Chris Anderson: Ako webové video poháňa globálnu inováciu

Ak už nič iné, zistil som aspoň, čím prechádzajú naši rečníci: spotené dlane, bezsenné noci a neprirodzený strach z hodín. Chcem tým povedať, že je to celkom brutálne.

A takisto som nimi mierne znepokojený. Onedlho nás bude na svete deväť miliárd. I tie najoptimickejšie sny môže nahlodať vyhliadka ľudí plieniacich planétu. Nedávno ma však zaujal odlišný spôsob nazerania na veľké davy ľudí, pretože za určitých okolností dokážu vytvárať skutočne skvelé veci. Je to fenomén, ktorý myslím môže využiť ktorákoľvek organizácia či jedinec. Rozhodne ovplyvnil spôsob akým premýšľame nad budúcnosťou TEDa a možno aj budúcnosťou sveta ako takého.

Poďme to teda preskúmať. Príbeh začína jediným človekom, dieťaťom s taktrochu zvláštnym vystupovaním. Na internete je známe pod prezývkou Lil Demon. Predvádza tu tanečné triky, ktoré pravdepodobne žiadne iné šesťročné dieťa nikdy predtým nedokázalo. Ako sa ich naučil? A čo ho viedlo k stráveniu stoviek hodín tréningom, ktorý tomu musel predchádzať? Tu je nápoveda.

(Video) Lil Demon: ♫ Step your game up. Oh. Oh. ♫ ♫ Step your game up. Oh. Oh. ♫

Chris Anderson: Zaslal mi to tento muž, režisér Jonathan Chu, ktorý mi povedal, že toto bol moment, keď si uvedomil, že internet sa pričinil k evolúcii tanca. Toto povedal na konferencii TED vo februári. Tanečníci sa v podstate navzájom online nabádali k zlepšovaniu; vymýšľali neuveriteľné nové tanečné kreácie; začali sa pridávať dokonca i šesťroční. Bola to revolúcia. A tak Jon dostal skvelý nápad: Najal najlepších tanečníkov z YouTube a vytvoril tento tanečný súbor - Ligu výnimočných tanečníkov, LXD (The League of Extraordinary Dancers). Chcem tým povedať, že tieto decká boli internetovými samoukmi, no to tak dobrými, až sa prepracovali až k vystúpeniu na tohtoročných Oscaroch. A na tejto februárovej konferencii TED nám ich zanietenie a virtuozita jednoducho vyrazili dych.

No a tento príbeh evolúcie tanca znie zvláštne povedome. Viete, krátko po spustení TED vystúpení, sme si všimli, že rečníci začali venovať viac času príprave, výsledkom čoho boli neuveriteľné nové prednášky ako napríklad tieto dve. Mesiace príprav natlačené do 18 minút kruto dvíhajúcich laťku ďalšej generácii rečníkov s výsledkami, ktoré sme videli tento týždeň. Niežeby J.J. a Jill uzavreli svoje prednášky slovami "je čas posunúť hru vyššie," no akoby spravili presne to. Čiže v oboch prípadoch máte ony cykly zdokonaľovania zjavne vybudené ľuďmi sledujúcimi video na webe.

O čo tu ide? Nuž, myslím, že je to najnovšia iterácia fenoménu, ktorý voláme "davom akcelerovaná inovácia." K tomu, aby sa naštartovala, sú potrebné len tri veci. Môžete si ich predstaviť ako tri ciferníky na veľkom kolese. Rozhýbete ich a koleso sa dá do pohybu. Ako prvú vec potrebujete dav, skupinu ľudí zdieľajúcich spoločný záujem. Čím je dav väčší, tým viac je v ňom potenciálnych inovátorov. To je to dôležité, no väčšina ľudí v dave v skutočnosti zastáva iné funkcie. Tvoria ekosystém, v ktorého vzchádza inovácia. Ako druhú vec potrebujete svetlo. Potrebujete jasný otvorený výhlaď na to, čoho sú tí najlepší ľudia z davu schopní, pretože takto sa dozviete akým spôsobom sa zapojiť. Ako tretiu vec potrebujete túžbu. Viete, inovácia je drina. Je založená na hodinách výskumu a praxe. Bez túžby to nepôjde.

Tu je príklad tohto mechanizmu v akcii z doby pred internetom. Tanečníci na rohu ulice - hoci malý, je to dav, no všetci zjavne vidia, čo ktorý z nich dokáže. A túžba, domnievam sa, vychádza z ich spoločenského postavenia, mám pravdu? Najlepší tanečník si hrdo vykračuje a získa to najkrajšie dievča. Pravdepodobne tu dôjde k nejakej inovácii. No na internete sú už všetky tri ciferníky v pohybe. Tanečná komunita je teraz globálnou. Pripojené sú milióny ľudí. A čo je úplne skvelé, stále môžete vidieť, čo dokážu tí najlepší, pretože na nich vrhá svetlo samotný dav, či už priamo prostredníctvom komentárov, hodnotení, emailu, Facebooku, Twitteru, alebo nepriamo skrz počet zhliadnutí, alebo počet odkazov na Google. Je teda ľahké nájsť fajn veci a keď ich nájdete, môžete ich sledovať opakovane zblízka a čítať, čo o nich napísali stovky ľudí. Je to množstvo svetla.

