ak sa nám to ukáže... Takže toto bolo v Keni pred pár rokmi. Môžete nám povedať, čo ste zverejnili a čo sa stalo?

JA: Toto je správa agentúry Kroll. Bola to tajná správa informačnej služby, ktorú si objednala kenská vláda po voľbách v roku 2004. Pred rokom 2004 v Keni vládol Daniel arap Moi asi 18 rokov. Bol to mierny diktátor. A keď sa Kibaki dostal k moci - vďaka koalícií síl, ktoré sa snažili odstrániť v Keni korupciu - objednali si túto správu, a zaplatili za ňu, a jednu súvisiacu správu, dva milióny libier. A potom ju zadržala vláda a využila na politický nátlak na Moia, ktorý bol, a stále je, najbohatším mužom v Keni. Je to svätý grál kenskej žurnalistiky. Tak som tam v roku 2007 zašiel, a podarilo sa nám ju obdržať práve pred voľbami - 28. decembra. Správu sme zverejnili tri dni po tom, ako sa nový prezident Kibaki rozhodol spojiť s mužom, ktorého sa chcel zbaviť, Danielom arap Moiom. Preto sa táto správa stala príťažou pre prezidenta Kibakiho.

CA: A - aby som to skrátil - povesť o tejto správe sa do Kene nedostala z oficiálnych zdrojov, ale nepriamo. A podľa vášho názoru to ovplyvnilo voľby. JA: Áno. Vyšla na titulnej strane denníka Guardian a potom vo všetkých krajinách susediacich s Keňou, v tanzanskej a juhoafrickej tlači. A tak sa zvonka dostala dnu. A po niekoľkých dňoch o nej bez obáv mohla písať kenská tlač. 20 dní bežala v kenskej televízii, a podľa kenskej informačnej služby ovplyvnila 10 percent hlasov, čo zmenilo výsledky volieb.

CA: Takže vaše zverejnenie skutočne významne zmenilo svet?

JA: Áno.

(Potlesk)

CA: A teraz vám pustíme krátku ukážku z tohto videozáznamu náletu na Bagdad. Samotné video je dlhšie. Ale tu je krátka ukážka. Upozorňujem, že je to pôsobivý materiál.

Vysielačka: ...až ich zamieriš, strieľaj. Vidím cieľ, uh, asi štyri tereniaky, uh, s... Môžeš. Dobre, strieľam. Daj mi vedieť až ich dostaneš. Strieľaj. Posvieť mi na nich. No tak, páľ! (Streľba z guľometu) Strieľaj. Strieľaj. (Streľba z guľometu) Strieľaj. Hotel ... Krovák dva-šesť, Krovák dva-šesť, musíme vyraziť, teraz! Dobre, zamierili sme všetkých osem osôb. Vidím dva vtáky (vrtuľníky) a stále strieľame. Roger, mám ich. Dva-šesť, tu je dva-šesť, ideme. Ups, pardon. Čo to bolo? Sakra, Kyle. Dobre, hahaha, dostal som ich.

CA: Aký to malo dopad?

JA: Na ľudí, ktorí na tom pracovali silný. Skončili sme posieľaním dvoch ľudí do Bagdadu, aby o tom zistili viac. Toto je iba prvý z troch útokov, ktoré sa tam odohrali.

CA: Pri tom útoku zomrelo 11 ľudí, vrátane dvoch zamestnancov Reuters, však?

JA: Áno, Dvaja zamestnanci Reuters a dve deti boli ranené. Spolu tam bolo zabitých 18 až 26 ľudí.

CA: A zverejnenie tohoto vyvolalo všeobecné pobúrenie. Čo, podľa vás, bolo kľúčovým prvkom, ktorý vlastne vyvolal pobúrenie?

JA: Neviem, myslím, že ľudia môžu vidieť ten nepomer síl. Máte ľudí, ktorí si pokojne idú po ulici a potom vrtuľník Apache, kilometer od nich strieľa 30-milimetrové náboje po všetkých, hľadajúc zámienku, a zabíja ľudí zachraňujúcich ranených. A boli tam dvaja novinári, ktorí zjavne neboli povstalci, keďže toto je ich práca.

