John Hardy: Môj sen o zelenej škole

Vyrastal som v malej dedinke v Kanade a som nediagnostikovaný dyslektik. So školou som mal fakt veľké problémy. Moja mama mi napokon aj povedala, že som bol malé dedinské dieťa, ktoré plakalo celou cestou do školy. Utiekol som. Odišiel som, keď som mal 25 rokov, na Bali. Tu som stretol moju fantastickú manželku Cynthiu a spolu sme viac ako 20 rokov budovali vynikajúci klenotnícky biznis. Všetko bolo ako z rozprávky a potom sme odišli do dôchodku. Raz mi ukázala jeden film, kotrý som ani veľmi nechcel vidieť. Zničilo to môj život -- (smiech) "Nepríjemná pravda" a pán Gore. Mám štyri deti a ak len časť z toho, čo hovorí je pravda, tak potom nebudú mať taký život, aký som mal ja. Od toho momentu som sa rozhodol, že zvyšok svojho života budem robiť čokoľvek budem môcť, aby som zlepšil ich možnosti. Tak, tu máme svet, tu sme na Bali. Je to maličký ostrovček -- Približne 100 krát 150 kilometrov. Má neporušenú hindskú kultúru. Cynthia a ja sme boli tu. Prežili sme tu prekrásny život a rozhodli sme sa urobiť niečo nezvyčajné. Rozhodli sme sa vrátiť to, čo sme dostali lokálne.

A tu to je; volá sa to Zelená škola. Viem, že to nevyzerá ako škola, ale je to niečo, čo sme sa rozhodli urobiť a je to nesmierne, nesmierne zelené. Triedy nemajú steny. Učiteľ píše na tabuľu z bambusu. Lavice nie sú hranaté. V Zelenej škole sa deti usmievajú -- netypická vec pre školu, zvlášť pre mňa. Praktizujeme holizmus. Pre mňa je to práve myšlienka, že keď toto dievčatko absolvuje ako osoba ako celok, tak existuje šanca, že si bude nárokovať svet ako celok -- svet ako celok -- pre svoj život. Naše deti trávia 181 dní v škole ako v krabici. Ľudia, ktorí postavili moju školu, takisto postavili väznicu a ústav pre duševne chorých z rovnakých materiálov. Ak by tento pán mal holistické vzdelanie, sedel by tu? Mal by viac možností vo svojom živote?

Triedy majú prirodzené svetlo. Sú nádherné. Sú z bambusu. Prechádza cez ne vánok. A keď prirodzený vánok nepostačuje, deti rozvinú bubliny, ale nie také bubliny, ako poznáte. Tieto bubliny sú vyrobené z prírodnej bavlny a guma je z gumovníka. V podstate sme zmenili krabicu na bublinu. Tieto deti vedia, že bezbolestné ovládanie klímy možno nebude súčasťou ich budúcnosti. My platíme účty na konci každého mesiaca, ale ľudia, ktorí budú v skutočnosti platit náš účet sú naše vnúčatá. Musíme učiť deti, že svet nie je nezničiteľný. Tieto deti popísali svoje lavice a potom sa zapísali do ďalších dvoch prídavných kurzov. Prvý sa nazýva šmirgľovanie a druhý voskovanie. Ale odkedy sa to stalo, sú to už ich lavice. Vedia, že môžu ovládať svoj svet.