No element túžby je tým, ktorý je vytočený až na vrchol. Chcem tým povedať, že možno ste len dieťa s webkamerou, no ak dokážete spraviť niečo, čo sa virálne rozšíri, bude vás sledovať množstvo divákov porovnateľné so športovými štadiónmi plnými ľudí. Budú o vás s nadšením písať stovky ľudí. A i keď to nie je tak výpovedné - čo veru nie je - môže vám to zdvihnúť náladu na celý deň. Takže táto možnosť nového typu globálneho uznania, myslím, poháňa obrovské množstvo úsilia. A je dôležité poznamenať, že z toho neťažia len hviezdy: keďže môžete vidieť tých najlepších, učiť sa môže každý.

Takisto, systém poháňa sám seba. Je to totiž dav, ktorý vrhá svetlo a zapaľuje túžbu, práve svetlo a túžba sú smrtiacou dvojkombináciou, ktorá láka do davu nových ľudí. Takže toto je model, ktorý by mohla využívať v podstate ktorákoľvek organizácia a pokúsiť sa dochovať svoj vlastný cyklus davom akcelerovanej inovácie. Pozvite dav, vpustite svetlo, vytočte túžbu. Tou najťažšou časťou je pravdepodobne svetlo, pretože to znamená, že sa musíte otvoriť, musíte svetu ukázať, čo máte. Odhalením toho, čo si myslíte, že je vaším najhlbším tajomstvom možno milióny ľudí zistia, ako to môžu pomôcť zdokonaliť.

A k radosti nás všetkých, existuje skupina ľudí, ktorí tento nástroj ozaj využiť nemôžu. Odvrátená strana internetu je alergická na svetlo. Nemyslím si, že uvidíme teroristov publikovať napríklad svoje plány online a prihovárať sa svetu, "Mohli by ste nám prosím pomôcť, nech to tentoraz funguje?"

No vy svoje veci online uverejniť môžete. A ak sa vám to koleso podarí roztočiť, dajte si pozor.

A tak nás v TEDovi taktrochu posadla táto myšlienka otvorenosti. Moja kolegyňa June Cohen to začala volať "radikálna otvorenosť," pretože to pre nás zakaždým funguje. Sprístupnili sme naše prednášky svetu a zrazu sú tu milióny ľudí pomáhajúcich šíriť myšlienky našich rečníkov a uľahčujúc nám tým získavanie a motivovanie novej generácie rečníkov. Otvorením nášho prekladateľského programu tisícky hrdinských dobrovoľníkov - niektorí z nich nás sledujú práve teraz online, ďakujeme vám! - preložili naše prednášky do viac ako 70 jazykov, čím strojnásobili našu sledovanosť v ne-anglicky hovoriach krajinách. Uvoľnením našej značky TEDx máme zrazu cez tisíc živých experimentov v umení šírenia ideí. A títo organizátori sa navzájom vidia a učia jeden od druhého. My sa učíme od nich. Dostávame od nich skvelé prednášky. Koleso sa točí.

Dajme si na minútku pauzu. Nebude nič nové, keď vám poviem, že inovácia vzchádza zo skupín. Veď viete, počuli sme to tento týždeň - táto romantická predstava osamelého génia volajúceho "Heuréka!," ktorý zmení svet je zavádzajúca. Dokonca to i sám povedal a ten už by to mal vedieť. Sme spoločenské tvory. Sme si vzájomnou inšpiráciou. Takisto nie je ničím novým, keď poviem, že Internet urýchlil inováciu. Posledných 15 rokov sa silné komunity spájali online inšpirujúc sa jedno od druhej. Vezmite si programátorov, veď viete, celé to open-source hnutie je fantastickým príkladom davom akcelerovanej inovácie. No kľúčom je tu dôvod, pre ktorý boli tieto skupiny schopné sa prepojiť a to, že výsledok ich práce je ľahko digitálne šíriteľný - obrázok, hudobný súbor, softvér. A to je dôvod, prečo som taký nadšený. O čom si ale myslím, že sa informuje málo je význam vzostupu online videa.