CA: A americký analytik tajnej služby, Bradley Manning, bol zatknutý. A vraj sa na chate priznal, že vám dal toto video spolu s 280 000 tajnými telegramami americkej ambasády. Urobil to?

JA: Popreli sme prijatie tých telegramov. Asi pred piatimi dňami bol obvinený zo získania 150 000 telegramov a zverejnenia 50. Na začiatku roku sme zverejnili telegram americkej ambasády v Reykjavíku. Ale to s tým nutne nesúvisí. Bol som známy návštevník tej ambasády.

CA: Keby ste získali tisícky diplomatických telegramov americkej ambasády...

JA: Zverejnili by sme ich. (Naozaj?)

JA: Áno. (CA: Prečo?)

JA: Lebo tieto veci odhaľujú skutočný stav, napríklad, arabských vlád, ich skutočné zneužívanie ľudských práv. Ak sa pozriete na odtajené telegramy, sú tam takéto materiály.

CA: Preberme to trošku dôkladnejšie. Všeobecne, aká je vaša filozofia? Prečo je správne podporovať zverejňovanie tajných informácii?

JA: Je tu otázka, aké informácie sú na svete dôležité a aké informácie dokážu spôsobiť zmeny. Existuje množstvo informácii. Takže keď organizácie investujú do utajenia nejakej informácie, je to dobrý znak, že keď sa informácia dostane von, môže byť prospešná. Pretože organizácie, ktoré ich poznajú najlepšie, ktoré ich poznajú zvnútra, vykladajú úsilie, aby ich utajili. A to sme zistili z praxe. A taká je podstata žurnalistiky.

CA: Ale nie je tam riziko, či už pre jednotlivé osoby, alebo celú spoločnosť, že únik môže mať nechcené dôsledky?

JA: S ničím, čo sme zverejnili, sa nám to nestalo. Máme svoje zásady ochrany. Máme spôsob, ako nakladať s informáciami, ktoré obsahujú osobné - údaje o konkrétnej osobe. Ale existujú oprávnené tajomstvá - napríklad vaše lekárske záznamy, to sú oprávnené tajomstvá. Ale my jednáme s donášačmi, ktorí sú dobre motivovaní.

CA: Takže majú dobrú motiváciu. CA: A čo by ste povedali, napríklad, rodičovi, ktorého - syn slúži v americkej armáde, a ktorý hovorí: "Viete čo, vy ste zverejnili niečo, čo niekto chcel zverejniť. Video ukazuje amerického vojaka, ktorý sa smeje, ako ľudia umierajú. To vyvoláva dojem u miliónov ľudí na celom svete, že americkí vojaci sú neľudskí. To nie je pravda. Môj syn taký nie je. Ako sa opovažujete?" Čo by ste na to povedali?

JA: To počujeme dosť často. Ale nezabudnite, že ľudia v Bagdade, Iraku, Afganistane - oni nepotrebujú vidieť to video; oni to vidia každý deň. Takže to nezmení ich názor. Nezmení to ich dojem. To je to, čo vidia každý deň. Zmení to dojem a názor ľudí, ktorí za to všetko platia. A to je naša nádej.

CA: Takže ste našli spôsob, ako posvietiť na veci, ktoré vidíte ako temné tajomstvá spoločností a vlády. Svetlo je dobré. Ale vidíte tú iróniu, že aby ste si na ne posvietili, musíte sami utajovať svoje zdroje?

JA: Ani nie. Nemáme žiadnych WikiLeaks disidentov. Nemáme zdroje, ktoré sú disidentmi voči iným zdrojom. Keby sa také objavili, bola by to zložitá situácia pre nás. Ale správame sa tak, aby ľudia cítili morálnu povinnosť pokračovať v našej misii, aby ju nepokazili.