Sme napojení na sieť a nie sme na to hrdí. Ale jedna úžasná parížska firma zaoberajúca sa alternatívnou energiou nás ide napojiť na solárnu energiu. A táto vec je druhý vír na svete, ktorý má byť postavený v dva a pol metrovom prepade na rieke. Keď sa tam dá turbína, tak bude produkovať 8000 wattov elektriny každý deň i noc. A určite viete na čo slúži toto. Tieto sa, však, nesplachujú. Pokiaľ berieme náš odpad a zmiešavame ho s obrovským množstvom vody -- všetci ste veľmi chytrí, ale len si to prepočítajte. Koľko ľudí krát koľko vody. Nemáme jednoducho dostatok vody. Toto sú kompostové toalety. A nikto v škole o nich nechcel ani vedieť - - hlavne riaditeľ. A fungujú; ľudia ich používajú a nemajú s tým problém. Je to niečo, o čom by ste mali premýšľať. Málo vecí nefungovalo. Nádherné plátno a gumený svetlík boli zničené slnkom v priebehu šiestich mesiacov. Museli sme ich nahradiť recyklovateľným plastom. Učitelia dotiahli do tried obrovské PVC tabule, tak sme dostali nejaké dobré nápady. Zobrali sme staré autosklá, dali za ne papier a vytvorili prvú alternatívu k PVC tabuli.

Zelená škola sídli na juhu strednej časti Bali na približne 8 hektároch vlniacich sa záhrad. Je tu úžasná rieka cestujúca pomedzi ne a tu môžete vidieť ako sa nám podarilo cez ňu dostať. Raz som stretol jedného otca, ktorý vyzeral trošku pobláznene. Povedal som: "Vitajte v Zelenej škole." On odpovedal: "Cestoval som v lietadle 24 hodín." Spýtal som sa ho: "Prečo?" Povedal: "Raz som mal sen o zelenej škole a potom som videl obrázok tejto zelenej školy, tak som nasadol na lietadlo. V auguste sem dovediem mojich synov." Toto bola úžasná vec. Okrem toho, ľudia si stavajú svoje zelené domy okolo Zelenej školy, aby mohli ich deti ísť do školy peši. Ľudia sem prinášajú svoje zelené pracovné odvetvia a snáď aj svoje zelené reštaurácie k Zelenej škole. Začína to byť komunita. Začína to byť zelený model. Museli sme sa pozerať na všetko. Žiadne ropné látky vo vozovke. Žiadna vozovka. Toto sú sopečné kamene ukladané ručne. Nie sú tu žiadne chodníky. Chodníky sú štrkové, síce sa zaplavujú, keď prší, ale sú zelené.

Toto je školský byvol. Má v pláne zjesť ten plot na večeru. Všetky ploty v Zelenej škole sú zelené. A keď deti zo škôlky nedávno posunuli svoju bránu, zistili, že ich plot bol tvorený maniokom. Zobrali korene manioky do kuchyne, natenko ich nakrájali a urobili vynikajúce čipsy. Tvorba krajiny. Podarilo sa nám zachovať záhradu, ktorá sa vliekla až ku kraju každej triedy. Jemne sme ich zasadili do krajiny. Urobili sme miesto pre týchto chlapíkov, ktorí sú posledné čierne ošípané na Bali. A školská krava sa snaží vyšpekulovať ako nahradiť kosačku na trávu na ihrisku.

Tieto mladé slečny žijú v ryžovej kultúre, ale vedia niečo, čo vie len veľmi málo ľudí v ryžovej kultúre. Ony vedia ako zasadiť BIO ryžu, vedia ako sa o ňu starať, vedia ako ju zbierať a vedia ako ju uvariť. Sú súčasťou ryžového kolobehu. Tieto skúsenosti budú pre nich v budúcnosti užitočné. Tento mladý muž zbiera BIO zeleninu. Živíme na obed 400 ľudí každý deň. A nie je to bežný obed; nemáme plyn. Miestne balijské ženy varia jedlo na spalovači pilín a používajú tajomstvá, ktoré vedeli len ich staré mamy. Jedlo je fantastické.

