Hans Rosling: Najlepšie správy desaťročia?

Stretli sme sa tu, pretože Organizácia spojených národov definovala ciele pre pokrok krajín. Nazývajú sa Rozvojové ciele tisícročia. A dôvod, prečo sa mi tieto ciele páčia, je, že ich je osem. A špecifikovaním ôsmich rozličných cieľov OSN jasne povedala, že na to, aby dala krajina ľuďom dobrý život, je potrebné zmeniť mnoho vecí. Musíte skoncovať s chudobou, poradiť si so vzdelaním, rovnosťou pohlaví, zdravím detí a matiek, kontrolovať infekcie, ochraňovať životné prostredie a vytvoriť dobré celosvetové vzťahy medzi krajinami v každej oblasti od humanitárnej pomoci až po obchod.

Druhý dôvod, prečo sa mi páčia tieto rozvojové ciele, je, že každý jeden z nich je zmeraný. Vezmite si detstkú úmrtnosť. Cieľom je znížiť detstkú úmrtnosť o dve tretiny od roku 1990 do roku 2050. To je štvorpercentné zníženie za rok. A to sa dá zmerať. Toto je rozdiel medzi politickými rečami a skutočným odhodlaním bojovať za správnu vec, za lepší život pre ľudí. A som šťastný, pretože podľa dokumentov mnohé krajiny v Ázii, na Strednom Východe, v Latinskej Amerike a vo východnej Európe znižujú [detskú úmrtnosť] týmto tempom. Brazília klesá s piatimi percentami za rok a Turecko so siedmimi percentami za rok. A to sú dobré správy. Ale potom mi ľudia hovoria, "V Afrike nie je žiadny pokrok. Z Afriky nedostávame ani žiadne štatistické údaje, aby sme vedeli, čo sa tam deje." Dokážem, že sa v obidvoch bodoch mýlia.

Poďte so mnou do úžasného sveta štatistiky. Privediem vás ku stránke ChildMortality.org, kde môžete nájsť detské úmrtia pod hranicou piatich rokoch pre všetky krajiny. Štatistiku urobili špecialisti OSN. Ako príklad vezmem Keňu. Tu vidíte údaje. Nepanikárte. Len nezačnite panikáriť. Pomôžem vám s tým. Toto vyzerá hrozne, ako na strednej, keď ste neznášali štatistiku. Ale ako prvú vec, keď vidíte bodky ako tieto, musíte sa spýtať: Odkiaľ pochádzajú tieto údaje? Aký je pôvod týchto údajov? Funguje to tak, že v Keni sú doktori a iní špecialisti, ktorí vypíšu úmrtný list dieťaťa a ten je odoslaný do štatistického centra? Nie. Krajiny s nízkym príjmom, ako Keňa, stále nemajú takú úroveň organizácie. Existuje, ale nie je kompletná, pretože mnoho detí zomrie doma s rodinou, a to sa nezaznamená. My sa nespoliehame na neúplný systém. Robíme rozhovory, máme prieskumy. Tieto vysoko kvalifikované ženy si sadnú ku žene na jednu hodinu a pýtajú sa jej na pôrody. Koľko detí mala? Sú nažive? Ak zomreli, v akom veku a kedy? A potom sa urobí reprezentatívna vzorka tisícok žien z krajiny a poskladá sa dokopy do niečoho, čo sa zvyklo nazývať správa z prieskumu o demografickom zdraví. Ale tieto prieskumy sú nákladné, a tak sa môžu robiť len každých tri až päť rokov. Ale sú kvalitné. Takže toto je ohraničenie. A tieto farebné čiary sú výsledky, každá farba je jeden prieskum. Na dnes je to príliš komplikované, a tak vám to zjednoduším, a dám vám jeden priemerný bod za každý prieskum.

