Deb Roy: Zrodenie slova

Predstavte si, že by ste mohli zaznamenať svoj život – všetko, čo ste kedy povedali a spravili, zachované v dokonalej pamäti na dosah rúk, takže by ste sa mohli vrátiť, nájsť pamätné chvíle a opäť ich prežiť. Alebo preosievať stopy času a objavovať vzorce vo vlastnom živote, ktoré ste si predtým nevšimli. Nuž, presne to je cesta, na ktorú sa moja rodina vybrala pred päť a pol rokom. Toto je moja manželka a spolupracovníčka Rupal. A v tento deň, v tejto chvíli, sme vošli do domu s naším prvým dieťaťom, s naším krásnym synčekom. A vošli sme do domu s veľmi zvláštnym systémom na záznam domáceho videa.

(Video) Muž: Dobre.

Deb Roy: Táto chvíľa a tisíce ďalších pre nás dôležitých momentov boli zachytené v našom dome, pretože v každej miestnosti v dome, keď ste sa pozreli hore, videli ste kameru a mikrofón, a keď ste sa pozreli dole, videli ste miestnosť z vtáčej perspektívy. Tu je naša obývačka, detská izba, kuchyňa, jedáleň a zvyšok domu. A všetky tieto kamery boli napojené na sústavu diskov, ktoré boli nastavené na neustály záznam. Takže tu letíme cez deň v našej domácnosti, kde sa presúvame zo slnkom zaliateho rána cez rozžiarený večer až po zhasnutie svetiel na noc. V priebehu troch rokov sme nahrávali 8 až 10 hodín denne, z čoho sa nakopilo asi štvrť milióna hodín viacstopového zvuku a obrazu.

Takže teraz sa pozeráte na kúsok tej úplne najväčšej zbierky domáceho videa vôbec. (smiech) A to, čo tieto dáta znamenajú pre našu rodinu na osobnej úrovni, ich dosah je už teraz ohromný, a stále spoznávame ich hodnotu. Nespočetné chvíle nevyžiadaných prirodzených, neštylizovaných momentov sú tam zachytené a my začíname zisťovať, ako ich odhaliť a nájsť.

Ale za týmto projektom sa skrýva aj vedecký dôvod, a to využiť tieto prirodzené longitudinálne údaje na pochopenie procesu, akým sa dieťa naučí reč – pričom to dieťa je môj syn. A tak sme podnikli opatrenia na ochranu súkromia všetkých ľudí, ktorí sa ocitli v zázname, a prvky týchto dát sme poskytli môjmu spoľahlivému výskumnému tímu na inštitúte MIT, aby sme mohli začať rozoberať vzorce v tomto obrovskom súbore dát, z ktorého sme sa snažili pochopiť vplyv sociálneho prostredia na osvojenie reči. Takže tu vidíme jednu z prvých vecí, ktoré sme začali robiť. Toto sme my so ženou v kuchyni pri príprave raňajok. A keď sa pohybujeme v priestore a v čase, vzniká veľmi každodenný vzorec života v kuchyni.

Keď chceme týchto nejasných 90 000 hodín videa premeniť na niečo, čo by sa dalo vidieť, používame analýzu pohybu, ktorou vyťahujeme, ako sa tak pohybujeme v priestore a v čase, niečo, čo voláme časopriestorové červíky. A to sa stalo súčasťou našich nástrojov, pomocou ktorých vidíme, kde v týchto údajoch sú jednotlivé aktivity. A potom sledujeme vzorec toho, kde sa predovšetkým môj syn pohyboval po dome, aby sme sa mohli zamerať na snahu opísať všetko to rečové prostredie okolo môjho syna – všetky slová, ktoré počul odo mňa, mojej ženy, našej pestúnky, a slová, ktoré časom začal tvoriť. Takže s touto technológiou a dátami a s možnosťou prepisovať reč pomocou prístrojov sa nám podarilo prepísať vyše 7 miliónov slov z našich domácich záznamov. A teraz vás zoberiem na prvú obhliadku týchto údajov.

Určite ste už všetci niekedy videli videá, kde pozorujete napríklad zrýchlené rozkvitnutie kvetu. Chcel by som, aby ste si teraz vyskúšali rozkvitnutie formy reči. Môj syn krátko po svojich prvých narodeninách používal slovo „gaga“ na označenie vody. A v priebehu nasledujúceho polroka sa pomaly naučil napodobniť správny dospelý tvar - „voda“. Takže teraz prebehneme pol roka asi za 40 sekúnd. Nie je tu žiadne video, takže sa môžete sústrediť na zvuk, akustiku nového druhu trajektórie: z gaga na vodu.

(Zvuk) Dieťa: Gagagagagaga Gaga gaga gaga guga guga guga uada gaga gaga guga gaga uode guga guga water water water (voda voda voda) water water water (voda voda voda) water water (voda voda) water (voda).

DR: To sa mu fakt podarilo, čo?

(potlesk)

Nenaučil sa len vodu. Počas 24 mesiacov, prvých dvoch rokov, na ktoré sme sa skutočne zamerali, tu je mapa každého slova, ktoré sa postupne naučil. A keďže máme kompletné prepisy, podarilo sa nám určiť každé z 503 slov, ktoré sa naučil vysloviť do svojich druhých narodenín. Rozprávať začal skoro. A tak sme začali analyzovať prečo. Prečo sa určité slová zrodili skôr než ostatné? Toto je jeden z prvých výsledkov, ktoré vzišli z tejto našej štúdie pred niečo vyše rokom, a naozaj nás prekvapil. Tento očividne jednoduchý graf treba interpretovať tak, že zvislá os predstavuje, aké komplexné sú prejavy opatrovateľa na základe dĺžky týchto prejavov. A vodorovná os je čas.

A všetky údaje sme usporiadali podľa tejto myšlienky: Vždy keď sa môj syn naučil nejaké slovo, vystopovali sme všetku reč, ktorú počul a ktorá obsahovala dané slovo. A zakreslili sme relatívnu dĺžku prejavov. A čo sme objavili, bol zvláštny fenomén, kde prejav opatrovateľa systematicky klesal na minimum, takže jazyk bol čo najjednoduchší, a potom sa pomaly vracal naspäť k zložitosti. A úžasná vec na tom bola, že ten skok, ten pokles sa takmer presne zhodoval s momentom, keď sa jednotlivé slová zrodili – systematicky, slovo za slovom. Takže sa zdá, že všetci traja primárni opatrovatelia – ja, moja žena a naša pestúnka – systematicky a, podľa mňa, podvedome menili štruktúru svojho prejavu, aby sme sa s ním stretli pri zrode slova a nežne ho doviedli ku zložitejšiemu jazyku. A toto má mnoho dôsledkov, ale na jeden chcem zvlášť upozorniť: ide o to, že musia existovať úžasné spätnoväzobné slučky. Samozrejme, môj syn sa učí od svojho lingvistického prostredia, ale zároveň sa jeho prostredie učí od neho. To prostredie, tí ľudia sú v takých tesných spätnoväzobných slučkách a vytvárajú niečo ako lešenie, ktoré si doteraz nikto nevšimol.

Ale to sa už pozeráme na rečový kontext. Čo takto vizuálny kontext? Nepozeráme sa na... predstavte si to ako priečny rez nášho domu. Zobrali sme tie kamery s objektívom rybie oko, urobili nejaké optické korekcie a potom ho môžeme vrátiť do trojrozmerného života. Takže vitajte v mojom dome. Toto je chvíľa, jeden moment zachytený viacerými kamerami. Urobili sme to preto, aby sme vytvorili absolútny pamäťový stroj, kde sa môžete vrátiť a interaktívne poletovať a potom vdýchnuť život tomuto systému. Teraz vám ponúknem zrýchlený obraz 30 minút, pričom pôjde zase len o život v obývačke. To som ja a môj syn na dlážke. A analytika videa sleduje naše pohyby. Môj syn necháva za sebou červenú stopu, ja zelenú. Teraz sme na gauči a pozeráme sa cez okno na okoloidúce autá. A nakoniec sa môj syn sám hrá v odrážadle.

Teraz zmrazíme celé dianie, 30 minút, čas premeníme na vertikálnu os a otvorí sa nám pohľad na tieto stopy interakcie, ktoré sme práve zanechali. A uvidíme tieto úžasné štruktúry – malé uzlíky dvoch farebných nití, ktoré nazývame sociálne horúce miesta. Špirálové vlákno nazývame aj samostatné horúce miesto. A myslíme si, že majú vplyv na spôsob, akým sa učíme reč. Chceli by sme začať chápať interakciu medzi týmito vzorcami a rečou, ktorej je môj syn vystavený, aby sme zistili, či dokážeme predpovedať, aký vplyv má štruktúra toho, keď sú slová počuté, na to, kedy si ich človek osvojí. Inými slovami, vzťah medzi slovami a tým, čo znamenajú vo svete.

Takže takto k tomu pristupujeme. V tomto videu opäť sledujeme môjho syna. Necháva za sebou červenú stopu. A tam pri dverách je naša pestúnka.

(Video) Pestúnka: Chceš vodu? (Dieťa: Aaaa.) Pestúnka: Dobre. (Dieťa: Aaaa.)

DR: Ona ponúkne vodu a dva červíky odídu do kuchyne zobrať vodu. A spravili sme to, že sme použili slovo „voda“ na označenie tej chvíle, toho kúska aktivity. A teraz využijeme moc dát, zoberieme každý moment, kedy môj syn počul slovo voda, a kontext, v ktorom ho videl, a použijeme ich na to, aby sme prenikli do videa a našli každú stopu aktivity, ktorá sa udiala spolu s výskytom vody. A to, čo za týmito dátami zostane, je krajinka. Voláme ich slovné krajinky. Toto je slovná krajinka slova voda a ako vidíte, väčšina diania je v kuchyni. To sú tie veľké vrcholy tam naľavo. A len pre porovnanie si to môžeme urobiť s hociktorým slovom. Môžeme sa pozrieť na slovo „pá“, ktorým sa lúčime. A teraz sme nad vchodom do domu. A pozrieme sa a nájdeme, čo sa asi dá čakať, kontrast v teréne, kde sa slovo „pá“ vyskytuje oveľa usporiadanejším spôsobom. Takže použijeme tieto štruktúry, aby sme mohli predpovedať poradie osvojovania reči, a to je teraz naša pokračujúca práca.

V mojom laboratóriu, do ktorého teraz nakúkame, na MIT – toto je v mediálnom laboratóriu. Stal sa z toho môj obľúbený spôsob videografovania v podstate hocijakého priestoru. Na tomto obrázku sú tri z kľúčových postáv tohto projektu: Philip DeCamp, Rony Kubat a Brandon Roy. Philip je blízky spolupracovník na všetkých vizualizáciách, ktoré tu vidíte. A Michael Fleischman bol ďalší doktorand v mojom laboratóriu, ktorý so mnou pracoval na tejto analýze domáceho videa a spozoroval toto: že „už len spôsob, akým analyzujeme, ako sa reč spája s udalosťami, ktoré poskytujú spoločný základ pre jazyk, tú istú myšlienku môžeme zobrať z tvojej domácnosti, Deb, a aplikovať ju na svet verejných médií.“ A tak v našom úsilí nastal nečakaný zvrat.

Predstavte si masmédiá, ako poskytujú spoločný záujem, a máte pred sebou recept na to, ako tento nápad preniesť na úplne nové miesto. Začali sme analyzovať televízny obsah s tými istými princípmi – analyzovať štruktúru diania televízneho signálu – epizódy seriálov, reklamy, všetky súčasti, ktoré tvoria štruktúru diania. A teraz so satelitnými anténami sťahujeme a analyzujeme veľkú časť všetkej televízie, ktorú sledujú diváci v USA. A už nemusíte inštalovať mikrofóny do obývačiek, aby ste získali konverzácie ľudí, jednoducho sa naladíte na verejne dostupné sociálne médiá.

Takže sťahujeme asi tri miliardy komentárov mesačne. A potom sa začnú diať zázraky. Máte štruktúru diania, spoločný základ toho, o čom tie slová sú, priamo z televízie. A potom máte konverzácie, ktoré sa týkajú tých tém, a pomocou sémantickej analýzy – a to, na čo sa pozeráte, sú skutočné dáta z nášho spracovania údajov – každá žltá čiara ukazuje spojenie vytvorené medzi komentárom tam vonku a kúskom štruktúry diania z televízneho signálu. A teraz sa tá istá myšlienka dá ďalej budovať. A získame túto slovnú krajinku, ale teraz už slová nie sú zhromaždené v mojej obývačke. Namiesto toho kontext, aktivity spoločného záujmu sú obsahom v televízii, ktorý vedie ku konverzáciám. A to, čo tu vidíme, tieto mrakodrapy, to sú komentáre spojené s obsahom v televízii. Tá istá myšlienka, ale z perspektívy dynamiky komunikácie v úplne odlišnej sfére.

A tak v podstate namiesto toho, aby sme napríklad merali obsah na základe počtu divákov, toto nám dáva základné údaje, vďaka ktorým sa môžeme pozerať na to, akú zaangažovanosť obsah vyvolá. A tak ako sa môžeme pozrieť na cykly spätnej väzby a dynamiku v rodine, teraz môžeme otvoriť tie isté koncepcie a pozrieť sa na oveľa väčšie skupiny ľudí. Toto je podskupina údajov z našej databázy – len 50 000 z niekoľkých miliónov – a sociálny graf, ktorý ich spája pomocou verejne dostupných zdrojov. A ak ich dáte na jednu rovinu, druhá rovina je miesto, kde žije tento obsah. Takže máme programy a športové podujatia a reklamy, a všetky tie štruktúry spojov, ktoré ich zväzujú dokopy, tvoria obsahový graf. A potom je tu dôležitý tretí rozmer. Každý z týchto spojov, ktoré tu vidíte, je skutočné prepojenie medzi niečím, čo niekto povedal, a nejakým obsahom. A znova sú desiatky miliónov týchto spojov, ktoré nám poskytujú spájacie tkanivo sociálnych grafov a spôsob, akým súvisia s obsahom. A teraz môžeme začať skúmať túto štruktúru zaujímavými spôsobmi.

Takže ak napríklad sledujeme cestu jedného kúska obsahu, ktorý niekoho vedie k tomu, aby ho komentoval, a potom sledujeme, kam tento komentár ide, a potom sa pozrieme na celý sociálny graf, ktorý sa aktivuje, a potom ideme naspäť a vidíme vzťah medzi týmto sociálnym grafom a obsahom, začne byť viditeľná veľmi zaujímavá štruktúra. Hovoríme tomu spoločne sledujúca partia, niečo ako virtuálna obývačka, ak chcete. A v hre je priam fascinujúca dynamika. Nie je to jednosmerné. Nejaký obsah, nejaká udalosť spôsobí, že niekto začne hovoriť. Rozpráva sa s inými ľuďmi. To vedie k tomu, že ľudia sa opäť obrátia na masmédiá, a tak vznikajú cykly, ktoré riadia celkové správanie.

Ďalší príklad – veľmi odlišný – ďalšia skutočná osoba v našej databáze – a nachádzame ich aspoň stovky, ak nie tisíce. Dali sme tejto osobe meno. Je to poloprofesionál alebo „pro-am“, mediálny kritik, ktorého prehľadávacie správanie sa široko rozvetvuje. Takže tohto človeka sleduje množstvo ľudí – je veľmi vplyvný – a majú sklon rozprávať sa o tom, čo ide v televízii. Takže táto osoba je kľúčový článok, ktorý spája masmédiá a sociálne médiá.

Posledný príklad z tohto súboru dát: Niekedy je skutočne zaujímavý samotný obsah. Takže keď sa pozrieme na tento obsah, na prejav prezidenta Obamu o stave Únie spred niekoľkých týždňov, a pozrieme sa na to, čo nájdeme v tom istom súbore dát, v tom istom meradle, odhalíme záujem o túto tému, ktorý je naozaj pozoruhodný. Celý národ exploduje v rozhovoroch v reálnom čase, keď reaguje na vysielanie. A, samozrejme, cez všetky tieto čiary plynie neštruktúrovaná reč. Môžeme spraviť röntgen a odmerať pulz národa v reálnom čase, takže získame aktuálny dojem toho, ako rôzne sociálne siete reagujú v sociálnom grafe na určitý obsah.

Takže, ak mám zhrnúť hlavnú myšlienku, ide asi o toto: Zatiaľ čo v našom svete neustále pribúdajú zariadenia a máme možnosti zhromažďovať a spájať jednotlivé body medzi tým, čo ľudia hovoria, a kontextom, v ktorom to hovoria, vynára sa schopnosť vidieť nové sociálne štruktúry a dynamiku, ktoré predtým nikto nevidel. Je to ako vyrobiť mikroskop alebo teleskop a odhaľovať nové štruktúry o našom vlastnom správaní týkajúcom sa komunikácie. A podľa mňa dôsledky toho sú nesmierne či už pre vedu, pre obchod, vládu, alebo možno najviac zo všetkého pre nás ako jednotlivcov.

A tak, aby som sa vrátil k synovi, keď som si pripravoval tento príhovor, pozeral sa mi cez plece. A ukázal som mu videoklipy, ktoré som vám dnes chcel ukázať, a požiadal som ho o dovolenie, ktoré mi dal. A potom som sa zamyslel: „Nie je to úžasné, celá táto databáza, všetky tieto nahrávky, ktoré raz odovzdám tebe a tvojej sestre,“ ktorá sa narodila o dva roky neskôr. „A vy sa budete môcť vrátiť a znova prežiť chvíle, ktoré by ste si svojou biologickou pamäťou nikdy nemohli pamätať tak, ako môžete teraz.“ A on bol chvíľu ticho. A ja som si pomyslel: „Čo mi to napadlo? Má päť rokov. Tomuto nebude rozumieť.“ A práve keď som si to pomyslel, pozrel sa na mňa a povedal: „Takže keď vyrastiem, môžem to ukázať svojim deťom?“ A ja som si povedal: „Fíha, toto je silné.“

Takže vám chcem na záver ponúknuť ešte jeden pamätný moment z nášho rodinného života. Toto je prvý raz, kedy sa nášmu synovi podarilo urobiť viac ako dva kroky naraz a zachytili sme to na film. A chcem, aby ste sa na niečo naozaj sústredili, keď vás týmto momentom budem sprevádzať. Ide o prostredie plné chaosu, je to prirodzený život. Moja mama je v kuchyni a varí a na chodbe, lepšie miesto si nemohol vybrať, si uvedomím, že to ide urobiť – ide spraviť viac než dva kroky. Takže ma budete počuť, ako ho povzbudzujem, lebo si uvedomujem, čo sa deje, a potom sa stane zázrak. Počúvajte veľmi pozorne. Asi po troch krokoch si aj on uvedomí, že sa deje niečo zázračné. A spustí sa tá najúžasnejšia spätnoväzobná slučka, keď sa on nadýchne a zašepká „fíha“ a ja inštinktívne ako ozvena poviem to isté. Tak preleťme v čase naspäť k tej pamätnej chvíli.

(Video) DR: Hej! Poď sem. Dokážeš to? Páni! Dokážeš to? Dieťa: Áno. DR: Mami, on chodí.

(smiech)

(potlesk)

DR: Ďakujem.

(potlesk)