V skutočnosti pochádzam z Británie, ale žijem na Maledivách už 26 rokov. To už je skutočne ako domov. Maledivy, ako určite viete, sú reťaz ostrovov pri juhozápadnom pobreží Indie. Hlavné mesto Malé, kde bývam. V podstate, keď dnes sedíme tu v Mysore, sme napríklad bližšie k Malé než k Dilí.
Ak pracujete v IT, India je momentálne pre vás to pravé miesto. Ale ak ste morský biológ, Maledivy nie sú až také zlé miesto pre život. A boli mojim domovom celé tie roky. Pre tých z vás, ktorí tam boli sú to fantastické koralové útesy, fantastické potápanie, fantastické šnorchlovanie. Trávim tak veľa času ako môžem skúmaním morského života. Študujem ryby, ale tiež väčšie veci, veľryby a delfíny.
Toto je vráskavec obrovský. Máme tu vráskavce obrovské v okolitých vodách, pri Maledivách, v okolí vôd Indie. Môžete ich vidieť pri Kerale. A naozaj, máme veľké šťastie v tejto oblasti. Jedno z najlepších miest na svete, kde môžete vidieť vráskavce obrovské je tu, v tejto oblasti. Na Srí Lanke, ak pôjdete dole na južné pobrežie Srí Lanky, počas severovýchodnej monzúnovej sezóny, môžete zahliadnuť vráskavcov veľmi veľmi ľahko. Je to pravdepodobne najlepšie miesto na svete, kde ich môžete uvidieť.
Keď teraz hovorím o severovýchodnom monzúnovom období, som si istý, že veľa z vás presne vie, čo tým myslím ale niektorí z vás si možno nie sú celkom istí. Musím o monzúnoch niečo trochu povedať. Monzún, slovný základ slova "monzún" pochádza zo slova "obdobie".
Je to teda iba obdobie. A vo väčšine južnej Ázie sú dve obdobia. V lete sa India zohrieva a začne byť veľmi horúca. Horúci vzduch sa dvíha a nahradzuje ho vzduch ťahaný z mora. A spôsob akým to funguje je, že prichádza z juhozápadu. Prichádza sem od oceánu a je ťahaný smerom na Indiu. Takže prichádza z juhozápadu. Je to juhozápadný monzún. Zbiera vlhkosť ako putuje oceánom. To je to, čo prináša monzúnové dažde. A potom sa v zime všetko ochladí. Nad Indiou sa vytvorí vysoký tlak. A celý systém sa obráti naopak.
Takže vietor teraz prichádza zo severovýchodu preč z Indie, krížom cez oceán, smerom na Afriku. Toto si na chvíľu zapamätajte. Takže, ja som morský biológ. Ale v skutočnosti myslím, že som trochu staromódny prírodovedec. Zaujímam sa o všetky druhy vecí. Takmer o všetko čo sa hýbe vrátane vážok. A práve o vážkach budem dnes večer hovoriť. Je to veľmi nádherný druh a volá sa Oriental Scarlet.
Jednu vec potrebujete vedieť o vážkach. Jedna dôležitá vec je, že kladú vajíčka do sladkej vody. Potrebujú sladkú vodu na rozmnožovanie. Kladú vajíčka do sladkej vody. Malé larvy sa vyliahnu v sladkej vode. Kŕmia sa inými malými vecami. Kŕmia sa komárími larvami. Takže sú veľmi dôležité. Regulujú komárie larvy, okrem iných vecí. A rastú, a rastú po štádiách. Vylezú von z vody a vyletia ako dospelí, ktorých vidíme. Zvyčajne tu je veľká variabilita, ale ak máte vážku s povedzme jednoročným cyklom, čo je celkom typické, larva, žijúca v sladkej vode, žije 10 až 11 mesiacov. A potom dospelý jedinec, ktorý prichádza následne, žije jeden až dva mesiace. Takže je to v podstate sladkovodný živočích. Naozaj potrebuje sladkú vodu.
Konkrétny druh vážky, o ktorej chcem rozprávať je táto, pretože väčšina vážok, ako tá, ktorú sme práve videli, keď je dospelý jedinec na svete počas svojho jedno alebo dvojmesačného života, nechodí veľmi ďaleko. Nemôže letieť veľmi ďaleko. Pomerne typické je možno pár kilometrov. Sú veľmi dobrí letci ale nechodia veľmi ďaleko. Ale táto je výnimka. Nazýva sa Globe Skimmer, alebo Wandering Glider. Ako môže meno napovedať, nachádza sa pomerne hojne po celom svete. Žije od trópov, Ameriky, Afriky, Ázie, Austrálie až po Pacifik. A putuje široko ďaleko. Toľko o nej vieme. Ale nebola naozaj veľmi študovaná.
