Hans Rosling predstavuje najlepšie štatistiky, aké ste kedy videli

Asi pred desiatimi rokmi som sa zhostil úlohy vyučovať svetový vývoj švédskych vysokoškolákov. To bolo po tom, čo som strávil asi 20 rokov v afrických inštitúciách zaoberajúc sa hladom v Afrike, a tak sa o mne predpokladalo, že viem trošku o svete. Začal som na našej lekárskej univerzite, Karolinska Institute, vysokoškolský kurz nazvaný Svetové zdravie. Ale keď dostanete takúto príležitosť, začnete byť trochu nervózny. Pomyslel som si, títo študenti, ktorí k nám prichádzajú, majú vlastne najvyššie známky, aké môžete dostať v systéme švédskeho školstva -- a tak oni už možno vedia všetko, čo ich chcem učiť. A tak som spravil vstupný test. A jedna z otázok, z ktorej som sa veľa dozvedel, bola táto: "Ktorá krajina v týchto piatich párov má vyššiu detskú úmrtnosť?"

A dal som ich dokopy, tak aby v každom páre mala jedna krajina dvojnásobnú detskú úmrtnosť ako tá druhá. To znamenalo oveľa väčší rozdiel ako len neurčitosť dát. Nejdem tento test robiť aj na vás, ale je to Turecko, čo je tu najvyššie, Poľsko, Rusko, Pakistan a Južná Afrika. A toto boli výsledky švédskych študentov. Získal som pomerne úzky interval spoľahlivosti, čo ma samozrejme potešilo, konkrétne 1,8 správnych odpovedí z piatich možných. To znamená, že tu bol priestor pre profesora medzinárodného zdravia -- (Smiech) a pre môj kurz.

Ale potom, neskoro v noci, keď som spisoval správu, som si uvedomil skutočný dosah môjho objavu. Ukázal som, že najlepší švédski študenti vedia štatisticky významne menej o svete ako šimpanzi. (Smiech) Pretože šimpanzi by označili polovicu správne, ak by som im dal dva banány ku Srí Lanke a Turecku. Mali by pravdu v polovici prípadov.

Ale študenti tam nie sú. Problém pre mňa nebola ignorácia: boli to predsudky.

Tiež som urobil neetickú štúdiu na profesoroch z Karoliska Institute (Smiech) -- ktorí odovzdávajú Nobelovu cenu medicíny, a oni sú na tom rovnako ako šimpanzi. (Smiech) Vtedy som si uvedomil, že je tu naozaj potreba komunikácie, pretože údaje o tom, čo sa vo svete deje a o detskom zdraví v každej krajine sú veľmi dobre známe.

Vytvorili sme program, ktorý to zobrazuje takto: každá bublina je krajina. Táto krajina tam hore je Čína. Toto je India. Veľkosť bubliny je počet obyvateľov, a na túto os som položil pôrodnosť. Kvôli mojim študentom, kvôli tomu, čo hovorili, keď sa pozerali na svet, som sa ich spýtal, "Čo si skutočne myslíte o svete?" No, zistil som, že študovali hlavne Tintina. (Smiech) Povedali: "Svet je stále rozdelený na 'nás' a na 'ich'. My sme západný svet, oni sú rozvojové krajiny." "Čo si predstavujete pod tým západným svetom?" spýtal som sa. "No, to je dlhý život a malá rodina, tretí svet je krátky život a veľká rodina"

Takže toto tu môžem zobraziť. Tu som dal pôrodnosť - počet detí na ženu - jedno, dve, tri, štyri až osem detí na ženu. Od roku 1962, asi od roku 1960, máme veľmi podrobné údaje o veľkosti rodín vo všetkých krajinách. Štatistická odchýlka je malá. Potom tu ukazujem priemernú dĺžku života, od tridsiatich rokov v niektorých krajinách až po sedemdesiat. V roku 1962 tu máme skupinu krajín, industrializovaných krajín, v ktorých sú malé rodiny a dlhá doba života. A tu tieto krajiny boli rozvojové: boli v nich veľké rodiny a žili relatívne krátke životy. No a čo sa stalo od roku 1962? Chceme vidieť tú zmenu. Majú študenti pravdu? Existujú stále dva typy krajín? Alebo sa v rozvojových krajinách zmenšili rodiny a žijú asi tu? Možno, že žijú dlhšie a nachádzajú sa tu hore...

