John Kasaona: Od pytliakov k správcom

V Afrike hovoríme, "Boh dal bielemu mužovi hodinky a čiernemu čas." (smiech) Myslím na to ako je možné pre muža s takým množstvom času vypovedať svoj príbeh v 18 minútach. Myslím, že to bude pre mňa celkom výzvou.

Väčšina Afrických príbehov v týchto časoch hovoria o hladomore, HIV a AIDS, chudobe alebo vojne. Ale môj príbeh, o ktorý by som sa s vami dnes chcel podeliť je príbehom o úspechu. Je o krajine na juhovýchode Afriky zvanej Namíbia Namíbia má 2.1 milióna obyvateľov, ale iba dvakrát väčšiu rozlohu ako Kalifornia.

Pochádzam z regiónu v odľahlej svereozápadnej časti krajiny. Volá sa Kunene. A v centre regiónu Kunene je dedinka Sesfontain. Tam som sa narodil. Odtiaľto pochádzam. Väčšina ľudí, ktorí sledujú príbeh Angeliny Jolie a Brada Pitta budú vedieť kde je Namíbia. Milujú Namíbiu pre jej krásne duny, ktoré sú vyššie ako Empire State Building. Vietor a čas pokrútili nášu zem do veľmi zvláštnych tvarov. A tieto tvary sú pokryté divou zverou, ktorá sa adaptovala tejt nehostinnej a zvláštnej zemi.

Ja som Himba. Mohli by ste sa čudovať prečo nosím tieto Západniarske šaty. Som Himba a Namíbijčan. Himba je jedna z 29 etnických skupín v Namíbii. Žijeme veľmi tradičným spôsobom života. Vyrastal som pasúc, dávajúc pozor na dobytok -- kozy, ovce a kravy. A jedného dňa ma môj otec zobral do buše. Povedal mi: "John, chcem aby sa z teba stal dobrý pastier. Chlapče, keď budeš dávať pozor na náš dobytok a uvidíš geparda ako požiera našu kozu, gepard je veľmi nervózny. Jednoducho k nemu príď. Príď a udri ho po zadku." (smiech) "A on pustí kozu a utečie." Ale potom hovorí: "Chlapče, ak natrafíš na leva, nehýb sa. Nehýb sa. Ani sa nehni. Nafúkni sa a pozri sa mu do očí a možno sa s tebou nebude chcieť biť." (smiech) Ale potom vraví: "Ak uvidíš leoparda, chlapče, utekaj ako o život." (smiech) "Predstav si, že utekáš rýchlejšie ako tie kozy, na ktoré dávaš pozor." Takto -- (smiech) Takýmto spôsobom som sa začal učiť o prírode.

Viete, okrem toho, že som Namíbijčan a okrem toho, že som Himba soom tiež trénovaný ochranca prírody. A je veľmi dôležité, keď ste v teréne aby ste vedeli, čo konfrontovať a pred čím utekať. Narodil som sa v roku 1971. Žili sme v aparteidnom režime. Bieli mohli farmárčiť, pásť a loviť ako sa im zachcelo, ale my čierni sme neboli považovaní za zodpovedných na využívanie divočiny. Vždy keď sme sa pokúšali loviť nazvali nás pytliakmi. A ako výsledok sme dostali pokutu alebo nás uväznili.

Medzi rokmi 1966 a 1990 Americké a Sovietske záujmy bojovali o kontrolu nad mojou krajinou. A viete, vo vojnových dobách sa po okolí pohybujú milície, armády. A armáda lovila vzácne rohy nosorožcov a slonovinu. A mohli predávať tieto veci po niečo medzi 5000 amerických dolárov za kilo. Počas toho istého roku takmer každý Himba mal pušku. Pretože bola vojna, Britská .303-ka bola snáď po celej krajine.

Potom v rovnaký čas, okolo roku 1980 sme mali veľmi veľké sucho. Zabilo takmer všetko čo ešte zostalo. Náš dobytok bol takmer na pokraji vyhynutia, tak ako jeho úroveň ochrany. Boli sme hladní. Pamätám si noc, keď hladný leopard vošiel do domu jednoho z našich susedov a zobral jeho spiace dieťa z postielky. Je to veľmi smutný príbeh. Ale i dnes je tá spomienka stále v pamäti ľudí. Dokážu ukázať na presné miesto, kde sa to celé odohralo. A potom, toho istého roku sme prišli takmer o všetko. A môj otec povedal: "Prečo jednoducho nejdeš do školy?" A poslali ma do školy, aby som sa nejako zabavil niekde inde.

