Handspring Puppet Co.: Geniálne bábkoherectvo Vojnového koňa

Adrian Kohler: Prišli sme vám porozprávať o evolúcii bábkového koňa.

Basil Jones: Ale túto evolúciu vlastne začneme s hyenou.

AK: Ktorá je predchodcom koňa. Niečo s tým spravíme. (Smiech) Hahahahahahahahaha. Hyena je predchodcom koňa, pretože bola súčasťou produkcie nazvanej "Faustus v Afrike" spoločnosti Handspring Production z roku 1995, kde musela hrať dámu s Helenou Trójskou. Túto produkciu režíroval juhoafrický umelec a divadelný režisér William Kentridge. Takže potrebovala presvedčivo hýbať s prednou labou. Ale, tak ako všetky bábky, mala aj iné vlastnosti.

BJ: Jednou z nich je dych, akoby vedela dýchať.

AK: Haa haa haaa.

BJ: Dýchanie je pre nás dôležité. Je to základný pohyb pre každú bábku na javisku. To odlišuje bábku --

AK: Oops.

BJ: od herca. Bábky sa vždy musia snažiť byť živé. Je to príbeh ich javiskového života, tá zúfalá túžba žiť.

AK: Áno, je to vlastne neživý predmet, ako môžete vidieť, ktorý ožije len preto, že ho prinútite. Herec sa snaží na javisku zomrieť, ale bábka sa snaží na javisku ožiť. A istým spôsobom je to metafora života.

BJ: Takže každá chvíľa na javisku je boj. Voláme to emocionálne inžinierstvo, ktoré využíva najmodernejšiu technológiu 17. storočia -- (Smiech) na to, aby premenila podstatné mená na slovesá.

AK: Ja zvyknem hovoriť, že je to predmet vytvorený z dreva a látky do ktorého vložíte pohyb, aby ste niekoho presvedčili, že žije.

BJ: Takže tak.

AK: Jej uši sa hýbu spolu s hlavou.

BJ: A tieto podpery sú vyrobené z preglejky pokryté látkou -- podobné preglejkovým kanoe, ktoré Adrianov otec vyrábal, keď bol chlapcom.

AK: V Port Elizabeth v Juhoafrickej republike.

BJ: Jeho matka bola bábkoherečka. A keď sme sa streli na umeleckej škole a zaľúbili sa v roku 1971, nenávidel som bábky. Myslel som si, že je to hlboko pod moju úroveň. Chcel som sa stať avantgardným umelcom -- a Punch a Judy určite neboli smerom, ktorým som chcel ísť. Vlastne mi trvalo skoro 10 rokov

objaviť Bamaro bambano bábky v Mali v západnej Afrike, kde je starodávna tradícia bábkoherectva, aby som sa naučil novému rešpektu voči tejto forme umenia.

AK: A tak som v roku 1981 presvedčil Basila a niekoľko mojich priateľov, aby sme založili bábkovú spoločnosť. A o 20 rokov neskôr, akoby zázrakom, sme spolupracovali so spoločnosťou z Mali, Sogolonskou Marionetovou skupinou z Bamaka, kde sme hrali hru o vysokej žirafe. Volala sa "Vysoký kôň", ktorým bola žirafa v životnej veľkosti.

BJ: A tu znovu vidíte rovnakú štruktúru. Podpory sa zmenili na pásy z trstiny, ale je to tá istá štruktúra. Vnútri nej sú dvaja ľudia na chodúľoch, ktoré im dávajú výšku, a niekto vpredu používa niečo ako volant na pohyby hlavy.

AK: Osoba v zadných nohách tiež kontroluje chvost, tak trochu ako hyena -- rovnaký mechanizmus, len vo väčšom. A on kontroluje pohyby uší.

BJ: Túto produkciu videl Tom Morris z Národného divadla v Londýne. A vtedy niekedy jeho mama povedala, "Videl si tú knihu od Michaela Morpurga 'Vojnový kôň'?"

AK: Je to o chlapcovi, ktorý sa zaľúbi do koňa. Keď koňa predajú, aby bojoval v prvej svetovej vojne, chlapec sa tiež prihlási do armády, aby ho našiel.