CA: Mňa by zaujímalo, už len na tom, čo sme zatiaľ počuli - som zvedavý na názor v hľadisku TED. Viete, môžu tu byť viaceré názory na WikiLeaks a Juliana. Napríklad, že je hrdina, ktorý prináša dôležité svetlo. Alebo nebezpečný provokatér. Kto si myslí, že je hrdina? A kto, že je nebezpečný provokatér?

JA: No tak. Niekto určite áno.

CA: Sú mäkkí, Julian, mäkkí. Musíme sa viac snažiť. Ukážme im ďalší príklad. Tu je niečo, čo ste ešte nezverejnili, ale teraz to urobíte pre TED. Je to fascinujúci príbeh, ktorý sa práve stal, však? Čo to je?

JA: Toto je príklad toho, čo robíme asi každý deň. Takže minulý rok - v novembri minulého roku - došlo k sérii výbuchov v Albánsku, ako bol výbuch v Mexickom zálive, ale nie až také veľké. A dostali sme správu - niečo ako technickú analýzu toho, čo sa stalo - ktorá hovorila, že ochranka konkurenčných ropných spoločností tam zaparkovala kamióny a vyhodila ich do vzduchu. A bola do toho zapletená aj časť albánskej vlády, atď, atď. A táto technická správa nemala žiadnu hlavičku. Takže to bol pre nás extrémne ťažký dokument. Nemohli sme ho overiť, lebo sme nevedeli kto ho napísal a kto vedel o čom je. Takže sme boli skeptickí, či to nie je nejaká hra konkurenčnej ropnej spoločnosti. Preto sme to zverejnili a povedali: "O tejto veci máme pochybnosti. Nevieme nič, ale čo môžme spraviť? Materiál vyzerá dobre, pôsobí správne, ale nevieme ho overiť." A dostali sme list práve tento týždeň od spoločnosti, čo ho napísala, a chceli vystopovať zdroj. (Smiech) Napísali: "Chceme nájsť zdroj." A my sme na to odpísali: "Povedzte nám viac. O akom dokumente to presne hovoríte? Môžete nám ukázať, že naň máte zákonné právo? Je naozaj váš?" Takže nám poslali tento snímok z obrazovky s autorom v identifikátore aplikácie Microsoft World. Hej. (Potlesk) To sa stáva často. Toto je jedna z našich metód identifikácie - overovania materiálu. Takto nájdeme ľudí, ktorí tie listy píšu.

CA: Máte informácie z vnútra BP?

JA: Áno, máme ich dosť, ale práve riešime vážne finančné a technické veci. Preto sme za posledných pár mesiacov trošku obmedzili publikovanie, kým vytvoríme záložný systém pre fenomenálny záujem verejnosti. To je problém. Ako každá rozvíjajúca začínajúca organizácia, sme zaskočení vlastným rozvojom. To znamená, že získavame enormné množstvo veľmi dôležitých informácii od donášačov, ale nemáme dosť ľudí, aby ich spracovali.

CA: Takže toto je hlavná prekážka všetkých novinárskych dobrovoľníkov a/alebo financovania novinárskych platov?

JA: Áno, a dôveryhodní ľudia. Sme organizácia, ktorú je ťažké rozvíjať rýchlo kvôli druhu materiálu, s ktorým pracujeme. Takže sa mesíme reštrukturalizovať aby sme mali ľudí, ktorí budú pracovať na otázkach národnej bezpečnosti, a potom na menej závažných veciach.

CA: Povedzte nám niečo o sebe, a o tom, ako ste sa k tomu dostali. Myslím, že som čítal, že ako dieťa ste chodili do 37 rôznych škôl. Môže to byť pravda?

JA: No, moji rodičia boli vo filmovom priemysle a na úteku pred sektou, takže kombinácia týchto dvoch...

(Smiech)

CA: Psychológ by mohol povedať, že je to recept na vývin paranoje.

JA: Čo, filmový priemysel?