Tak sa pozrime. Potom svet zastavíme. Toto všetko sú štatistiky OSN, ktoré boli dostupné. Ideme na to. Vidíte? To je Čína, ktorá sa pohybuje k lepšej zdravotnej starostlivosti, zlepšuje sa. Všetky zelené latinskoamerické krajiny smerujú k menším rodinám. Tieto žlté sú arabské štáty, ktoré majú väčšie rodiny, ale - nie dlhší život, ale nie väčšie rodiny. Afričania sú títo zelení dole. Stále tam zostávajú. Tu máme Indiu. Indonézia so sebou celkom pohla. (Smiech) V osemdesiatych rokoch je Bangladéš stále medzi africkými štátmi. Ale teraz, v osemdesiatych rokoch, sa v Bangladéši stal zázrak: imámovia začali presadzovať plánované rodičovstvo. Posúvajú sa tam do rohu. A v deväťdesiatych rokoch sa odohrala hrozná epidémia HIV, ktorá stiahla dolu dĺžku života v afrických krajinách a všetky ostatné smerujú nahor do rohu, kde máme dlhé životy v malej rodine, a tak máme celkom nový svet. (Potlesk)

Teraz priamo porovnám Spojené štáty americké a Vietnam. V roku 1964 má Amerika malé rodiny a dlhú dobu života. Vietnam má veľké rodiny a krátke životy. A stane sa nasledujúce: údaje z obdobia vojny ukazujú na to, že aj napriek všetkému zabíjaniu prišlo k zvýšeniu priemernej dĺžky života. Ku koncu roka bol vo Vietnamu zahájený program plánovaného rodičovstva a rodiny sa zmenšili. Spojené štáty tam hore sa prepracovávajú k dlhšiemu životu a zachovávajú si rovnako veľké rodiny. V osemdesiatych rokoch opúšťa Vietnam komunistické plánovanie a volí trhovú ekonomiku, čo vedie aj k rastu úrovne spoločenského života. Dnes máme vo Vietname rovnakú priemernú dĺžku života a rovnako veľké rodiny, vo Vietname v roku 2003 ako v USA v roku 1974, ku koncu vojny. Myslím, že všetci, pokiaľ nevenujeme pozornosť týmto údajom, podceňujeme nesmierne zmeny v Ázii, ktoré spočívali najskôr v zmenách spoločenských a až potom v ekonomických.

Pozrime sa teraz na iný graf, na ktorom môžeme ukázať rozloženie príjmov. Toto je rozsah ľudských príjmov na celom svete. Jeden dolár, desať dolárov alebo sto dolárov za deň. Medzi bohatými a chudobnými neexistuje žiadna priepasť. To je mýtus. Je tu síce menší hrb, ale inak sú ľudia rozložení po celej osi. Keď sa pozrieme, v akých rukách tieto peniaze končia - toto je sto percent ročného svetového príjmu - a najbohatších dvadsať percent zarába 74 percent tejto sumy. A najchudobnejších dvadsať percent má pre seba asi dve percentá. To ukazuje, že koncept "rozvojových krajín" je veľmi pochybný. Premýšľame o medzinárodnej pomoci ako o pomoci týchto ľuďom týmto. Ale uprostred máme väčšinu svetovej populácie, ktorá zarába 24 percent celkového svetového príjmu.

Už sme o tom počuli. A kto vlastne sú títo ľudia z tohto grafu? Kde sú všetky rôzne krajiny? Môžem vám ukázať Afriku. Toto je Afrika. Desať percent svetovej populácie, prevažne žijúca v chudobe. Toto je OECD. Bohaté krajiny. Výberový klub OSN. A tí sú tu na tejto strane. Afrika a OECD sa na jednom mieste celkom prekrývajú. Toto je Latinská Amerika. Je v nich zastúpené všetko na svete, od najchudobnejších až po tých najbohatších. Na to všetko môžeme položiť východnú Európu, východnú Áziu a južnú Áziu. A ako by to vyzeralo, keby sme sa posunuli späť v čase, do doby okolo roku 1970? Vtedy bol ten hrb väčší. A väčšina ľudí žijúcich v úplnej chudobe boli Ázijci. Svetovým problémom bola chudoba v Ázii. A keď teraz nechám svet bežať ďalej v čase, uvidíte, že zatiaľ čo populácia rastie, stovky miliónov ľudí v Ázii sa dostávajú z chudoby a niektorí iní do nej upadajú a toto je rozloženie, ktoré máme dnes. Najoptimistickejšia predpoveď Svetovej banky hovorí, že sa stane toto a už nebudeme mať rozdelený svet. Väčšina ľudí bude tu uprostred.