A toho roku, ako som sa dostal do školy môj otec dostal prácu pre mimovládnu organizáciu zvanú IRVZP (originál IRDNC) -- Integrovaný Rozvoj Vidieka a Zachovanie Prírody. Oni skutočne mnoho času cez rok trávia v komunitách. Lokálne komunity im dôverovali tak ako nášmu vodcovi, Joshuovi Kangombemu. Joshua Kangombe videl čo sa dialo: divočina mizla, pytliactvo bolo na enormnom vzostupe, a situácia sa zdala byť veľmi beznádejná. Smrť a zúfalstvo obklopili Joshuu a celé naše komunity.

Ale potom ľudia z IRVZP (orig. IRDNC) navrhli Joshuovi: Čo ak zaplatíme ľudom, ktorým dôveruješ, aby sa starali o divú zver? Máš niekoho vo svojich komunitách, alebo viacerých, čo poznajú veľmi dobre buš a poznajú veľmi dobre divú zver? Náčelník povedal: "Áno. Naši pytliaci." "Ehm? Pytliaci?" "Áno. Naši pytliaci." A to bol môj otec. Môj otec bol pytliakom dosť dlhý čas. Namiesto ošetrovania pytliackeho dlhu ako to robili všade inde v Afrike, IRVZP dopomohla mužom znovu nadobudnúť svoje schopnosti viesť svojich ľudí a ich práva vlastniť a využivať divočinu. A tak, ako ľudia začali pociťovať vlastníctvo nad divočinou, počty zveri sa začali vracať späť a to sa skutočne stalo základam pre ochranu prírody v Namíbii. S nezávislosťou, celý postup zapojenia komunity bol prijatý našou vládou.

Tri veci skutočne pomáhali budovať na tomto základe: Úplne prvou je uctievanie tradícii a otvorenosť novým nápadom. Toto je naša tradícia. V každej Himba dedine je posvätný oheň. A pri tomto posvätnom ohni, duchovia našich predkov prehovárajú cez náčelníka a radia nám kde získať vodu, kde pásť a kam ísť na lov. A myslím, že toto je najlepšia cesta ako spolunažívať s našim prostredím. A tu sú tie nové nápady. Premiestňovanie nosorožcov pomocou vrtuľníka je, myslím, oveľa jednoduchšie ako rozprávať cez ducha, ktorého ani nevidíte, no nie? A tieto veci nás učili cudzinci. Tieto veci sme sa naučili od cudzincov. Potrebovali sme nové hranice aby sme popísali naše tradičné územia; potrebovali sme sa naučiť viac o veciach ako GPS len aby sme videli, či GPS môže ozaj odrážať skutočný obraz zeme alebo je to len vec vyrobená niekde na Západe? A potom sme chceli vidieť či môžme porovnať mapy našich predkov a digitálne mapy vyrobené niekde vo svete. A takto sme si vlastne začali realizovať naše sny a naďalej sme uctievali naše tradície, ale boli sme otvorení novým nápadom.

Druhý element je, že sme chceli mať život, lepší život, kde môžme prosperovať skrz veľa vecí. Väčšina pytliakov, ako môj otec, boli ľudia z našej vlastnej komunity. Neboli to ľudia z vonku. Boli to naši ľudia. A niekedy, keď ich chytili, bolo s nimi zaobchádzané s rešpektom, boli dovedení naspäť do komunít a stali sa sučasťou vačších snov. Tí najlepší, podobne ako môj otec -- nerobím teraz reklamu otcovi -- (smiech) dostali za úlohu brániť ostatným v pytliačení. A keď sa táto vec začala rozbiehať, stali sme sa jednou komunitou; spoznali sme naše spojenie s prírodou. A to bola veľmi, veľmi silná vec v Namíbii.

