Chip Kidd: Navrhovanie kníh nie je sranda. Dobre, trochu je.

Ahojte. (Smiech) Urobil som to z dvoch dôvodov. Po prvé, chcel som vám dať dobrý vizuálny prvý dojem. Ale hlavný dôvod, prečo som to urobil, je ten, že toto sa mi stane, keď som nútený mať na sebe takýto mikrofón ako nejaká Lady Gaga. (Smiech) Som zvyknutý na mikrofón na stojane. Ten je vhodný na verejné vystúpenia. (Smiech) Ale pripnite mi na hlavu túto vec a niečo sa stane. Začnem byť proste divný. (Smiech) Takže sa za to ospravedlňujem. A už som odbočil od témy. (Smiech) Dámy a páni, uplynulých 25 rokov môjho života som venoval navrhovaniu kníh. "Áno, KNÍH. Viete, tie zväzky s farbou na papieri. Nemôžete ich vypnúť tlačítkom. Povedzte o tom svojim deťom." Celé to začalo ako neškodný omyl, ako penicilín. (Smiech) V skutočnosti som chcel byť grafickým dizajnérom v jednej z najväčších dizajnérskych firiem v New Yorku. Ale keď som tam prišiel na jeseň 1986 a absolvoval mnoho pohovorov, jediná vec, ktorá mi bola ponúknutá, bola pozícia asistenta art directora v Alfred A. Knopf, knižnom vydavateľstve. Bol som hlúpy, ale nie až tak hlúpy, aby som to odmietol. Nemal som poňatie o tom, čoho súčasťou sa stanem a mal som neuveriteľné šťastie. Čoskoro som prišiel na to, čo je podstatou mojej práce. Mojou prácou bolo pýtať sa túto otázku: "Ako tieto príbehy vyzerajú?" Pretože o tomto Knopf je. Je to továreň na príbehy, jedna z najlepších na svete. Prinášame príbehy pre verejnosť. Príbehy môžu byť akékoľvek a niektoré s nich sú aj skutočné. Ale všetky majú spoločnú jednu vec: Všetky musia vyzerať ako niečo. Všetky potrebujú tvár. Prečo? Aby vám dali prvý dojem toho, do čoho vstúpite. Návrhár kníh dáva formu obsahu, ale taktiež veľmi opatrne riadi rovnováhu medzi týmito dvoma. Prvý deň môjho štúdia grafiky na Univerzite Penn State učiteľ, Lanny Sommese, vstúpil do triedy a na tabuľu nakreslil obrázok jablka a pod neho napísal slovo "Jablko" a povedal, "Dobre. Prvá lekcia. Počúvajte." Zakryl obrázok a povedal, "Buď poviete toto," a potom zakryl slovo, "alebo ukážete toto. Ale neurobíte toto." Pretože tak s vaším publikom zaobchádzate ako s debilom. (Smiech) A ono si zaslúži viac. Krátko na to som mal možnosť spojiť teóriu s praxou pri dvoch knihách, na ktorých som pre Knopf pracoval. Prvou z nich boli memoáre Katharine Hepburn a druhou bola biografia Marlene Dietrich. Hepburnovej kniha bola napísaná veľmi hovorovým štýlom, bolo to akoby sedela oproti vám a všetko vám to vykladala. Dietrichovej kniha bola pozorovaním jej dcéry; bola to biografia. Takže Hepburnovej príbeh sú slová a Dietrichovej príbeh sú obrázky, a tak sme urobili toto. Takže tu to máte. Čistý obsah a čistá forma, bok po boku. Žiadne hádky, dámy. "Čo je to Jurský park?" O čom je tento príbeh? Niekto vytvára dinosaurov tak, že získa ich DNA z prehistorického jantáru. Geniálne! (Smiech) Našťastie pre mňa, žijem a pracujem v New Yorku, kde je kopa dinosaurov. (Smiech) Takže, vybral som sa do Múzea prírodnej histórie, preštudoval som si kosti a v obchode s darčekmi som si kúpil knihu. Zaujala ma obzvlášť táto stránka knihy, a to konkrétne dolný pravý roh. Vzal som tento nákres a vložil ho do fotokopírky, (Smiech) potom som vzal kúsok priesvitného papiera, a prilepil ho na fotokopírku lepiacou páskou - zastavte ma, ak rozprávam príliš rýchlo - (Smiech) a potom som vzal technické pero rapidograf - vysvetlite to tým mladším - (Smiech) a začal som jednoducho rekonštruovať dinosaura. Nemal som poňatia, čo robím. Netušil