Je to samozrejme logaritmická stupnica, ale my vnímame ekonómiu ako percentuálne rastúcu a považujeme za možný rast percentilu. Pokiaľ toto zmením, namiesto rodinného príjmu zadám HDP na obyvateľa a zmením tieto individuálne údaje na miestne dáta o hrubom domácom produkte, pričom tie regióny umiestnim tu dolu - veľkosť bubliny stále zodpovedá počtu obyvateľov. Takže tu máme OECD, tu subsaharskú Afriku, tiež oddelíme arabské štáty, ako z Afriky, tak aj z Ázie, a umiestime ich zvlášť, a teraz rozšírime túto os, môžem jej pridať ďalšiu dimenziu, pridaním spoločenských hodnôt, prežitie detí. Na tejto osi máme teda HDP a na tejto pravdepodobnosť prežitia detí. V niektorých krajinách sa piatich rokov dožije 99,7 percenta detí, v iných len 70. Tu to už vyzerá, že existuje medzera medzi OECD a Latinskou Amerikou, východnou Európou, východnou Áziou, arabskými štátmi, južnou Áziou a subsaharskou Afrikou. Vzťah medzi detskou úmrtnosťou a bohatstvom je veľmi lineárny.

Ale teraz subsaharskú Afriku rozdelím. Tu je znázornené zdravie, tu je lepšie zdravie. Môžem takto rozdeliť subsaharskú Afriku na jednotlivé štáty. Keď sa rozdelí, veľkosť bublín jednotlivých krajín zodpovedá ich populácii. Tu dole je Sierra Leone. Maurícius je hore. Maurícius bol prvou krajinou, ktorá sa zbavila obchodných bariér a mohla predávať svoj cukor. Mohli predávať svoje látky za rovnakých podmienok ako ľudia z Európy a Severnej Ameriky.

V rámci Afriky sú obrovské rozdiely. A Ghana je tu uprostred. V Sierra Leone prebieha humanitárna pomoc. Tu v Ugande pomoc rozvojová. Tu je čas investovať, tu môžete ísť na dovolenku. Naozaj je tu veľká variabilita, v rámci Afriky, ktorú si len zriedka uvedomujeme - väčšinou ju považujeme za rovnorodú. Môžem teraz rozdeliť južnú Áziu. India je tá veľká bublina uprostred. Všimnite si ale veľký rozdiel medzi Afganistanom a Srí Lankou. Rozdelíme arabské štáty. Ako sú na tom oni? Rovnaké podnebie, rovnaká kultúra, rovnaké náboženstvo. Obrovské rozdiely aj medzi susedmi. Jemen - občianska vojna. Spojené arabské emiráty - financie, ktoré boli použité rovnomerne a správne. Takže nie tak, ako tvrdí mýtus. A to sú v grafe zahrnuté aj deti zahraničných pracovníkov, ktorí sa v danej krajine nachádzajú. Údaje bývajú omnoho lepšie, ako si myslíte. Mnoho ľudí ich považuje za nespoľahlivé. Existuje určitá štatistická odchýlka, ale môžeme vidieť, že rozdiel medzi Kambodžou a Singapúrom je oveľa väčší, ako môže byť nepresnosť údajov. Východná Európa: Dlhú dobu tu fungoval sovietsky ekonomický model, ale po desiatich rokoch vypadá veľmi, veľmi rôznorodo. A potom je tu Latinská Amerika. Dnes už nemusíme ísť len na Kubu, aby sme v Latinskej Amerike našli krajinu s dobrým zdravotníctvom. Chile bude mať za niekoľko rokov nižšiu úmrtnosť ako Kuba. A tu máme bohaté krajiny OECD.