Zelená škola je miesto priekopníkov - - miestnych i svetových. Je to akýsi mikrokozmos globalizovaného sveta. Deti sú z 25 krajín. Keď ich vidím spolu, viem, že vymýšľajú ako žiť v budúcnosti. Zelená škola začína tretí rok so 160 deťmi. Je to škola, kde sa naučíte čítať -- moje najobľúbenejšie -- písať -- v tom som bol zlý -- a počítať. Ale naučíte sa aj iné veci. Naučíte sa stavať z bambusu. Cvičíte sa v starovekých balijských umeniach. Toto sa nazýva zápas v blate na ryžových poliach. Deti to milujú. Matky o tom nie sú príliš presvedčené.

(smiech)

Urobili sme veľa poburujúcich vecí v našich životoch a povedali sme, dobre, lokálne. Čo to ale znamená? Lokálne znamená, že 20% populácie našej školy musí byť z Bali. Toto bol naozaj veľký záväzok. A mali sme pravdu. A ľudia ponúkajú pomoc z celého sveta, aby podporili Balinejský fond pre štipendiá, lebo tieto deti sú budúci zelení lídri Bali. Učitelia sú takisto rôzni ako sú študenti. A úžasná vec je, že sa začínajú objavovať dobrovoľníci. Prišiel muž z Jávy s novým druhom BIO poľnohospodárstva. Prišla žena z Afriky s hudbou. Títo dobrovoľníci a učitelia sú spoločne hlboko angažovaní pre vytvorenie novej generácie svetových, zelených lídrov. Efekt Zelenej školy -- nevieme, čo to je. Potrebujeme niekoho, aby prišiel a skúmal to. Ale čo sa deje, naše inak-učiace sa deti -- dyslektici -- premenovali sme ich na prolektikov -- darí sa im v tých nádherných, prenádherných triedach. A všetky deti prospievajú.

Ale ako sme toto všetko spravili? Na gigantickej tráve. Na bambuse. Vychádza zo zeme ako vlak. Narastie do výšky kokosovníka do dvoch mesiacov. O tri roky neskôr sa môže žať, aby mohli byť postavené budovy ako je táto. Je silný a hustý ako teak. Udrží akúkoľvek strechu. Keď prišli architekti, priniesli nám tieto veci. Pravdepodobne ste už také videli. Žltá krabica bola nazvaná administračný komplex. (smiech) Pokrčili sme to a premysleli, ale hlavne, sme to premenovali -- srdce školy. A to zmenilo navždy všetko. Je to dvojitá špirála. Sú v nej správcovia a veľa, veľa iných vecí.

A problém s budovaním -- keď balijskí robotníci videli veľké haldy plánov, pozreli sa na ne a povedali: "Toto je čo?" Tak sme postavili modely. Skonštruovali ich pre nás inžinieri. A balijskí tesári ako tento ich zmerali bambusovými pravítkami, vybrali bambus a postavili budovy starou technikou väčšinou ručne. Bol to chaos. Belijskí tesári chcú byť takisto moderní ako sme my, tak používajú kovové lešenie na postavenie bambusovej budovy. Keď zložili lešenie, uvedomili sme si, že máme katedrálu. Katedrálu zeleného a katedrálu zeleného vzdelania. Srdce školy má v sebe sedem kilometrov bambusu. Od postavenia základov trvalo tri mesiace, kým boli dokončené strechy a podlahy. Možno to nie je najväčšia budova z bambusu na svete, ale veľa ľudí verí, že je najkrajšia.

Je toto uskutočniteľné vo vašej komunite? My veríme, že je. Zelená škola je model, ktorý sme postavili pre svet. Je to model, ktorý sme postavili pre Bali. Musíte len dodržiavať tieto jednoduché, základné pravdilá: buďte miestny, dovolte životnému prostrediu viesť vás a myslite na to, ako vaše vnúčatá možno budú budovať.

Takže, pán Gore, ďakujem vám. Zničili ste mi život, ale dali ste mi neuveriteľnú budúcnosť. A ak máte záujem sa zapojiť, dokončiť Zelenú školu a postaviť 50 ďalších po celom svete, prosím, príďte sa na nás pozrieť.

Ďakujem.

(potlesk)