Je to technológia, ktorá umožní zvyšku svetových talentov byť digitálne zdieľaných a tým zahájiť celkom nový cyklus davom akcelerovanej inovácie. Prvých pár rokov internetu bolo viacmenej bez videa, z tohto dôvodu: videosúbory sú obrovské, web by si s nimi neporadil. No za posledných 10 rokov vystrelila prenosová rýchlosť stonásobne. A zrazu je to tu. Ľudstvo denne napozerá na YouTube 80 miliónov hodín. Cisco odhaduje, že v horizonte 4 rokov bude 90 percent dát na Internete tvoriť video. Ak to budú všetko šteniatka, porno a pirátstvo, sme odsúdení k záhube. To si však nemyslím. Video vyžaduje vysokú prenosovú rýchlosť z jedného dôvodu. Obsahuje obrovské množstvo dát a naše mozgy sú jedinečným nástrojom na ich dekódovanie.

Dovoľte mi tu predstaviť vám Sama Habera. Je monocyklistom. Než prišlo YouTube, nebolo tu preňho mnoho možností ako objaviť skutočný potenciál svojho športu, pretože tieto veci sa nedajú sprostredkovať slovami, však? No sledovaním videoklipov pridaných cudzincami sa mu otvára svet plný možností. Zrazu sa snaží napodobňovať a následne inovovať. A globálna komunita monocyklistov sa vzájomne objavuje online a inšpiruje k dokonalosti. A existujú tisíce iných takýchto príkladov - videom poháňanej evolúcie schopností, od tých fyzických až po umelecké. A musím vám povedať, ako bývalému vydavateľovi hobby magazínov mi to príde zvláštne nádherné. Chcem tým povedať, že na obrazovke je tu množstvo nadšenia.

No ak prístroje Ruba Goldberga a poézia videa nie je vaša parketa, čo vravíte na toto? Jove je webová stránka, ktorá bola založená, aby umožnila vedcom publikovať ich recenzovaný výskum na videu. Pri tradičných vedeckých publikáciách je jeden problém. Vedcovi z iného laboratória môže trvať aj mesiac, kým príde na to, ako reprodukovať eperimenty popísané v printovej forme. Tu je jeden takýto frustrovaný vedec, Moshe Pritsker, zakladateľ Jove. Povedal mi, že svet na tom stráca miliardy dolárov. No pozrite sa na video. Chcem povedať, len sa pozrite: ak môžete aj ukázať namiesto toho aby ste popisovali, problém mizne. Nie je teda tak prehnané tvrdiť, že v určitom momente online video dramaticky zrýchli vedecký pokrok.

Tu je ďalší príklad, ktorý má blízko k naším srdciam v TEDe, kde video je občas mocnejšie než tlač - zdieľanie nápadov. Prečo ľudia radi sledujú TED vystúpenia? Všetky tieto nápady už predsa existujú v tlačenej forme. V skutočnosti je rýchlejšie čítať než sa dívať. Prečo by sa mal niekto vôbec obťažovať? Nuž, je i čo ukazovať a taktiež rozprávať. No i keď z toho vynecháme obrazovku, stále sa ešte prenáša viac než len slová. A práve v tej neverbálnej časti sa ukrýva ozajstné kúzlo. Schované niekde vo fyzickej gestikulácii, hlasovej rytmike, výraze tváre, očnom kontakte, nadšení, taktrochu podivnej britskej reči tela, v reakciách publika, sú to stovky podvedomých nápovied určujúcich, ako dobre budete rozumieť a či budete inšpirovaní - svetlo, ak chcete, a túžba. Úžasné je, že toto všetko môže byť sprostredkované no niekoľkých centimetroch štvorcových obrazovky.

Čítanie a písanie sú vlastne relatívne nedávne vynálezy. Komunikácia tvárou v tvár bola vyšperkovaná behom miliónov rokov evolúcie. To je to, čo z nej spravilo onu mysterióznu a mocnú vec, ktorou je. Niekto prednáša, vo všetkých tých mozgoch na príjme to rezonuje, celá skupina funguje pohromade Chcem tým povedať, že to je to spojovacie tkanivo ľudského superoganizmu v akcii. Pravdepodobne našu kultúru poháňalo po stáročia. Pred 500 rokmi narazilo na konkurenta s osudovou výhodou. Je priamo tu. Kníhtlač. Ambiciózni svetoví inovátori a vplyvné osobnosti odrazu mohli šíriť svoje nápady široko-ďaleko. a tak umenie hovoreného slova do určitej miery stratilo dych. No teraz, mihnutím oka sa hra opäť zmenila. Nie je veľmi prehnané tvrdiť, že to, čo spravil Gutenberg pre písanie môže spraviť online video pre komunikáciu tvárou v tvár. Takže to primárne médium, na ktoré je váš mozog znamenite naprogramovaný sa práve globalizovalo.