BJ: Takže Tom nám zavolal a povedal, "Myslíte si, že by ste vedeli vyrobiť koňa pre predstavenie v Národnom divadle?"

AK: Vyzeralo to ako naozaj dobrý nápad.

BJ: Ale kôň musel uniesť jazdca.

AK: Musel uniesť jazdca, a musel sa zúčastniť vojenských útokov jazdectva. (Smiech) Hra o technológii orby skorého 20. storočia a jazdecké útoky boli menšou výzvou pre účtovné oddelenie Národného divadla v Londýne. Ale súhlasili. Začali sme s testom.

BJ: Toto je Adrian a Thys Stander, ktorý vlastne navrhoval podporný systém pre koňa a naša susedka Katherine, ktorá jazdí na rebríku. Váha je naozaj problém, keď je nad úrovňou hlavy.

AK: A keď sme Katherine previedli cez peklo všetkých tých skúšok, vedeli sme, že budeme schopní vyrobiť koňa, ktorý unesie jazdca. A tak sme vyrobili model. Toto je lepenkový model trochu menší ako hyena. Všimnite si, že nohy sú z preglejky a štruktúra kanoe tam stále je.

BJ: A dvaja manipulátori sú vnútri. Ale vtedy sme si neuvedomili, že budeme potrebovať ešte tretieho, pretože sa nedá ovládať krk zvnútra a zároveň s koňom kráčať.

AK: Začali sme pracovať na prototype, po tom, čo bol model schválený, a prototyp trval trochu dlhšie ako sme predpokladali. Museli sme vyhodiť preglejkové nohy a vyrobiť nové z trstiny. Dali sme preňho postaviť dopravnú klietku, ktorú museli do Londýna priviezť. Skúšobnú jazdu sme chceli urobiť pred našim domom v Kapskom meste, ale prišla polnoc a my sme to ešte nemali hotové.

BJ: Tak sme vzali kameru, a postavili sme bábku do rôznych pozícii pohybu. A poslali sme ich do Národného divadla a dúfali sme, že veria, že sme vytvorili niečo, čo funguje. (Smiech)

AK: O mesiac neskôr sme boli v Londýne s touto veľkou krabicou v štúdiu plnom ľudí, ktorí s nami mali pracovať.

BJ: Okolo 40 ľudí.

AK: Boli sme vystrašení. Otvorili sme krabicu, vybrali koňa von a fungoval, chodil a dalo sa na ňom jazdiť. Tu máme 18-sekundový klip prvých krokov prototypu. Toto je v štúdiu Národného divadla, na mieste, kde vznikajú nové nápady. V žiadnom prípade ešte nemal istú rolu v hre. Choreograf, Toby Sedgwick, pripravil nádhernú pasáž, kde žriebätko, vyrobené z paličiek a vetvičiek, vyrastie a stane sa z neho veľký kôň. Nick Starr, režisér Národného divadla, tú pasáž videl -- stál vedľa mňa -- a takmer sa pomočil. A tak hra dostala zelenú. Vrátili sme sa do Kapského mesta a nanovo sme navrhli celého koňa. Tu je plán.

(Smiech)

A tu je naša fabrika v Kapskom meste, kde koňov vyrábame. Môžete tam vidieť niekoľko kostier. Kone sú vyrábané celé ručne. Je v nich len veľmi málo technológie 20. storočia. Použili sme laserové rezanie preglejky a niekoľko hliníkových kusov. Ale pretože musia byť ľahké a ohybné a každý z nich je iný, nemôžu byť vyrábané masovo, nanešťastie. Tu je niekoľko napoly dokončených koňov, pripravených na prevoz a dokončenie v Londýne. A teraz by sme vám radi predstavili Joeyho. Joey, si tam? Joey. (Potlesk) (Potlesk) Joey. Joey, poď sem. Nie, nie, ja to nemám. On to má vo vrecku.

