Hans Rosling o raste svetovej populácie

Stále si pamätám ten deň v škole, keď nám naša učiteľka povedala, že na svete žijú už tri miliardy ľudí. To bolo v roku 1960. A teraz budem rozprávať o tom, ako sa svetová populácia zmenila od toho roku a ako sa zmení v budúcnosti. Ale nebudem používať digitálnu technológiu, ako počas mojich prvých piatich prednášok na TEDe. Namiesto toho som sa posunul ďalej. A dnes spúšťam úplne novú analógovú výučbovú technológiu, ktorú som vzal z Ikey: túto škatuľu.

Táto škatuľa obsahuje jednu miliardu ľudí. A naša učiteľka nám povedala, že svet s rozvinutým priemyslom v roku 1960 mal jednu miliardu ľudí. A v rozvojových krajinách, povedala, boli dve miliardy ľudí. A vtedy žili tu ďaleko. Existovala veľká medzera medzi jednou miliardou industrializovaného sveta a dvomi miliardami rozvojového sveta. Vyspelý svet, ľudia boli zdraví, vzdelaní, bohatí a mali malé rodiny. A ich cieľom bolo kúpiť si auto. V roku 1960 všetci Švédi šetrili, aby si mohli kúpiť takéto Volvo. Toto bola ekonomická úroveň, na ktorej bolo Švédsko. Ale ako protiklad k tomuto, rozvojový svet, ďaleko, cieľom priemernej rodiny tu bolo mať v ten deň čo jesť. A šetrili, aby si mohli kúpiť pár topánok. Bola tu obrovská medzera vo svete, v ktorom som vyrastal. A táto medzera medzi západom a zvyškom sveta vytvorila predstavu sveta, ktorú stále používame, keď hovoríme o "západnom svete" a "rozvojových krajinách". Ale svet sa zmenil a je najvyšší čas prispôsobiť tomu našu predstavu o ňom, o jeho systéme a pochopiť to.

A to sa Vám chystám ukázať. Pretože od roku 1960 sa vo svete do roku 2010 objavili ohromujúce štyri miliardy ľudí, ktoré sa pripočítali k svetovej populácii. Len sa pozrite koľko. Svetová populácia sa zdvojnásobila, odkedy som chodil do školy. A samozrejme, na Západe bol ekonomický rast. Množstvo spoločností posilnilo ekonomiku, takže západná civilizácia sa posunula sem. A teraz jej cieľom nie je mať iba auto. Teraz chcú ísť na dovolenku niekam ďaleko a chcú tam letieť. Takže tu sme dnes. A najúspešnejšie z rozvojových krajín sú tu, tie sa posunuli. Stali sa nastupujúcimi ekonomikami, ako ich voláme. A oni si teraz kupujú autá. A pred mesiacom čínska spoločnosť Geely prevzala spoločnosť Volvo. A vtedy konečne Švédi pochopili, že sa vo svete stalo niečo veľké. (Smiech)

Takže oni sú tam. A tragédiou je, že dve miliardy ľudí tu, tí, ktorí zápasia o jedlo a topánky, sú stále takmer rovnako chudobní, ako boli pred 50 rokmi. Novinkou je, že máme najväčšiu kopu miliárd, tri miliardy tu, z ktorých sa tiež stávajú nastupujúce ekonomiky, pretože sú celkom zdraví, relatívne dobre vzdelaní a tiež už majú dve alebo tri deti spadajúce na ženu, tak ako títo. A ich cieľom je teraz, samozrejme, kúpiť si bicykel, a potom by neskôr chceli mať aj motorku. Ale toto je svet, ktorý máme dnes. Už žiadna medzera. Ale vzdialenosť od tých najchudobnejších po tých najbohatších, tu, je väčšia ako kedykoľvek predtým. Ale je tu súvislý svet od chodenia, bicyklovania sa, jazdenia, lietania – ľudia na všetkých úrovniach. A väčšina ľudí zvykne byť niekde v strede. Toto je nový svet, ktorý máme dnes, v roku 2010.

A čo sa stane v budúcnosti? Nuž, posuniem sa do roku 2050. Prednedávnom som bol v Šanghaji. A počúval som, čo sa deje v Číne. Je pomerne isté, že nás dobehnú, tak ako Japonci. Všetky odhady – tento bude rásť o jeden až dve alebo tri percentá. A tento porastie o sedem, osem. A potom skončia tu hore. A začnú lietať. A tieto krajiny s nižším alebo stredným príjmom, krajiny s rastúcimi príjmami, tie sa tiež vypracujú ekonomicky. A ak, ale iba ak, investujeme do správnej zelenej technológie – aby sme sa mohli vyhnúť vážnym klimatickým zmenám, a ak energia bude stále relatívne lacná – potom sa posunú sem hore. A začnú si kupovať elektrické autá. Toto tam potom nájdeme.