Posledný element, ktorý vlastne pomohol rozvinúť tieto veci boli partnerstvá. Naša vláda dala legálny štatút našim tradičným územiam. Ďaľší partneri, ktorých máme su obchodné komunity. Obchodné komunity pomohli priniesť Namíbiu na svetové mapy a taktiež pomohli spraviť divočinu hodnotným územím, tak ako iné územia, napríklad poľnohospodárske. A väčšina mojich ochranárskych kolegov, dnes, ktorých nájdete v Namíbii, boli vycvičení cez iniciatívu, skrz zapojenie Svetového fondu pre divočinu (orig. World Wildlife Fund) v tých najaktuálnejších ochranárskych praktikách. Taktiež poskytli financovanie na dve desaťročia pre celý tento program. A zatiaľ, s podporou Svetového fondu pre divočinu (WWF), sa nám podarilo rozvinúť veľmi malé programy na dnes národné programy. Namíbia ... Alebo, Sesfontein už nie je izolovanou osadou niekde, schovanou v Namíbií. S týmito položkami sme teraz súčasťou svetovej osady.

Prešlo 30 rokov odkedy môj otec prvý krát dostal prácu ako komunitný strážca. Je neštastím, že sa pobral na onen svet a nemôže vidieť ten úspech tak ako ja alebo moje deti vidíme dnes. Keď som skončil školu v roku 1995, bolo iba 20 levov na celom Severozápade -- v našej oblasti. Ale dnes je tam viac než 130 levov. (potlesk) Takže prosím, ak pôjdete do Namíbie, uistite sa, že zostanete v stanoch. Nevychádzajte v noci von!

(smiech)

Čierny nosorožec -- takmer vyhynul v roku 1982. Ale dnes Kunene má najväčšiu koncentráciu čierneho nosorožca -- voľne pohybujúceho sa čierneho nosorožca -- vo svete. Toto je mimo chránenej oblasti.

(potlesk)

leoperd -- tí majú teraz vysoké počty ale sú ďaleko od našej osady pretože prírodná pláň sa znásobila tak ako zebry, antilopy a všetko. Dnes sú tak ďaleko pretože všetky tieto ostatné veci sa znásobili z menej ako tisícok k desiatkám tisícov zvierat.

A čo začalo ako veľmi malé, komunitní strážci zapájajúci komunity sa rozrástlo na niečo, čo nazývame Ochranárske združenia. Ochranárske združenia sú legálne inštitúcie založené samotnou vládou a tieto sú prevádzkované komunitami samotnými z dobročinnosti. Dnes máme 60 združení ktoré spravujú a chránia cez 13 miliónov hektárov územia v Namíbii. Už teraz sme úplne pretvarovali ochranu prírody v celej krajine. Nikde inde na svete neadoptovala komunita ochranu prírody v takom rozsahu.

(potlesk)

V 2008, ochranárstvo vyprodukovalo 5.7 milióna dolárov. Toto je naša nová ekonomika -- ekonomika založená na rešpektovaní našich prírodných zdrojov. A sme schopní použiť tieto peniaze na mnohé veci. Čo je veľmi dôležité venujeme ich na vzdelanie. Po druhé, venujeme ich na infraštruktúru. Jedlo. Taktiež dôležite -- investujeme ich do vzdelávania o AIDS a HIV. Viete, že Afrika je postihnutá týmito vírusmi. A toto sú dobré správy z Afriky, ktoré musíme kričať zo striech.

(potlesk)

A teraz, čo svet ozaj potrebuje od Vás, je pomôcť mne a našim partnerom zobrať to, čo sme sa naučili v Namíbii do ďaľších miest s podobnými problémami: miesta ako Monglosko alebo váš vlastný zadný dvor, Veľké Severné Pláne kde byvol a iné zvieratá trpeli a mnohé komunity sú v zániku. To sa mi páči. Namíbia slúžiac ako model Afrike a Afrika slúžiac ako model Spojeným štátom. (potlesk) V Namíbii sme boli úspešní pretože sme snívali o budúcnosti, ktorá bola oveľa viac než len zdravá divočina. Vedeli sme, že ochrana prírody zlyhá pokiaľ nezlepší životy lokálnych komunít. Tak, prídte a porozprávajte sa so mnou o Namíbii a ešte lepšie, príďte do Namíbie a pozrite sa na vlastné oči ako sme to spravili. A prosím, navštívte naše webové stránky aby ste sa dozvedeli ako môžete pomôct CBNRM v Afrike a celom svete. Veľmi pekne vám ďakujem.

(potelsk)