BJ: Joey. AK: Joey, Joey, Joey, Joey. Poď sem. Postav sa tak, aby ťa ľudia videli. Prejdi sa trochu. Len by som rád opísal -- nebudem rozprávať veľmi nahlas. Mohol by sa vystrašiť. Craig pracuje s hlavou. Pomocou brzdových káblov z bicykla kontroluje pohyby hlavou nadol. Každý z nich má na starosti buď jedno ucho alebo hlavu, nahor a nadol. Ale tiež priamo ovláda hlavu pomocou ruky. Uši sú zjavne veľmi dôležitým emocionálnym ukazovateľom koňa. Keď ukazujú rovno dozadu, kôň je vystrašený alebo nahnevaný, podľa toho, čo sa deje pred ním a okolo neho. Alebo, keď je pokojný, jeho hlava sa skloní a uši počúvajú, každé na jednej strane. Sluch je pre kone veľmi dôležitý. Takmer dôležitejší ako zrak. Tu má Tommy takzvanú pozíciu srdca. Pracuje s nohou. Vidíte šľachu z nite z hyeny, z jej prednej nohy, ktorá to automaticky potiahne kopyto hore. (Smiech) Kone sú tak nepredvídateľné. (Smiech) Spôsob, akým kôň dvíha kopyto, vám dá okamžite pocit, že sa dívate na skutočného koňa. Zadné nohy sa vedia rovnako hýbať.

BJ: A Mikey tiež vie so svojimi prstami hýbať chvostom zľava doprava a hore a dole s druhou rukou. Dokopy to dáva celkom presvedčivé možnosti pohybov chvosta.

AK: Chceš niečo povedať o dýchaní?

BJ: Dýchanie bolo veľkou výzvou. Adrian mal nápad, že rozdelíme hruď bábky napoly a bude dýchať takto -- pretože tak kone dýchajú, rozširovaním hrudníka. Ale uvedomili sme si, že ak by to tak bolo, vy ako diváci by ste to dýchanie nevideli. A tak urobil kanál tu vnútri a v ňom sa pohybuje hrudník nahor a nadol. Ten pohyb hore a dole v skutočnosti nie je prirodzený, ale vyzerá to ako dýchanie. A je veľmi veľmi jednoduchý, pretože jediné, čo treba, je, aby bábkar dýchal svojimi kolenami.

AK: Ďalšie emocionálne veci. Ak sa tu dotknem jeho srsti, srdcový bábkar môže zatriasť telom zvnútra a jeho koža sa zachvie. Samozrejme si všimnete, že bábka je vyrobená z trstinových paličiek. Chcel by som, aby ste si mysleli, že to tak je z estetického hľadiska, že som urobil trojdimenzionálnu kresbu koňa, ktorá sa hýbe v priestore. Ale pravdaže, bolo to preto, že trstina je ľahká, trstina je pružná, trstina vydrží a trstina je tvárna. Takže z trstiny je vyrobený z veľmi praktických dôvodov.

Koža je vyrobená z priehľadnej nylonovej mriežky, pričom, ak osvetľovač chce, aby kôň takmer zmizol, môže nasvietiť pozadie a z koňa sa stane duch. Môžete vidieť len jeho kostru. Alebo keď ho nasvietite zhora, už nie je priehľadný. Znovu to bolo rozhodnutie z praktických dôvodov. Chlapi vo vnútri musia vidieť von. Musia byť schopní hrať popri ich spoluhercoch na javisku. Viac menej je to celé o tom, čo urobia tu a teraz. Tri hlavy stvárňujú jednu postavu.

Teraz by sa Joey mohol trochu poprechádzať. A postaviť sa.

(Erdžanie)

Ďakujem. A teraz -- (Potlesk) Až zo slnečnej Kalifornie k nám prišla Zem Joaquin, ktorá si na koňovi zajazdí.

(Potlesk)

(Potlesk)

(Hudba)

Chceli by sme zdôrazniť, že pohyby a správanie koňa, ktoré vidíte, sú traja muži, ktorí podrobne preštudovali správanie koní.

BJ: Na javisku sa nemôžu rozprávať, pretože majú mikrofóny. Zvuk, ktorý vyrobí tá veľká konská hruď -- erdžanie a dýchanie a všetko -- to obyčajne začína s jedným hercom, pokračuje s druhým a končí s tretím.

AK: Mikey Brett z Leicetershire. (Potlesk) Mikey Brett, Craig, Leo, Zem Joaquin a Basil a ja.

(Potlesk)

Ďakujem. Ďakujem.

(Potlesk)