Takže čo bude s najchudobnejšími dvomi miliardami? Čo bude s najchudobnejšími dvomi miliardami tu? Posunú sa ďalej? Nuž, tu populácia stagnuje, pretože tam už máme dve alebo tri deti na jednu ženu, plánované rodičovstvo je široko zaužívané a rast populácie sa zastavuje. Tu populácia rastie. Takže tieto dve miliardy sa v najbližších desaťročiach zvýšia na tri miliardy. A potom na štyri miliardy. Neexistuje nič, okrem nukleárnej vojny, akú sme ešte nevideli, čo by tomu mohlo zabrániť. Pretože už sa to začalo, už sa to deje. A ak, ale iba ak sa dostanú z chudoby, dostanú vzdelanie, znížia detskú úmrtnosť, budú si môcť kúpiť bicykel a mobil a prídu sem, potom sa rast populácie zastaví, tu, v roku 2050. Nemôžeme mať ľudí na tejto úrovni, ktorí chcú jedlo a topánky, pretože potom dostaneme pokračujúci rast populácie.

A dovoľte mi ukázať Vám prečo návratom späť k starej dobrej digitálnej technológie. Tu na obrazovke mám moje bubliny krajín. Každá bublina je krajina. Veľkosť zodpovedá populácii. Farby ukazujú kontinent. Žltá je Severná a Južná Amerika, tmavomodrá je Afrika, hnedá Európa, zelený je Blízky východ, a táto svetlomodrá je južná Ázia. Tamto je India a toto Čína. Veľkosť je počet obyvateľov. Tu mám počet detí na jednu ženu, dve deti, štyri deti, šesť detí, osem detí – veľké rodiny, malé rodiny. Rok je 1960. A tu dole je, koľko detí prežije, percento pravdepodobnosti prežitia dieťaťa do veku, kým nezačne chodiť do školy. 60 %, 70 %, 80 %, 90 % a takmer 100 %, tak ako to máme dnes v najbohatších a najzdravších krajinách. Pozrite, toto je svet, o ktorom hovorila moja učiteľka v roku 1960. Jedna miliarda západného sveta tu, vysoké percento prežitia detí, malé rodiny. A všetok zvyšok, pestrá paleta rozvojových krajín s veľmi veľkými rodinami a nízkym percentom prežitia detí.

Čo sa stalo? Spustil som svet. Tak poďme. Vidíte, ako ubiehajú roky, že sa detská úmrtnosť znižuje? Dostali mydlo, hygienu, vzdelanie, očkovania, penicilín. A potom plánovanie rodičovstva. Veľkosť rodín sa zmenšuje. Dostali sa až na úroveň prežitia detí 90 %, potom sa rodiny zmenšili. A väčšina arabských krajín na Blízkom východe padá sem dole. Pozrite, Bangladéš dobieha Indiu. A celý svet nastupujúcich ekonomík sa pripája k západnému svetu s nízkou detskou úmrtnosťou a malými rodinami. Ale stále tu máme tú najchudobnejšiu miliardu. Vidíte tú najchudobnejšiu miliardu, krabice, ktoré mám tu? Tie sú stále tam hore. A stále u nich prežije len 70 až 80 % detí, čo znamená, že ak sa Vám narodilo šesť detí, aspoň štyri prežijú do ďalšej generácie. A tak sa populácia zdvojnásobí za jednu generáciu.

Takže jediným spôsobom, ako naozaj zastaviť rast svetovej populácie, je pokračovať v zvyšovaní úrovne prežitia detí na 90 %. Kvôli tomu sú investície Gates Foundation, UNICEFu a iných organizácií spolu s vládami najchudobnejších krajín také užitočné. Pretože oni nám vlastne pomáhajú dosiahnuť udržateľnú veľkosť populácie sveta. Môžeme zastať na deviatich miliardách, ak urobíme správne veci. Nízka detská úmrtnosť je nový sen. A iba jej nízka úroveň môže zastaviť rast populácie. Stane sa tak? Nuž, ja nie som optimista, nie som ani pesimista. Som veľmi vážny "posibilista". Je to nová kategória, v ktorej sa odsunú emócie nabok a so svetom sa pracuje iba analyticky. To sa dá. Môžeme mať omnoho spravodlivejší svet. So zelenou technológiou a s investíciami na zmiernenie chudoby a svetovej vlády sa svet môže stať takýmto.

A pozrite sa na pozíciu starého Západu. Pamätáte si, keď tu bola modrá krabica úplne sama, na čele ľudstva, žijúca svoj vlastný život. To sa nestane. Úlohou starého Západu v novom svete je stať sa základom nového sveta – nič viac, nič menej. Ale to je veľmi dôležitá úloha. Plňte ju dobre a zvyknite si na ňu.

Ďakujem veľmi pekne.

(Potlesk)