Ian Ritchie: Deň, v ktorý som odmietol Tima Berners-Leeho

Nuž, všetci vieme, že World Wide Web kompletne zmenil vydavateľstvo, vysielanie, obchod a sociálne siete, ale odkiaľ sa to všetko vzalo? Budem citovať troch ľudí: Vannevar Bush, Doug Engelbart a Tim Berners-Lee. Tak sa na týchto pánov pozrime.

Toto je Vannevar Bush. Vannevar Bush bol počas vojny hlavným vedeckým poradcom vlády USA. A v roku 1945 publikoval článok v časopise Atlantic Monthly. A tento článok niesol názov "Ako si možno myslíme." Vannevar Bush tvrdil, že spôsob, akým využívame informácie, je chybný. Nefungujeme ako knižnice alebo katalógové systémy a tak ďalej. Mozog pracuje pomocou asociácií. Z jednej myšlienky skáče okamžite na druhú. A spôsob, akým je informácia štruktúrovaná, nie je schopný udržať tempo s týmto procesom.

A tak navrhol prístroj, ktorý pomenoval memex. Memex prepájal informácie, jeden kúsok informácie so súvisiacim kúskom inej informácie a tak ďalej. Toto bolo v roku 1945. Počítač v tej dobe bolo niečo, čo používali tajné služby k rozlúšteniu kódov. A nikto o tom nič nevedel. Takže toto bolo predtým, ako bol vynájdený počítač. A on prišiel s takýmto prístrojom s názvom memex. Mal platformu, na ktorej ste prepojili jednu informáciu s druhou a potom ste to mohli vyvolať na žiadosť.

Tak, pohneme sa ďalej, jedným z ľudí, ktorí čítali tento článok, bol pán menom Doug Engelbart, bol to dôstojník vojenského letectva U.S. Čítal to v ich knižnici na Ďalekom východe. A tento článok ho tak inšpiroval, že to v podstate nesmerovalo, celý jeho ďalší život. A do polovice 60. rokov sa mu to podarilo uviesť do akcie, keď pracoval v Kalifornii v Stanford Research Lab. Vybudoval systém. Tento systém bol navrhnutý tak, aby rozšíril ľudskú inteligenciu. A ako predzvesť dnešného sveta cloud computingu a softvéru ako služby, sa jeho systém volal NLS ako "oN-Line System" (Online Systém).

A to je Doug Engelbart. V roku 1968 prezentoval na konferencii Fall Joint Computer Conference. Kde ukázal - takto si sadol na pódium a názorne predviedol tento systém. Mal takýto mikrofón na hlave, ako mám ja. A obsluhoval tento systém. Môžete vidieť, ako pracuje medzi dokumentmi a grafikou a tak ďalej. A celé to riadi pomocou tejto platformy tu, s klávesnicou pre päť prstov a prvou počítačovou myšou na svete, ktorú navrhol špeciálne kvôli tomuto systému. Takže aj myš pochádza odtiaľto.

Takže toto je Doug Engelbart. Problém so systémom Douga Engelbarta bol ten, že počítače v tej dobe stáli niekoľko miliónov libier. Takže mať osobný počítač za niekoľko miliónov libier bolo ako mať osobné lietadlo. Nebolo to veľmi praktické.

Ale presuňme sa do 80. rokov, kedy dorazili osobné počítače, vtedy tam už bol priestor pre takéto systémy na osobných počítačoch. A moja spoločnosť, OWL, vybudovala systém s názvom Príručka (Guide) pre Apple Macintosh. A my sme dodali prvý hypertextový systém na svete. A to sa pustilo plnou parou vpred. Apple predstavil vec menom HyperCard a urobili okolo toho trochu rozruchu. V deň, kedy to vyšlo mali vo Wall Street Journal 12-stránkovú prílohu. Časopisy o tom začali písať. Časopis Byte a Communications od ACM mali špeciálne čísla o hypertexte. Vyvinuli sme PC verziu pre tento produkt tak ako aj verziu pre Macintosh. A naša PC verzia bola celkom vyspelá.

Toto je pár príkladov tohto systému v akcii na konci 80. rokov. Mohli ste posielať dokumenty, mohli ste to robiť po sieti. Vyvinuli sme systém tak, že mal značkový jazyk založený na html. Nazvali sme ho html: hypertext markup language (hypertextový značkový jazyk). Tento systém dokázal robiť veľmi, veľmi rozsiahle dokumentačné systémy po počítačových sieťach.

Tak som na konci novembra roku 1990 vzal tento systém na veľtrh do Versailles blízko Paríža. A oslovil ma sympatický mladý muž menom Tim Berners-Lee, ktorý sa spýtal, "Vy ste Ian Ritchie?" a ja na to, "Áno." A on povedal, "Potrebujem s vami hovoriť." A povedal mi o systéme menom World Wide Web, ktorý navrhol. A ja som si pomyslel, nuž, to má ale okázalý názov, obzvlášť keď celý ten systém beží na počítači v jeho kancelárii. No on bol celkom presvedčený, že jeho World Wide Web jedného dňa ovládne svet. A snažil sa ma presvedčiť, aby som pre to vytvoril prehliadač, pretože jeho systém nemal žiadnu grafiku ani fonty, ani layout ani nič; bol to len jednoduchý text. Pomyslel som si, nuž, viete, zaujímavé, ale chlapík z CERNu, nepodarí sa mu to. Takže sme to neurobili.

Pár najbližších rokov si ho nevšímala ani hypertextová komunita. V roku 1992 bol jeho návrh pre Hypertextovú konferenciu odmietnutý. V roku 1993 bol na konferencii v Seattli stôl a chlapík menom Marc Andreessen tam predvádzal svoj malý prehliadač pre World Wide Web. A ja som to zbadal a pomyslel si, hej, tak toto je ono. A hneď na ďalší rok, 1994, sme mali konferenciu tu v Edinburghu a ja som nemal žiadne námietky voči tomu, že Tim Berners-Lee je hlavný rečník.

To ma dostáva do dosť významnej spoločnosti. Je tam chlapík menom Dick Rowe, ktorý bol z Decca Records a odmietol The Beatles. Je tam chlapík menom Gary Kildall, ktorý si šiel zalietať lietadlom, keď IBM hľadali operačný systém pre IBM PC, a keďže tam nebol, tak sa vrátili a šli za Billom Gatesom. A 12 vydavateľov, ktorí odmietli Harryho Pottera od J.K. Rowling.

Na druhej strane, je tu Marc Andreessen, ktorý napísal prvý prehliadač pre World Wide Web na svete. A podľa časopisu Fortune má hodnotu 700 miliónov dolárov. Ale je šťastný?

(Smiech)

(Potlesk)