Je to pomerne obyčajne vyzerajúca vážka. Ak sa chystáte študovať vážky, chcete študovať tie naozaj pestré a nádherné, ako tá červená. Alebo tie veľmi vzácne, ohrozené endemity. Táto, zdá sa byť trochu nevýrazná. Je viac menej nevýrazne sfarbená. A je pomerne bežná. A vyskytuje sa všade - prečo sa obťažovať? Ale pokiaľ prijmete tento postoj, v skutočnosti vám uniká niečo pomerne výnimočné. Pretože táto vážka by mohla rozprávať úžasný príbeh. A ja sa cítim byť poctený, že som naň narazil bývajúc na Maledivách.
Keď som prvý krát prišiel na Maledivy smrteľne nadchnutý potápaním, strávil som čo najviac môjho času ako som mohol v alebo pod vodou. Nevšimol som si žiadne vážky. Možno tam boli, možno nie. Nevšimol som si ich. Ale po nejakom čase, po niekoľkých mesiacoch, jedného dňa keď som sa prechádzal som náhle zbadal stovky vážok, stovky vážok. Niečo ako toto. To sú všetko druh Globe Skimmer. Nevedel som to vtedy, ale teraz viem, že sú to Globe Skimmer, sú ich stovky. Boli tam nejakú dobu. A potom zmizli.
A nerozmýšľal som nad tým až do ďalšieho roku, kedy sa to stalo znovu a potom ďalší rok po ňom a ďalší rok po ňom. Dochádzalo mi to trochu pomalšie, naozaj som si to veľmi nevšímal. Ale spýtal som sa jedného Maledivského priateľa a áno, prichádzajú každý rok. Spýtal som sa na ne ľudí a áno, vedeli, ale nevedeli veľa, odkiaľ prišli alebo hocičo iné. A opäť som nad tým veľa nepremýšľal. Ale pomaly mi začalo svitať, že sa tu deje niečo pomerne zvláštne.
Pretože vážky potrebujú na rozmnožovanie sladkú vodu. A Maledivy, som si istý, že niektorí z vás tam boli -- Tak tu je domov. Maledivy sú nádherné miesto. (Smiech) Stoja kompletne na koralových útesoch. A na vrchu koralových útesov sú piesočné násypy. Priemerná výška, asi takto nad úrovňou mora. Takže, globálne otepľovanie, hladina mora stúpa, je to vážny problém. Ale o tom nejdem hovoriť. Ďalšou dôležitou vlastnosťou týchto piesočných násypov je, že keď prší dažďová voda sa vsiakne do pôdy. Takže zmizne. No a ostáva pod pôdou. Stromy do nej môžu zapustiť korene. Ľudia môžu vykopať diery a spraviť studne.
Ale vážky -- trochu zložité. Nie je tam žiadna povrchová sladká voda. Nie sú žiadne rybníky, potoky, rieky, jazerá, nič podobné. Tak prečo každý rok milióny vážok, milióny, milióny vážok sa tu zjavuje. Začal som byť zvedavý. Na chvíľu sa tu zastavím, kvôli tomu, že sa chcem spýtať, pretože tu je veľa ľudí z Indie samozrejme, ľudí, ktorí vyrástli a strávili detstvo tu. Tí z vás, ktorí sú Indovia alebo strávili detstvo tu, zdvihnite ruky, ktorí z vás -- ešte nie, ešte nie! Ste príliš horliví. Ste príliš horliví. Nie. Vydržte. Vydržte. Čakajte. Keď poviem teraz.
Tí z vás, ktorí vyrástli v Indii, pamätáte si z detstva vážky, roje vážok? Možno zo školy možno keď ste na ne uväzovali kúsok motúzu? Možno, keď ste z nich odtrhávali kúsky? Nepýtam sa na to. Máte iba povedať, či si pamätáte, že ste videli množstvo vážok. Nejaké ruky? Nejaké ruky? Áno. Ďakujem. Ďakujem. Je to rozšírený fenomén po celej Južnej Ázii, vrátane Maledív. Začal som sa o to zaujímať.
