Eric Whitacre: Virtuálny zbor z dvetisíc hlasov

Chcel som byť rockovou hviezdou. To bolo jediné, o čom som sníval. Presnejšie, chcel som byť popovou hviezdou. To bolo v neskorých 80-tych rokoch. Chcel som byť piatym členom Depeche Mode alebo Duran Duran. Nechceli ma. Nepoznal som hudobnú teóriu, ale hral som na synťáku a bubnoch. Vyrástol som v malej farmárskej dedine v severnej Nevade. Bol som si istý, že môj život mal byť už raz taký.

Keď som šiel na univerzitu v Las Vegas, mal som 18 a prekvapilo ma, že tam neponúkali "Základy Popových Hviezd," či len podobný diplom. Dirigent ich speváckeho zboru vedel, že viem spievať, a tak ma pozval do ich zboru. "Áno, rád by som. Znie to skvele." Na odchode som si povedal: "V žiadnom prípade." Ľudia z môjho stredoškolského zboru boli dosť divní. V žiadnom prípade som s nimi nechcel mať nič spoločné. O týždeň neskôr ku mne prišiel kamarát a povedal: ''Vážne poď do zboru. Na konci semestra ideme na výlet do Mexika, všetky náklady pokryté. A soprány sú samé pekné dievčatá." Tak som si povedal, že pre Mexiko a baby by som urobil takmer čokoľvek.

V prvý deň zboru som si sadol s basami a obzrel sa cez plece, že čo robia. Otvorili si noty, dirigent mávol, a bum, začali spievať Kyrie z Mózartovho "Requiem." Celý život som videl čierno-bielo a zrazu malo všetko farby. Bol to najtransformatívnejší zážitok, aký som kedy zažil - v tom jedinom okamihu som počul disonanciu a harmóniu, ľudia spievali spolu spoločnú víziu. Prvýkrát v živote som cítil, že som súčasťou niečoho väčšieho, než som ja sám. A soprány boli samé pekné dievčatá.

Napísal som pre ten zbor pieseň o dva roky neskôr. Ako darček tomu dirigentovi, ktorý mi zmenil život. Vtedy som už vedel čítať noty. Tá pieseň bola spublikovaná. Potom som napísal a publikoval ešte jednu. Potom som začal dirigovať. Šiel som na magisterské štúdium na Julliard School. A teraz som v nezvyklej pozícii a stojím tu pred vami ako profesionálny skladateľ a dirigent.

Pred dvomi rokmi mi priateľ poslal odkaz na YouTube a povedal: "Toto musíš vidieť." Jedna mladá žena tam dala video - pre mňa. Spievala soprán z mojej piesne "Spánok."

(Video) "Ahoj, pán Eric Whitacre. Volám sa Britlin Losee, a toto video je pre vás. Zaspievam "Spánok." Som trochu nervózna. ♫ Ak v noci počuť ♫ ♫ zvuky ♫

Eric Whitacre: Ohromilo ma to. Britlin bola taká nevinná a zlatá a jej hlas bol taký číry. A za sebou, vo svojej izbe, mala na klavíri plyšáka. Také intímne video.

Napadlo mi: ak by 50 ľudí spravilo to isté, soprány, alty, tenory, basy a dali svoje videá na YouTube, spravili by sme z toho virtuálny zbor. Tak som napísal na svoj blog: "OMG OMG." Skutočne som napísal "OMG." Dúfam, že verejne naposledy. (Smiech) A vyslal som odkaz spevákom. Nechal som ich zadarmo si stiahnuť noty k piesni, ktorú som napísal v roku 2000, nazvanej "Lux Aurumque," čo znamená "svetlo a zlato." Ľudia skutočne začali uploadovať videá.

Ešte by som mal povedať, že som im dal video samého seba, ako dirigujem. Vo videu dirigujem v úplnej tichosti, pretože som počul hudbu len v mojej hlave, predstavujúc si zbor, ktorý sa mal raz zrodiť. Neskôr som k tomu hral na klavíri, aby mali speváci doprovod. Keď sa videá začali hromadiť...

(Spev) Toto je Cheryl Ang zo Singapúru.

(Spev) Evangelina Etienne

(Spev) z Massachusetts.

(Spev) Stephen Hanson zo Švédska.

(Spev) Jamal Walker z Dallasu, Texas.

(Spev)

Mali sme aj krátke sólo pre soprán, tak sme mali konkurzy. Zopár sopránistiek poskytlo svoje videá. Neskôr mi povedali, a aj mnohí iní z týchto spevákov, že niekedy nahrali 50 či 60 pokusov, až kým nenahrali ten správny, ktorý uploadovali. Tu je náš víťazný soprán. Melody Myers z Tennessee. (Spev) Páči sa mi jej úsmev, keď vytiahne tú notu ako "Žiaden problém, všetko je v pohode."

(Smiech)

A potom sa z davu vynoril mladý muž menom Scott Haines. Povedal: "Počuj, na tento projekt som čakal celý život. Rád by som to celé zeditoval." Ja na to: "Ďakujem, Scott. Som veľmi rád, že si ma našiel." Scott zhromaždil všetky videá. Vyčistil zvuk. Všetko zladil. A potom, asi pred rokom a pol, sme poskytli toto video na YouTube. Toto je "Lux Aurumque" naspievané Virtuálnym Zborom.

(Spev)

Kvôli času to tu zastavím. (Potlesk)

Ďakujem. Ďakujem.

(Potlesk)

Ďakujem. Je toho viac. Je toho viac. Ďakujem pekne.

Moja reakcia bola rovnaká, ako tá vaša. Dojalo ma to k slzám, keď som to prvýkrát videl. Nemohol som uveriť tej poézii - tieto duše, samy, na svojom opustenom ostrove, si posielajú elektronické odkazy vo fľašiach. Video sa stalo populárnym. Milióny ľudí si ho pozreli v prvý mesiac. Video pútalo veľkú pozornosť. Vďaka tomu mnohí speváci začali hovoriť: "Žeby Virtuálny Zbor 2.0?" Pre Virtuálny Zbor 2.0 som vybral pieseň, ktorú spievala Britlin, "Spánok," ktorú som napísal v roku 2000 k poézii môjho priateľa Charlesa Anthonyho Silvestriho. Znovu som poskytol video, v ktorom dirigujem, a začali sme zhromažďovať videá. Tentokrát sme mali vyspelejších spevákov (Spev) A pár mladších spevákov.

(Video) Soprán: ♫ Na mojom vankúši ♫ ♫ V bezpečí postele ♫ EW: To je Georgie z Anglicka. Má len deväť rokov. Nie je zlatá?

Niekto spravil všetkých deväť videií. Bas dokonca naspieval soprán. Toto je Beau Awtin. (Video) Beau Awtin: ♫ V bezpečí postele ♫

EW: A náš cieľ - bol to pomyselný cieľ - v jedom MTV videu všetci spievali "Lollipop." Ľudia z celého sveta spievali tú krátku melódiu. 900 ľudí sa do toho zapojilo. Tak som povedal spevákom: "To je náš cieľ. Musíme to prekonať." 10. januára sme prijali posledné video. Dokopy sme ich mali 2,051. Z 58 rôznych krajín. Ďakujem. (Potlesk) Z Malty, Madagaskaru, Thajska, Vietnamu, Jordánska, Egyptu, Izraelu, Aljašky a Nového Zélandu.

Takisto máme stránku na Facebooku pre spevákov a ich vyznania, aké to pre nich bolo. Zopár som vybral. "So sestrou sme zvykli spievať v zboroch. Teraz pracuje ako letec a stále cestuje. Je skvelé s ňou zase spievať!" Páči sa mi, že spieva so sestrou. "Okrem nádhernej hudby, je skvelé vedieť, že som súčasťou svetovej komunity ľudí, ktorých som nikdy, nestretla, ale ktorí sú aj tak prepojení." A moja najobľúbenejšia hláška: "Keď som povedala manželovi, že sa tohto chcem zúčastniť, povedal, že na to nemám hlas." Som si istý, že ste také niečo počuli mnohí. Aj ja. "Tak ma to zranilo, že som si poplakala, ale niečo vo mne to chcelo urobiť napriek jeho slovám. Môj sen sa stal skutočnosťou vďaka tomuto zboru, keďže som nikdy v nijakom nebola. Keď sa pozriete na Google Earth, najbližšie mesto je asi 400 míľ od môjho domova. Keďže bývam na Aljaške, moje jediné spojenie so svetom je satelit."

Dve veci ma veľmi zaujali. Poprvé, ľudia pôjdu tak ďaleko, ako sa len dá, aby sa navzájom našli. Na technológii nezáleží. Podruhé, zdá sa, že títo ľudia majú skutočné spojenie. Nebol to virtuálny zbor. Títo ľudia sú teraz priateľmi, hoci sa nikdy nestretli. Ja sám k nim cítim akúsi spolupatričnosť, ak sa to tak dá nazvať. Mám k tomu zboru blízko. Takmer ako k rodine.

Rád by som dnes zakončil prvým náhľadom na "Spánok" od Virtuálneho Zboru 2.0. Dnes bude mať premiéru. Ešte sme nedokončili video. Viete si predstaviť, že zladiť 2000 YouTube videí je skutočne náročné. Zatiaľ máme prvé tri minúty. A je to pre mňa úžasná pocta ich tu prvýkrát ukázať. Ste prví, čo to uvidia. Tu je "Spánok" od Virtuálneho Zboru.

Video Zbor: ♫ Večer sa vznáša ♫ ♫ Popod mesiac ♫ ♫ Strieborná niť na stmavnutej dune ♫ ♫ S privretými očami a klesnutou hlavou ♫ ♫ Viem, že spánok prichádza ♫ ♫ Na mojom vankúši ♫ ♫ V bezpečí postele ♫ ♫ Tisíc obrázkov mi naplní myseľ ♫ ♫ Nemôžem spať ♫ ♫ Myseľ mi blúdi, ♫ ♫ I keď končatiny mi oťaželi ♫ ♫ Ak v noci počuť zvuky ♫

Eric Whitacre: Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. (Potlesk) Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Vám.

(Potlesk)