(Smiech)

(Potlesk)

CA: A tiež ste boli voľakedy hackerom a skoro ste sa zaplietli s autoritami. JA: No, bol som novinár. Viete, bol som veľmi mladý novinár a aktivista Písal som časopis, a kvôli nemu ma ako teenagera vyšetrovali. Takže musíte byť opatrný so slovom "hacker". Je to metóda, ktorá môže byť využitá rôznymi spôsobmi. Nanešťastie, práve sa najviac využíva v ruskej mafii, aby vykradli bankové kontá vašej babičky. Takže táto fráza nie je až taká pekná ako zvykla byť.

CA: Určite si nemyslím, že kradnete bankové kontá niečej babičky. Ale čo vaše základné hodnoty? Môžete nám naznačiť aké sú a možno nejaký incident vo vašom živote, ktorý dopomohol k ich určeniu?

JA: Nie som si istý o incidente. Ale základné hodnoty: schopní, veľkorysí ľudia nevytvárajú obete, starajú sa o ne. A to je niečo od môjho otca a niečo od iných schopných a veľkorysých ľudí, ktorí boli v mojom živote.

CA: Schopní, veľkorysí ľudia nevytvárajú obete; starajú sa o obete?

JA: Áno, som bojovný človek, takže starať sa o ľudí veľmi neviem. Ale nejakým spôsobom - Existuje iný spôsob starania sa o obete, a to je potrestať páchateľov zločinu. A to je niečo, čo mám vo svojej povahe už dlho.

CA: Tak nám rýchlo povedzte ešte jeden príbeh: čo sa stalo na Islande? Niečo ste tam zverejnili, dostali sa do problémov s bankou a spravodajské služby tam dostali zákaz publikovať to. Namiesto toho publikovali vašu stranu. Spravili vám na Islande vysoký profil. Čo sa stalo potom?

JA: Áno, je to skvelý prípad. Island prechádzal finančnou krízou. Zasiahla ich najhoršie zo všetkých krajín vo svete. Ich bankový sektor bol 10 krát väčší než HDP zvyšku ekonomiky. Zverejnili sme túto správu v júli minulého roku. A štátna televízia dostala zákaz zverejniť ju päť minút pred vysielaním. Zákaz sa, ako vo filme, objavil na stole a moderátor správ povedal: "Toto sa ešte nestalo. Čo teraz?" Tak namiesto toho ukázali webovú stránku po celý čas vysielania. A stali sme sa na Islande veľmi slávni, šli sme na Island a hovorili o tom. V spoločnosti prevládol pocit, že toto sa nesmie už nikdy stať. A výsledkom bolo, že sme spolu s niektorými islandskými politikmi a inými medzinárodnými právnymi odborníkmi zostavili nový balík zákonov pre Island, aby sa stal útočiskom pre slobodnú tlač, s najsilnejšou novinárskou ochranou vo svete, s Nobelovou cenou za slobodu prejavu. Island je severská krajina, takže, ako v Nórsku, je tam možné preniknúť do systému. A len pred mesiacom islandský parlament zákony jednohlasne schválil.

CA: Skvelé.

(Potlesk)

Posledná otázka, Julian. Keď si predstavíte budúcnosť, myslíte, že je pravdepodobnejšie, že Big Brother bude mať väčšiu kontrolu, viac tajností, alebo naopak, my budeme dohliadať na Big Brother, alebo to bude všetko nakoniec inak?

JA: Nie som si istý, ktorým smerom to pôjde. Existuje obrovský tlak na zladenie zákonov slobody slova a transparentnosti po celom svete - v rámci E.U., medzi Čínou a Spojenými štátmi. Ako sa to bude vyvíjať? To je ťažké predvídať. Preto je dnešná doba veľmi zaujímavá. Lebo iba s malým úsilím ju môžeme posunúť jedným alebo druhým smerom.

CA: Myslím, že vyjadrím aj názor divákov, keď poviem, Julian, aby ste boli opatrný a poprajem vám veľa síl.

JA: Ďakujem, Chris. (CA: Ďakujem.)

(Potlesk)