Na Maledivách, teraz aj v Indii je veľa vody, takže vážky, hej, samozrejme. Prečo nie? Ale na Maledivách, žiadna sladká voda. Takže, čo do čerta sa tu deje? Prvá vec, ktorú som spravil, že som začal zaznamenávať kedy sa ukázali na Maledivách. A tu je odpoveď, 21. Októbra. Nie každý rok, to je priemerný dátum. Už to zapisujem 15 rokov. Mysleli by ste si, že prichádzajú z Indie. To je najbližšie miesto. Ale v Októbri, uvedomte si, sme stále v juhozápadnom monzúne, Maledivy sú stále v juhozápadnom monzúne. Ale vietor je konštantne vždy zo západu. Ide smerom na Indiu, nie z Indie. Tak, aj tieto veci, ako sa tieto veci dostali sem? Prichádzajú z Indie proti vetru? Zdalo sa to byť trochu nepravdepodobné.
Takže, ďalšiu vec, ktorú som spravil bolo, že som zatelefonoval. Maledivy sú dlhé súostrovie. Ťahajú sa okolo 800 kilometrov, samozrejme je tu India. Zatelefonoval som a poslal som email priateľom a kolegom. Kedy sa zjavia vážky? A pomerne skoro, sa začal vynárať obraz. V Bangalore, mi miestny kolega poslal informáciu o priemere z troch rokov, 24. Septembra, takže neskorý September. Dole v Trivandrum o čosi neskôr. Ďaleko na severe Maledív o čosi neskôr. Potom Malé, potom ďalej na juh. A potom najjužnejšie na Maledivách. Je to pomerne očividné, prichádzajú z Indie. Ale prichádzajú 650 kilometrov cez oceán proti vetru. Ako to do pekla robia? Nevedel som.
Ďalšiu vec, čo som spravil, že som začal počítať vážky. Chcel som vedieť viac o ich sezonalite, v ktorom období roka, toto je kedy prvý krát prídu, ale ako dlho sú tu? Dáva to nejaké indície? Začal som veľmi dôsledný vedecký postup. Mal som dôsledný vedecký prienik. Nasadol som na svoj bicykel, a bicykloval som sa po ostrove Malé. Je to asi 5 kilometrov dookola, počítajúc vážky ako som šiel, pokúšajúc sa nevraziť do ľudí ako som pozeral po stromoch.
A boli tu iba veľmi krátky čas. Október, November, December. To je všetko. A potom zmiznú, je ich zopár, ale to je všetko. Október, November, December. To nie je obdobie severovýchodného monzúnu. To nie je juhozápadné obdobie. To je medzimonzún, obdobie kedy sa monzúny menia.
Takže ako som povedal, máte juhozápadný monzún idúci jedným smerom a ten sa zmení a dostanete severovýchodný monzún idúci opačne. A to akosi dáva dojem, že ste dostali jednu vzduchovú masu idúcu hore a dole, hore a dole. Ale nefunguje to tak. Čo sa v skutočnosti deje, je že sú tu dve vzduchové masy. A medzi nimi je front a ten front sa hýbe. Takže ak tu máte Indiu, keď front je nad Indiou ste v juhozápadnom monzúne. Potom sa front posúva smerom k severovýchodnému monzúnu. A ten front v strede nie je vertikálny, je šikmo.
Takže keď prechádza cez Malé, stojím v Malé pod frontom. Môžem byť v juhovýchodnom monzúne. Ale vietor hore je zo severovýchodného monzúnu. A tak vážky v skutočnosti prichádzajú z Indie na severovýchodnom monzúne. Ale vo výške 1000 až 2000 metrov hore vo vzduchu. Neuveriteľné. Tento malý hmyz, je ten istý, ktorý vidíme tu [v Indii], dva palce dlhý, päť centimetrov dlhý, letiaci v miliónoch, 650 kilometrov naprieč oceánom, v 2000 metroch. Celkom neuveriteľné.
Bol som so sebou celkom spokojný. Pomyslel som si - wow, vystopoval som ju, viem ako sem prichádzajú. Potom som sa trochu poškrabal na hlave. To je v poriadku, viem ako sem prichádzajú, ale prečo sem prichádzajú? Čo tie milióny vážok robia, letia ponad oceán každý rok v ústrety ich očividnej záhube? To nedáva zmysel. Na Maledivách nie je pre ne nič. Čo do pekla robia? Aby sme príbeh trochu skrátili, oni v skutočnosti letia krížom cez oceán. Zvládajú celú cestu krížom do Východnej Afriky.
Viem to pretože mám priateľov, ktorí pracujú na rybárskych výskumných plavidlách, ktorí mi poslali správy z lodí na oceáne. Viem, pretože máme správy zo Sejšel, ktoré do toho tiež zapadajú. A viem, pretože keď sa pozriete na dážď, tento konkrétny hmyz, tento Globe Skimmer sa rozmnožuje v dočasných vodných nádržiach. Kladú ich vajíčka tam, kde sú sezónne dažde, monzúnové dažde. Larvy sa musia vyvinúť veľmi rýchlo. Potrebujú iba šesť týždňov. Namiesto 11 mesiacov je to šesť týždňov, prídu a sú preč.