Toto bol rok 1977, 1988, 1992, 1997 a 2002. A keď experti z OSN dostali tieto prieskumy do svojej databázy, použili náročné matematické vzorce a vypočítali krivku trendu a tá krivka vyzerá takto. Pozrite sa. Toto je najlepšie, čo z toho vedia dostať. Ale dávajte pozor. Potiahli tú krivku ďalej za posledný bod týmto smerom. Odhadli, že v roku 2008 mala Keňa detskú úmrtnosť 128 z 1000. A bolo mi z toho smutno, pretože sme v Keni videli tento krok naspäť na zvýšenú detskú úmrtnosť z 90-tych rokov. Bola to tragédia. Ale v júni mi prišiel mail z Prieskumov demografického zdravia a boli v ňom dobré správy z Kene. Bol som taký šťastný. Toto je odhad z nového prieskumu. Potom to trvalo už len tri mesiace, kým to OSN dostalo do svojho servera a v piatok sme dostali novú krivku trendu. Bola tu dole. Nie je to pekné? No nie je to pekné? V piatok som sedel za svojím počítačom a videl som, ako úmrtnosť klesla zo 128 na 84. A tak sme oslavovali.

Ale teraz, keď máme túto novú krivku trendu, ako odmeráme pokrok? Tu ukážem nejaké detaily, pretože OSN to robí takto. Začali v roku 1990, merania sú do roku 2009. Povedali "0.9 percenta, žiadne zlepšenie." To nie je fér. Ako profesor, myslím, že mám právo vidieť to inak. Povedal by som, urobme aspoň toto. Desať rokov je dosť, keď sledujete trend. To sú dva prieskumy a môžete vidieť, čo sa tam deje. Majú 2.4 percenta. Ak by som bol ministrom zdravotníctva Kene, spojil by som tieto dva body. Takže hovorím vám, že poznáme detskú úmrtnosť. Máme slušný trend. Keď sa merajú Rozvojové ciele tisícročia, dá sa na čísla pozerať rôzne. Pre Afriku je to zvlášť dôležité, pretože deväťdesiate roky boli zlé, nielen pre Keňu, ale pre celú Afriku. HIV epidémia dosiahla vrchol. Staré lieky na maláriu už nefungovali a chvíľu trvalo, kým sme zohnali nové. Neskôr sme pridali sieťky proti komárom. A boli tam spoločensko-ekonomické problémy, ktoré sa teraz riešia oveľa lepšie. Pozrite sa na priemer. Toto je priemer celej subsaharskej Afriky. A OSN hovorí o klesaní o 1,8 percenta.

Toto znie trochu teoreticky, ale nie je to úplná teória. Viete, ekonómovia milujú peniaze, a chcú ich viac a viac, chcú, aby čísla rástli. A tak počítajú percentuálny ročný rast ekonomiky. My vo verejnom zdravotníctve nenávidíme detské úmrtia, a tak chceme čoraz menej a menej a menej detských úmrtí. A tak počítame percentuálny ročný pokles. Ale v podstate ide o to isté. Ak vaša ekonomika rastie o štyri percentá ročne, mala by detská úmrtnosť klesať o štyri percentá, ak veci bežia dobre a ľudia sa zapájajú a môžu využiť zdroje spôsobom, aký chcú. Takže je spravodlivé merať toto za obdobie 19 rokov? Ekonóm by to nikdy neurobil. Rozdelil som to do dvoch období. V deväťdesiatych rokoch iba 1,2 percenta, iba 1,2 percenta. Zatiaľ čo teraz, druhý rýchlostný stupeň -- toto je ako prvý stupeň, teraz sa dostávajú na druhý. Ale ani toto nie je spravodlivé zobrazenie Afriky, pretože je to priemer, je to priemerné tempo poklesu v Afrike.

