Claron McFadden: Spieva o záhade jednoduchosti

(Potlesk)

(Spev)

(Potlesk)

Hostiteľ: Diváci, práve ste videli Claron McFaddenovú. Je svetovou sopranistkou, ktorá študovala v Rochestri v New Yorku. Hrala mnoho operných postáv za ktoré dostala rôzne ocenenia. V Auguste 2007, bola Claron ocenená Amsterdamskou cenou za umenie, kde si získala priazeň za svoj nádherný, obdivuhodný a ohromne široký repertoár a živé vystupovanie na pódiu. Prosím privítajte Claron McFaddenovú.

(Potlesk)

Claron McFaddenová: Ľudský hlas: záhadný, spontánny, a jednoduchý. Pre mňa, ľudský hlas, je ako plavidlo, na ktorom sa plavia všetky pocity -- možno okrem závisti. A dych, dych je jeho kapitánom. Narodí sa dieťa, po prvý raz sa nadýchne -- (Dýchanie) a my sa prizeráme tej nádhernej kráse hlasového prejavu -- záhadného, spontánneho a jednoduchého.

Pred pár rokmi som odišla na meditáciu do Thajska. Chcela som miesto, kde by som mala úplný kľud a úplnú samotu. Strávila som na tomto mieste dva týždne vo svojej malej chatke -- bez hudby, bez všetkého, len zvuky prírody -- skúšajúc nájsť tú esenciu koncentrácie bytia v danej chvíli.

V posledný deň, žena, ktorá sa o miesto starala, za mnou prišla a asi minútu sme sa zhovárali a potom mi povedala, "Zaspievala by ste mi niečo?" A ja som si pomyslela, ale veď toto je miesto úplného ticha; Tu rušiť nemôžem. Povedala, "Prosím, zaspievajte mi." A tak som zavrela oči, nadýchla sa a prvá vec, ktorá zo mňa vyšla bola "Summertime," od Porgy a Bessa. ♫ Summertime and the living is easy ♫ ♫ Fish are jumping and the cotton is high ♫ ♫ Oh, your daddy's rich and your ma is good looking ♫ ♫ So hush little baby ♫ ♫ Don't you cry ♫ A ako som otvorila oči, uvidela som, že ona má tie svoje zavreté. Po chvíli ich otvorila, pozrela sa na mňa a povedala, "Je to ako meditácia."

A v tú chvíľu som pochopila, že všetko, čo som prišla do Thajska hľadať a nájsť, som už dávno mala vo svojom speve -- kľud, ale i ostražitosť, sústredenosť, ale tiež vedomie a úplne bytie v danej chvíli. Keď ste v tej chvíli, keď som ja v tej chvíli, plavidlo vyjadrovania sa je otvorené. Pocity môžu plávať odo mňa k Vám a späť. Veľmi hlboká skúsenosť.

Existuje dielo od skladateľa, amerického skladateľa Johna Cagea. Volá sa "Ária." Bolo napísané pre obdivuhodnú speváčku Cathy Berberianovú. A čo je na tomto kúsku tak významné je -- ak to vidíte za mnou -- že to nie je nijako notovo usporiadané. Žiadne noty, čiary, zvýšené tóny. No je to štruktúra, v ktorej má spevák úplnú slobodu byť kreatívny, spontánny. Napríklad, sú tam rôzne farby a každá farba udáva iný štýl spevu -- pop, country a western, opera, jazz -- a vy sa len musíte držať tej farby. Vidíte, že sú rôznych dĺžok: môžete si zvoliť svoju vlastnú rýchlosť a štýl ako sa ňou budete riadiť, ale musíte ju rešpektovať, viacmenej. A tieto malé bodky, tie predstavujú typy zvukov, ktoré nie sú vokalizované, nie spôsobom, ktorým vznikajú hlásky. Využitím tela -- môže to byť kýchnutie, môže to byť zakašlanie, môže to byť zvieracie -- (kýchnutie) presne tak -- tlieskanie, čokoľvek. A je tam rozličný text. Je tam arménčina, ruština, francúzština, angličtina a taliančina. V rámci tejto štruktúry má teda spevák slobodu. Pre mňa je tento kúsok ódou na hlas, lebo je záhadný -- ako môžeme vidieť -- je vcelku spontánny, a jednoduchý. A tak by som sa s vami rada o toto dielo podelila. "Ária" of Johna Cagea.

(Spev)

♫ No other way ♫ ♫ Dans l'espace, so help ♫ (Spev) ♫ To have the fruits ♫ (Spev)

(Potlesk)