Dostali sme tým pádom mozaiku celého sveta, ktorá vyzerá viacmenej takto. A keď sa na ňu pozrieme, ako vyzerá - v roku 1960, začne sa pohybovať. 1960. Toto je Mao Ce-Tung. Priniesol do Číny zdravie. Potom zomrel. Prišiel Teng Siao-pching a doniesol do Číny peniaze, vďaka ktorým sa vrátila späť medzi ostatné krajiny. Videli sme, ako sa krajiny pohybujú rôznymi smermi, takže je pomerne zložité nájsť štát, ktorý by ilustroval vývoj celého sveta. Rád by som sa teraz vrátil späť do roku 1960. Porovnám Južnú Kóreu, tá je tu, s Brazíliou, ktorá je tu. Teraz mi zmizli popisky. A teraz porovnám Ugandu, tá je tu. Teraz nechám bežať čas. Môžete si všimnúť, že Južná Kórea sa veľmi, veľmi rýchlo zlepšuje, zatiaľ čo Brazília je omnoho pomalšia.

Keď sa znovu vrátime späť a necháme ich robiť stopy, uvidíme, že rýchlosť vývoja sa naozaj líši a že sa krajiny pohybujú viacmenej rovnako, ale zdá sa, že sa zlepšíte oveľa rýchlejšie, keď ste najprv zdraví, ako keď sa najprv bohatí. Aby som to na niečom ukázal, zvýrazním cestu Spojených arabských emirátov. Začali tu - zem nerastného bohatstva. Speňažili všetku ropu, získali dostatok peňazí, ale zdravie si nekúpite v obchode. Do zdravia sa musí investovať. Musíte dostať deti do škôl, pripravovať zdravotníkov, vzdelať celú populáciu. A to šejk Sayid zvládol celkom dobre. Napriek klesajúcim cenám ropy svoju krajinu dostal až sem. Dostali sme teda omnoho rovnomernejší obraz sveta, v ktorom sa všetky krajiny snažia utrácať svoje peniaze lepšie, než v minulosti. Teda, zhruba to platí, keď berieme do úvahy priemerné údaje v týchto krajinách. Vyzerajú takto.

Používať priemerné údaje je ale nebezpečné, pretože v rámci jednotlivých krajín existujú veľké rozdiely. Keď sa pozrieme sem, uvidíme, že Uganda je dnes tam, kde bola Južná Kórea v roku 1960. Pokiaľ Ugandu rozdelím, uvidíme, že vôbec nie je jednoliata. Toto sú kvintily Ugandy. Najbohatších 20% Uganďanov je tu. Najchudobnejší sú tu dole. Pokiaľ rozdelím Juhoafrickú republiku, bude to vyzerať takto. Nakoniec sa pozrime na Niger, v ktorom bol hrozný hladomor, dopadlo to takto. Najchudobnejších dvadsať percent Nigerčanov je tu, najbohatších dvadsať percent Juhoafričanov tu, a napriek tomu tak často diskutujeme o tom, ako vyriešiť situáciu v Afrike. V Afrike môžeme nájsť niečo zo všetkého na svete. A nemôžeme pre zaistenie všeobecnej dostupnosti liekov proti HIV pre tento horný kvintil použiť rovnakú stratégiu ako pre tých najchudobnejších. Vývoj sveta sa musí uvádzať v presnom kontexte, nie je spoľahlivé ho poznať len na regionálnej úrovni. Je potrebné ísť do väčších detailov. Zistili sme, že študenti sú nadšení, keď môžu tieto poznatky použiť.

A zákonodarcovia a súkromný sektor by tiež veľmi radi sledovali, ako sa svet mení. Prečo tomu teda tak nie je? Prečo nevyužívame údaje, ktoré máme k dispozícii? Máme údaje z OSN, z národných štatistických úradov, z univerzít a z mimovládnych organizácií. Bohužiaľ sú všetky schované hlboko v databázach a stále ich využívame neefektívne. Znázorníme si tu verejnosť a Internet.