Ukážem vám moje grafy bublín. Tu, na tej osi, máme detskú úmrtnosť z 1000 detí. Tu máme rok. A teraz vám ukazujem širší pohľad ako Rozvojové ciele tisícročia. Začnem pred 50 rokmi, keď vo väčšine afrických krajín oslavovali nezávisloť. Dám vám Kongo, ktoré bolo vysoko, Ghanu, nižšie, a Keňu, ešte nižšie. Čo sa stalo za tú dobu odvtedy? Pozrime sa. Ako vidíte, s nezávislosťou sa zlepšila gramotnosť a začali sa očkovania, kiahne boli vyhubené, hygiena zvýšená a veci sa zlepšili. Ale potom, v osemdesiatych rokoch, dávajte pozor. Kongo sa dostalo do občianskej vojny a ustálilo sa tu. Ghana sa veľmi [nejasné]. Keňa urobila krok dozadu a Ghana ich predbehla, ale potom Keňa a Ghana klesajú spolu -- a Kongo stále stojí. Tu sme dnes. Ako môžete vidieť, je nezmyselné robiť priemer z tohto nulového zlepšenia a z tohto výrazného zlepšenia. Je načase, aby sme prestali uvažovať o subsaharskej Afrike ako o jednom mieste. Jej krajiny sú tak rôzne, a zaslúžia si, aby sme rozoznávali tak, ako nehovoríme o Európe ako o jednej krajine. Môžem vám povedať, že ekonomika Grécka a Švédska sú rozdielne. Všetci to vedia. A každú krajinu súdia podľa toho, ako si počína.

Dovoľte mi ukázať vám to v širšom kontexte. Moja krajina, Švédsko, v roku 1800 sme boli tam hore. Musíme mať veľmi zvláštnu poruchu osobnosti, keď rátame počet detí tak úzkostlivo aj napriek vysokej úmrtnosti. To je čudné. Ale boli sme zvyknutí spočítať všetky úmrtia detí, aj keď sme s tým nič nerobili. A potom prišli roky hladu. To boli zlé časy a ľudia sa nakŕmili slobodou. Moji predkovia sa presťahovali do Spojených štátov. A napokon sa im tu začalo dariť. Tu sme dostali lepšie vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a detská úmrtnosť klesla. Nikdy sme neboli vo vojne, Švédsko žilo celý tento čas v mieri. Ale pozrite sa, tempo znižovania v Švédsku nebolo rýchle. Švédsko dosiahlo nízku detskú úmrtnosť, pretože začalo skoro. Povinné absolvovanie základnej školy sme mali už v roku 1842. A potom môžete vidieť ten úžasný efekt, keď sme o jednu generáciu neskôr mali gramotné ženy. Musíte si uvedomiť, že investície, ktoré nás vedú k pokroku, sú dlhodobé. To nie je o piatich rokoch. To sú dlhodobé investície. A Švédsko nikdy nedosiahlo tempo Rozvojových cieľov tisícročia, vyrátal som 3,1 percenta. Takže Švédsko je z kola von. Ale o tom sa tak nehovorí. Chceme, aby boli ostatní lepší ako my. A skutočne, ostatní boli lepší.

Ukážem vám Thajsko, príbeh úspechu, Thajsko zo šesťdesiatych rokov -- ako zišli tu dole a dosiahli takmer rovnakú úroveň detskej úmrtnosti ako Švédsko. A dám vám ďalší príklad, Egypt, úplne nepošimnutý úžasný príbeh úspechu vo verejnom zdravotníctve. Egypt bol v roku 1960 tu hore, vyššie ako Kongo. Ústie Nílu bolo utrpením pre deti s hnačkami a maláriou a množstvom iných problémov. A potom postavili Asuánsku priehradu. Dostali elektrinu do domov. Zlepšili vzdelanosť a prvotnú zdravotnú starostlivosť. A čísla zišli dolu. Zabezpečili čistú vodu a vyhubili maláriu. Toto je príbeh úspechu. Čísla pre detskú úmrtnosť v Rozvojových cieľoch tisícročia je možné dosiahnuť. A je dobré, že Ghana dnes klesá rovnakým tempom ako Egypt vo svojich najrýchlejších časoch. Keňa zrýchľuje. Tu máme problém. Vážnym problémom sú krajny, ktoré stoja.

Dovoľte mi ukázať vám širší obraz, inú perspektívu detskej úmrtnosti. Ukážem vám vzťah medzi detskou úmrtnosťou na tejto osi -- táto os je detská úmrtnosť -- a tu mám veľkosť rodiny. Vzťah medzi detskou úmrtnosťou a veľkosťou rodiny. Jedno, dve, tri, štyri deti na ženu. Šesť, sedem, osem detí na ženu. Toto je stav z roku 1960, spred 50 rokov. Každá bublina je krajina. Farba, ako môžete vidieť, kontinent. Tmavomodrá je subsaharská Afrika. A veľkosť bubliny je populácia. A toto sú takzvané rozvojové krajiny. Mali vysokú alebo veľmi vysokú detskú úmrtnosť a rodina mala šesť až osem detí. A títo tu boli takzvané západné krajiny. Mali nízku detskú úmrtnosť a malé rodiny. Čo sa stalo? Chcem, aby ste na vlastné oči videli vzťah medzi poklesom detskej úmrtnosti a zmenšením rodiny. Prosím, dávajte pozor. Musíte to vidieť na vlastné oči. Toto sa stalo. Spustím svet. Tu prichádza vzdelanie, kiahne, lepšia vzdelanosť, zdravotná starostlivosť. Schádzajú tu dole -- Čína prichádza k západným krajinám. A teraz aj Brazília. India sa blíži. Prvé africké krajiny prechádzajú do tohto rohu. Máme veľa nových susedov. Vitajte v slušnom živote. Chceme tu dole všetkých. To je vízia, ktorú máme. A pozrite sa, prichádzajú prvé africké krajiny. Tu sme dnes.

Neexistuje nič také ako "západný svet" a "rozvojové krajiny". Toto je správa z OSN, ktorá vyšla v piatok. Je veľmi dobrá -- Úrovne a trendy v detskej úmrtnosti -- až na túto stranu. Táto stránka je veľmi zlá. Je to kategorizácia krajín. Označuje "rozvojové krajiny" -- môžem z tohto zoznamu čítať -- rozvojové krajiny: Južná Kórea. Čo? Majú Samsung, ako môžu byť rozvojovou krajinou? Ďalej, Singapúr. Veď Singapúr má najnižšiu úroveň detskej úmrtnosti na svete. Predbehli Švédsko pred piatimi rokmi a oni ich označia ako rozvojovú krajinu. Ďalej Katar. Najbohatšia krajina na svete s Al Jazeerou. Dočerta, ako oni môžu byť rozvojovou krajinou? Toto je blbosť. (Potlesk) Zvyšok je dobrý. Zvyšok je dobrý.

Musíme si zvyknúť na nový koncept, ktorý súhlasí s údajmi. A musíme si uvedomiť, že všetci zídu až tu dole. Doležité sú teraz vzťahy. Pozrite sa. Len keď sa pozrieme na Afriku. Toto sú africké krajiny. Jasne vidíte vzťah medzi klesajúcou detskou úmrtnosťou a zmenšovaním rodiny, dokonca v rámci Afriky. Je jasné, že toto sa stane. A v piatok vyšla veľmi dôležitá správa z výskumu z Inštitútu pre meranie a hodnotenie zdravia v Seattli, ktorá ukazuje, že za takmer 50 percent poklesu detskej úmrtnosti môže vzdelanie žien. Keď dostaneme dievčatá do škôl, výsledky dostaneme o 15 až 20 rokov neskôr, čo je veľmi silný dlhodobý trend. Práve preto musíme mať dlhodobú perspektívu, a výsledky musíme merať v desaťročných obdobiach. Je úplne možné dostať čísla detskej úmrtnosti v týchto krajinách nadol a dostať ich dole, do tohto rohu, kde by sme všetci chceli žiť spolu.

A samozrejme, znižovanie detskej úmrtnosti je absolútne najdoležitejšie z pohľadu humanitárnej pomoci. Hovoríme tu o slušnom živote pre deti. A tiež je to strategická investícia pre budúcnosť celého ľudstva, pretože je o životnom prostredí. Nebudeme schopní starať sa o životné prostredie a vyhnúť sa hroznej klimaktickej kríze, ak neustálime svetovú populáciu. To si ujasnime. A to môžeme dosiahnuť tak, že znížime detskú úmrtnosť, sprístupníme plánovanie rodičovstva a v pozadí rozbehneme vzdelávanie žien. A to je možné. Poďme na to.

Ďakujem veľmi pekne.

(Potlesk)