som, kam smerujem, ale v určitom bode som sa zastavil - kedy by sa pokračovať zdalo zbytočné. A získal som tak grafickú reprezentáciu toho, ako toto zviera ožije. Sme uprostred procesu. Potom som na to hodil trochu typografie. Veľmi základné veci, jemne sugestívne značenie verejných parkov. (Smiech) Všetci vo firme to milovali a tak to šlo k autorovi. Dokonca už aj vtedy bol Michael v čele pokroku. "Michael Crichton odpovedal faxom:" "Wow! Kurva, to je fantastický obal" (Smiech) (Potlesk) Bola úľava sledovať, ako to lezie z toho stroja. (Smiech) Michael mi chýba. Navyše zavolal niekto z MCA Universal nášmu právnemu oddeleniu, aby zistil, či by mohli preskúmať odkúpenie práv na tento obrázok, len pre prípad, že by ho chceli použiť. Nuž, použili ho. (Smiech) (Potlesk) Bol som nadšený. Všetci vieme, že to bol úžasný film a bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako sa to stalo kultúrou a týmto fenoménom a vidieť všetky tie rôzne obmeny. No nie tak dávno som na internete narazil na toto. Nie, to nie som ja. Ale nech je to ktokoľvek, neviem sa ubrániť predstave, že jedného dňa sa zobudil so slovami, "Oh, môj bože, to tam minulú noc nebolo. Oh! Bol som na mol." (Smiech) Ale keď nad tým premýšľate, išlo to z mojej hlavy cez moje ruky na jeho nohu. (Smiech) To je zodpovednosť. Je to zodpovednosť, ktorú neberiem na ľahkú váhu. Návrhár kníh má trojitú zodpovednosť: voči čitateľovi, voči vydavateľovi a hlavne voči autorovi. Chcem, aby ste sa pozreli na autorovu knihu a povedali, "Wow! To si musím prečítať." David Sedaris je jeden z mojich obľúbených spisovateľov, a titulná esej v tejto zbierke je o jeho ceste do kolónie nudistov. Dôvod, prečo tam šiel, je ten, že mal strach z predstavy o vlastnom tele, a chcel preskúmať, čo sa za tým skrýva. Pre mňa to bola jednoducho výhovorka navrhnúť obal, ktorý by ste mohli doslova vyzliecť. Ale keď ho vyzlečiete, nedostanete to, čo očakávate. Dostanete niečo, čo ide o dosť hlbšie. David tento obal obzvlášť zbožňoval, pretože na autogramiádach, ktorých má veľa, mohol vziať fixu a urobiť toto. (Smiech) Ahoj! (Smiech) Augusten Burroughs napísal memoáre s názvom ["Suchý"], ktoré sú o jeho pobyte na odvykačke. Ako dvadsiatnik bol vo výkonnej pozícii a eso v oblasti reklamy, a ako nám ukázali v seriáli Mad Man, strašný alkoholik. Aj keď on toho názoru nebol, no jeho kolegovia zasiahli a povedali, "Pôjdeš na odvykačku, alebo dostaneš padáka a zomrieš." Od začiatku som mal na mysli typografické riešenie, ktoré by som nazval opakom typografie pre začiatočníkov. Čo to znamená? Na prvej hodine Úvodu do typografie zvyčajne dostanete úlohu vybrať si slovo a nakresliť ho tak, aby vyzeralo ako to, čo znamená. Takže to je typografia pre začiatočníkov. Veľmi jednoduché. Toto bude toho opakom. Chcem, aby táto kniha vyzerala akoby vám klamala, zúfalo a beznádejne, tak ako alkoholik. Odpoveďou bolo veľmi jednoduché technické riešenie. Vybral som si písmo, vytlačil ho na tlačiarni Epson s vo vode rozpustnou farbou, prilepil to na stenu a hodil na to vedro vody. Presto! Neskôr tlačiarenský stroj pridal na farbu lesklé fliačiky a skutočne to vyzeralo akoby sa to roztekalo. Krátko po vydaní bol Augusten na letisku, kde sa skrýval v kníhkupectve a špehoval, kto si kupuje jeho knihy. Jedna žena k ním prišla, prižmúrila oči, vzala jednu knihu k pokladni, a pokladníkovi povedala, "Táto je zničená." (Smiech) Pokladník na to, "Ja viem, pani. Všetky tak prišli." (Smiech) Tomu sa hovorí kvalitná tlač. Obal knihy je destilácia. Je to haiku príbehu, ak chcete. Tento konkrétny príbeh od Osamu Tezuka je jeho popis veľkolepého života Budhu a celkovo má 8 dielov. Ale najlepšie na tom je to, že keď sú na poličke, máte na nej celý život Budhu, ako prechádza z jedného životného obdobia do druhého. Pôvod všetkých týchto riešení je odvodený z textu knihy, no keď raz návrhár kníh prečíta text, potom musí byť tlmočník a prekladateľ. Tento príbeh bol hotový rébus. Je o tomto. "Intrigy a vražda v prostredí dvorných maliarov Osmanskej ríše 16. storočia." (Smiech) Dobre, takže som vzal zbierku malieb, pozrel sa na nich, rozložil ich a znova ich dal dokopy. Tu je ten návrh, hej? Tu je predok a chrbát, v jednej rovine. No skutočný príbeh začína, keď tým obalíte knihu a dáte ju na poličku. Ahh! Našli sme ich, tajní milenci. Vytiahneme ich. Huuh! Boli odhalení sultánom. Nebude mať z toho radosť. Huhh! Teraz je v nebezpečí sultán. Teraz to musíme otvoriť, aby sme zistili, čo sa stane ďalej. Skúste toto zažiť s Kindlom. (Smiech) Nechcite, aby som o tom začal. Vážne. Elektronické knihy majú veľa výhod: ľahkosť, pohodlie, prenositeľnosť. No niečo určite aj stratili: tradíciu, zmyslový zážitok, pocit, že niečo držíte - trošku ľudskosti. Viete, čo zvykol John Updike urobiť ako prvé, keď dostal výtlačok jednej z jeho nových kníh z Alfred A. Knopf? Ovoňal ju. Potom prešiel rukou po papieri, voňavej farbe a neorezaných okrajoch stránok. Po všetkých tých rokoch, všetkých tých knihách, nikdy ho to neprestalo baviť. Ja rozhodne som za iPad, ale verte mi - keď ho ovoniate, nič to s vami neurobí. (Smiech) Teraz si chlapíci z Applu píšu, "Vyvinúť plug-in s vypúšťaním vône." (Smiech) Posledný príbeh, o ktorom vám poviem, je veľmi silný príbeh. Žena menom Aomame v roku 1984 v Japonsku schádza dolu špirálovitým schodiskom vedúcim z diaľnice nad zemou. Keď zíde dolu, nevie sa zrazu ubrániť pocitu, že vstúpila do novej reality ktorá je trošku odlišná od tej, ktorú opustila, je jej veľmi podobná, no odlišná. Takže hovoríme o paralelných rovinách existencie, tak trochu ako pri obale knihy a knihe ktorú obaľuje. Čiže ako to ukážeme? Vrátime sa k Hepburnovej a Dietrichovej, ale tentokrát ich spojíme. Hovoríme o rôznych rovinách, rôznych stránkach papiera. Toto je na čiastočne priehľadnom kuse papiera. Je to jedna časť formy aj obsahu. Keď je to naopak, na vrchu, vytvára to toto. Takže aj keď o tejto knihe nič neviete, ste nútení považovať to za jednu osobu na pomedzí dvoch rovín existencie. Predmet samotný vyzýva k preskúmaniu, interakcii, premýšľaniu a dotyku. Debutovalo to na druhom mieste v zozname bestsellerov New York Times. Toto je neobvyklé, pre vydavateľa aj autora. Hovoríme o 900-stranovej knihe, ktorá je rovnako divná ako pôsobivá a obsahuje klimatické scény, v ktorých sa horda drobných ľudí vynorí z úst spiaceho dievčaťa a zapríčiní explodovanie nemeckého ovčiaka. (Smiech) Nie je to práve Jackie Collins. 14 týždňov v zozname bestsellerov, 8 vydaní a stále sa jej veľmi darí. Takže napriek tomu, že milujeme vydavateľskú prácu ako umenie, veľmi dobre vieme, že je to taktiež biznis, a že ak urobíme svoju prácu dobre a máme aj trochu šťastia, veľké umenie môže byť aj veľký biznis. Takže to je môj príbeh. Pokračovanie nabudúce. Ako to vyzerá? Áno. Môže vyzerať, vyzerá a bude vyzerať, ale pre tohto návrhára kníh, ktorý je vášnivý čitateľ, ohýba rohy stránok miesto záložiek, robí si poznámky na krajoch, ovoniava farbu, príbeh vyzerá takto. Ďakujem. (Potlesk)