Je to veľká vec. Budeme možno musieť znovu vynájsť staroveký druh umenia. Chcem tým povedať, že jedného prednášajúceho môžu sledovať milióny vrhajúc tak jasné svetlo na vplyvné myšlienky tvoriac intenzívnu túžbu po učení a odozve - a v jeho prípade silnej túžbe smiať sa. Po prvýkrát v histórii ľudstva talentovaní študenti nemusia svoj potenciál a sny nechávať odpisovať mizernými učiteľmi. Môžu sedieť meter pred tými najlepšími na svete.

Dnes je toho TED len malou časťou. Myslím tým, že svetové univerzity otvárajú svoje osnovy. Tisíce jednotlivcov a organizácií zdieľajú svoje poznatky a dáta online. Tisíce ľudí objavujú nové spôsoby učenia a čo je zásadné, ako reagovať, uzavierajúc tak kolobeh. A tak, keď sme nad tým premýšľali, viete, začalo nám byť jasné, čo musí byť ďalším krokom TEDa. TED vystúpenia nemôžu byť iba jednosmerným procesom, jeden-mnohým. Našou budúcnosťou je mnohí-mnohým. A tak sníme o spôsoboch ako to uľahčiť vám, globálnej komunite TED, reagovať na rečníkov, prispievať vlastnými nápadmi, možno i vlastnými TED vystúpeniami a pomôcť tak vrhať svetlo na to najlepšie, čo tam vonku je. Pretože ak dokážeme pretlačiť na vrchol to najlepšie z omnoho väčšieho kotla, toto koleso sa točí.

Dokážete si teraz predstaviť podobný proces odohrávajúci sa na poli celosvetového vzdelávania? Mám na mysli, musí to byť tak bolestivý pyramídový proces? Prečo neskúsiť sebapoháňajúci cyklus, do ktorého môžeme prispieť všetci? Máme predsa dobu podieľania sa, nie? Školy nemôžu byť zásobníkmi. Nemôžeme sa prestať učiť vo veku 21 rokov. Čo ak sa ten nadchádzajúci deväť miliardový dav ľudí dokáže naučiť dosť na to, aby z neho boli internetoví prispievatelia namiesto internetových plieniteľov? To mení všetko, však? Chcem tým povedať, že by to vyžadovalo viac učiteľov, než sme kedy mali. Dobrou správou však je, že oni tam vonku už sú. Sú v dave, ten dav zažína svetlá a my ich môžeme po prvý raz vidieť nie iba ako nerozlíšenú hromadu cudzincov, ale ako jednotlivcov, od ktorých sa môžeme učiť. Kto je učiteľom? Vy ste učiteľom. Vy ste súčasťou davu, ktorý môže odštartovať najväčší kolobeh učenia v histórii ľudstva, kolobeh schopný doviesť nás k šikovnejšiemu, múdrejšiemu a krajšiemu svetu.

Tuto je skupina detí v pakistanskej dedine neďaleko miesta, kde som vyrastal. V nasledujúcich piatich rokoch bude mať každé z nich prístup k telefónu podporujúcemu online video a schopného umiestňovať video na internet. Myslím tým, je bláznivé si myslieť, že to dievča vzadu napravo sa behom 15 rokov možno podelí o myšlienku, ktorá udrží svet krásnym aj pre vaše vnúčatá? Nie je to bláznivé; vlastne sa to deje práve teraz.

Chcem vám predstaviť dobrého priateľa TEDa, ktorý náhodou žije v najväčšej slumovej štvrti v Afrike

(Video) Christopher Makau: Ahoj. Volám sa Christopher Makau. Som jedným z organizátorov TEDxKibera. V Kibere sa práve odohráva toľko skvelých vecí. Máme tu svojpomocnú skupinu. Premenili smetisko na záhradu. To isté miesto bolo miestom zločinu, kde boli ľudia okrádaní. Použili ten istý odpad na vytvorenie zeleného hnojiva. Presne to isté smetisko živí viac než 30 rodín. Máme vlastnú filmovú školu. Používajú Flip kamery na nahrávanie, strih a uverejňovanie na vlastnom kanáli Kibera TV. Kvôli nedostatku pôdy používame na pestovanie zeleniny vrecúška a sme tiež schopní ušetriť na životných nákladoch. K zmene dochádza vtedy, keď na veci nazrieme iným spôsobom. Ja dnes na Kiberu hľadím ináč. Moje posolstvo pre TEDGlobal a celý svet je: Kibera je ohniskom inovácií a nápadov.

(potlesk)

CA: Viete čo? Stavím sa, že Chris bol vždy inšpiratívny chlapík. Novinkou - a to riadne veľkou - je však to, že po prvýkrát ho máme možnosť sledovať a on má možnosť vidieť nás. Chris, Kevin Denis, Dickson a ich priatelia nás v tomto momente sledujú v Nairobi, práve teraz. Chlapci, dnes sme sa od vás niečo naučili. Ďakujem vám.

A vám ďakujem tiež.

(potlesk)