Žiadne z údajov o svete, ktoré sme tu videli meniť sa, nepochádzali zo štatistík financovaných z verejných zdrojov. Existujú nejaké internetové stránky, ktoré také údaje obsahujú, ktoré čerpajú informácie z týchto databáz, ale ľudia na ne lepia cenovky, hlúpe heslá a nudné štatistiky. (Smiech) (Potlesk)

A toto nebude fungovať. Čo je teda potrebné? Databázy máme. Nie sú to nové databázy, čo potrebujeme. Máme úžasné návrhárske nástroje a neustále sú vyvíjané nové. Založili sme teda neziskový podnik, ktorý spája dáta a dizajn, a nazvali sme ho Gapminder, podľa londýnskeho metra, kde vás varujú, aby ste "dali pozor na medzeru" (Mind the gap). Takže sme GapMinder považovali za vhodné. Začali sme písať program, ktorý by mohol údaje spájať týmto spôsobom. Nebolo to také ťažké - za pár človekorokov sme vytvorili animácie. Môžete vziať sadu údajov a vložiť ich tam. Uvoľňujeme údaje OSN, z niektorých jej organizácií.

Niektoré krajiny súhlasia s uverejnením svojich databáz, ale v skutočnosti potrebujeme pochopiteľne hlavne vyhľadávaciu funkciu. Vyhľadávaciu funkciu, pomocou ktorej môžeme údaje previesť do vyhľadávateľného formátu a dostať ich do sveta. A čo nám na to hovoria ostatní? Urobil som si malý prieskum medzi hlavnými štatistickými databázami. Každý hovorí: "Je to nemožné. Toto sa nedá urobiť. Naše informácie sú tak špecifické v mnohých detailoch, že nemôžu byť vyhľadávané rovnakým spôsobom ako ostatné. Nemôžeme ich zadarmo uvoľniť pre študentov ani pre podnikateľov na celom svete." Ale presne toto by sme chceli, alebo nie? Údaje získané za verejné peniaze sú tu dole, a chceli by sme, aby z Internetu vyrástli tieto kvety. Jeden z kľúčových bodov je potom umožniť vyhľadávanie v údajov, potom budú ľudia môcť použiť nejaký iný dizajnový nástroj na ich animáciu. A mám pre vás celkom dobré správy. Súčasný šéf Štatistickej divízie OSN nehovorí, že je to nemožné. Hovorí len: "To nemôžeme urobiť." (Smiech) A to je celkom šikovný chlap, hm? (Smiech)

Takže vidíme, že v oblasti údajov sa toho v nasledujúcich rokoch bude diať veľa. Budeme sa môcť pozrieť na rozdelenie príjmov úplne novými spôsobmi. Toto je distribúcia príjmov v Číne v roku 1970, toto distribúcia príjmov v Spojených štátoch v roku 1970. Takmer žiadne prekrytie. Takmer žiadne prekrytie. A čo sa stalo potom? Stalo sa toto: Čína rastie, už nie je tak rovnomerná, a objavuje sa tu, odkiaľ sa pozerá na USA. Skoro ako duch, však? (Smiech)

Dosť strašidelné. Ale myslím si, že je veľmi dôležité mať k dispozícii všetky tieto informácie. Potrebujeme ich poznať. A namiesto sledovania týchto údajov by som chcel skončiť predvedením počtu užívateľov Internetu na 1000 obyvateľov. V tomto softvéri máme ľahký prístup k asi piatim stovkám premenných zo všetkých krajín. Chvíľku potrvá, kým to všetko zmením, ale na osiach si ľahko nastavíte akúkoľvek premennú budete chcieť. A teraz len sprístupníme zdarma všetky databázy, umožniť v nich vyhľadávanie a ďalším kliknutím ich previesť do grafického formátu, v ktorom im okamžite porozumiete. Štatistici to síce nemajú radi, hovorievajú, že to potom nezobrazuje realitu a že musíme používať štatistické, analytické metódy. Ale toto je generovanie hypotéz.

Skončím pohľadom na svet. Internet práve prichádza. Počet užívateľov Internetu stúpa. Toto je HDP na obyvateľa. Je to nová technológia, ale prekvapivo dobre zapadá do ekonomík jednotlivých krajín. Preto je tak dôležitý počítač za sto dolárov. Ale tendencia je to pekná. Akoby sa svet splošťoval, však? Tieto krajiny sa dvíhajú nielen ekonomicky a bude veľmi zaujímavé to cez rok sledovať, čo snáď budete môcť robiť s pomocou všetkých tých verejných údajov. Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk)