Dan Ariely: Pozor na konflikt záujmov

Strávil som dlhý čas v nemocnici. A pár rokov po tom, ako som odišiel, som sa vrátil a riaditeľ oddelenia popálenín sa veľmi tešil, že ma vidí -- povedal: "Dan, mám pre Teba fantastickú novú liečbu." Bol som veľmi vzrušený. Šiel som s ním do jeho kancelárie. A on mi vysvetlil, že keď sa holím, mám malé čierne bodky na ľavej strane mojej tváre kde mi rastie brada, ale na pravej strane mojej tváre som bol vážne popálený, takže nemám žiadnu bradu, a toto spôsobuje, že chýba symetria. A čo bol ten skvelý nápad, ktorý mal? Plánoval mi vytetovať malé čierne bodky na pravú stranu mojej tváre a urobiť ma tak veľmi symetrickým.

Znelo to zaujímavo. Požiadal ma, aby som sa oholil. Dovolím si povedať, že bol to veľmi zvláštny spôsob holenia, pretože som o tom premýšľal a uvedomil si, že spôsob, ako som sa holil vtedy, by bol spôsob, ako by som sa holil po zvyšok svojho života -- pretože by som musel udržiavať rovnakú dĺžku. Keď som sa vrátil do jeho kancelárie, nebol som si celkom istý. Povedal som: "Môžem o tomto vidieť nejaký dôkaz?" Tak mi ukázal nejaké obrázky malých líc s malými čiernymi bodkami -- nie veľmi informatívne. Povedal som: "Čo sa stane, keď zostarnem a moja brada zbelie?" Čo by sa stalo potom?" "Ó, o to sa neboj," povedal. "Máme lasery, môžeme to vybieliť." Ale stále som bol znepokojený, tak som povedal: "Viete čo, nejdem do toho."

A potom prišili jedny z najväčších výčitiek, aké som zažil. To povedal židovský chlap, správne, takže to znamená veľa. (Smiech) A on povedal: "Dan, čo s tebou je? Ty sa tešíš, že vyzeráš nesymetricky? Máš z toho nejaké zvrátené potešenie? Cítia ženy voči tebe ľútosť a majú s tebou častejšie sex?" Nič také sa nestalo. A to ma veľmi prekvapilo, pretože som prešiel mnohými liečbami -- boli mnohé liečby, ktoré som sa rozhodol nepodstúpiť -- a nikdy mi niekto nerobil takéto výčitky. Ale rozhodol som sa nepodniknúť túto liečbu. A šiel som za zástupcom a opýtal som sa ho: "O čo ide? Odkiaľ pochádzajú tieto výčitky?" A on mi vysvetlil, že túto procedúru už urobili dvom pacientom a potrebujú tretieho pacienta kvôli práci, ktorú o tom píšu.

(Smiech)

Teraz si pravdepodobne myslíte, že tento chlap je hlupák. Správne, tak vyzerá. Ale dovoľte mi ukázať iný pohľad na ten istý príbeh. Pred pár rokmi som v laboratóriu robil nejaké vlastné experimenty. A keď robíme experimenty, obvykle dúfame, že jedna skupina sa bude správať inak ako druhá. Takže sme mali jednu skupinu, u ktorej som dúfal vo veľmi vysoké výkony, inú skupinu, u ktorej som dúfal vo veľmi slabý výkon. A keď som dostal výsledky, to sme aj získali -- bol som veľmi šťastný -- až na jednu osobu. Bola tam jedna osoba v skupine, ktorá mala mať veľmi dobrý výkon, ktorej výsledky boli v skutočnosti hrozné. A tým stiahol celý tím dolu, čím zničil moju štatistickú významnosť testu.

Preto som sa pozorne pozrel na tohto chlapa. Bol o 20-čosi rokov starší ako ktokoľvek vo vzorke. A pamätal som si jedného starého opitého chlapa, ktorý jedného dňa prišiel do laboratória a chcel ľahko zarobiť peniaze. A to bol tento chlapík. "Fantastické!" pomyslel som si. "Poďme ho vyhodiť. Kto by kedy zahrnul opitého chlapa do vzorky?"

Ale, o pár dní neskôr, sme o tom rozmýšľali s mojimi študentami a povedali sme si: "Čo by sa stalo, keby tento opitý chlapík nebol v takom stave? Čo by sa stalo, keby bol v druhej skupine? Vylúčili by sme ho vtedy?" Pravdepodobne by sme sa vôbec nepozreli na údaje, a ak by sme sa aj na údaje pozreli, pravdepodobne by sme povedali: "Fantastické! Aký bystrý chlapík, ktorý má takýto zlý výkon," pretože by stiahol priemer skupiny nižšie, dávajúc nám ešte silnejšie štatistické výsledky, ako by bolo možné. Takže sme sa rozhodli nevylúčiť tohto chlapíka a zopakovať experiment.

Ale viete, tieto príbehy, a množstvo experimentov, ktoré sme spravili na tému konflikt záujmov, v podstate prinášajú dve veci pre mňa do popredia. Prvá je, že v živote stretneme veľa ľudí, ktorí, takým alebo onakým spôsobom, chcú potetovať naše tváre. Oni len majú motívy, ktoré ich robia slepými k realite, a dávajú nám rady, ktoré sú podstatne skreslené. A som si istý, že to bude niečo, čo spoznávame všetci a vidíme, že sa to deje. Možno to nerozoznávame zakaždým, ale rozumieme, že sa to stáva.

Samozrejme najťažšie je rozoznať, že niekedy aj my sme oslepení svojimi vlastnými pohnútkami. A to je omnoho dôležitetejšie poučenie, ktoré si treba vziať. Pretože nevidíme, ako konflikt zájmov funguje v nás. Keď som robil tie pokusy, v mojich predstavách som pomáhal vede. Vynechával som dáta, aby som pomohol vyniknúť skutočnej štruktúre dát. Nerobil som nič zlé. Z môjho pohľadu som bol dokonca rytier, pomáhajúci vede pohnúť sa ďalej. Ale toto nebol ten prípad. V skutočnosti som zasahoval do procesu s mnohými dobrými úmyslami. A myslím si, že skutočnou výzvou je uvedomiť si, kde sa v našich životoch vyskytujú tieto prípady, keď na nás konflikt záujmov pôsobí, a snažiť sa neveriť vlastnej intuícii a prekonať ju, snažiť sa robiť veci, vďaka ktorým nepadneme za obeť takémuto správaniu, pretože môžeme spôsobiť mnoho neželaných situácií.

Chcem vás opustiť s jednou pozitívnou myšlienkou. Toto je všetko smutné, áno - ľudia majú konflikty záujmov, nevidíme to, a tak ďalej. Pozitívny pohľad na toto všetko je myslím to, že ak rozumieme, kedy konáme nesprávne, ak rozumieme vnútorným mechanizmom príčin zlyhania, a kedy zlyhávame, môžeme vlastne dúfať, že veci napravíme. A to, myslím, je nádejou. Ďakujem pekne.

(Potlesk)