A teraz, tu máme, v prípade, že to nemôžete vzadu prečítať, hore sú zrážky v Indii. Začíname v júni. Takže toto je monzúnový dážď. Okolo septembra, októbra vysychá. Nevhodné pre tieto vážky. Nie je už viac sezónny dážď. Musia ísť loviť sezónny dážď. Letia na juh. Ako sa monzún sťahuje na juh prichádzajú dole cez Karnataka to Kerala. A potom skončí pevnina. Ale sú veľmi dobrí letci. Tento konkrétny druh môže letieť tisíce kilometrov. A tak to pokračuje. Vietor, severovýchodný vietor sviští naokolo a nesie ich krížom cez oceán do Afriky, kde prší. Rozmnožujú sa v dažďoch Afriky. Teraz, toto je juhovýchodná Afrika. Vyzerá to, že sú tu akési dve rozmnožovacie obdobia. Je to trochu komplikovanejšie ako toto.
Čo sa deje, je že sa rozmnožujú v monzúnových dažďoch. A vážky, ktoré môžete dnes vidieť tu vonku, na kampuse sú mláďatá tejto generácie. Vyliahli sa v Indii. Hľadajú, kde by sa mohli rozmnožiť. Ak tu prší, tak sa rozmnožujú. Ale väčšina z nich sa chystá pokračovať. A ďalšia zastávka, asi iba za štyri alebo päť dní bude východná Afrika. Vietor ich odfúkne krížom až sem. Ak minú Maledivy, môžu ísť a pozrieť, nič tam nie je, pokračujú.
Tu, tu, Keňa, východná Afrika v skutočnosti práve prišli z dlhého sucha. Práve minulý týždeň začali dažde. Začali krátke dažde a prší tam práve teraz. A vážky sú tu. Mám správy z rôznych kontaktov. Vážky sú teraz tu. Rozmnožujú sa tam. Teraz nakladú vajíčka. Do šiestich týždňov sa vyliahnu. Dovtedy sa sezónne dažde dajú do pohybu. Nie je to tam, je to tu dolu. Odletia sem dole. Šikovná vec je, že vietor sa vždy zbieha tam, kde je dážď. Objavuje sa dážď, toto sú letné dažde. Je letný monzún. Slnko je tam najvyššie. Letné dažde v južnej Afrike. Slnko je v nadhlavníku, najvyšší ohrev, najväčšie odparovanie, najviac oblakov, najviac dažďa, najviac príležitostí na rozmnožovanie.
Nie len to, pretože tu máme toto prúdenie, máme toto stúpanie horúceho vzduchu tam, kde je horúco, vzduch je vťahovaný dovnútra. Je tam zbiehanie. Takže kdekoľvek padá dážď, vzduch je ťahaný k nemu aby nahradil vzduch, ktorý stúpa. Preto malý kamoš, ktorý sa tu vyliahne, je po tom, ako sa dostane do vzduchu, automaticky nesený tam, kde padá dážď. Nakladú vajíčka, ďalšia generácia, vzlietnu, automaticky odnesení tam, kde padá dážď. Takže je to naspäť. Vyšli, je čas ísť späť. Takže, v štyroch generáciách, jedna, dve ,tri, štyri a potom späť.
Kompletný okruh Indického oceánu. Toto je okruh o asi 16.000 kilometroch. 16.000 kilometrov, štyri generácie, pochopte, pre 5 centimetrov dlhý hmyz. Načisto neuveriteľné. Vám zo Severnej Ameriky bude dôverne známy motýľ babôčka smradľavá, ktorá mala až do teraz najdlhšiu známu hmyziu migráciu. Je iba polovičnej dĺžky oproti tejto. A tento prelet oceánu je jediný skutočný pravidelný zaoceánsky prelet zo všetkého hmyzu. Celkom neuveriteľný výkon. A narazil som na to iba preto, že som žil v Malé na Maledivách dostatočne dlho, aby do môjho mozgu vniklo, že sa tu deje niečo zvláštne.
Ale vážky nie sú jediné stvorenia, ktoré robia tento prelet. V príbehu je toho viac. Tiež sa zaujímam o vtáky. A dobre poznám tohoto kamoša. Toto je pomerne výnimočný vták. Je to sokol. Volá sa sokol červenonohý, samozrejme. Ale volá sa tiež sokol amurský. Volá sa sokol amurský, pretože sa rozmnožuje v Poamurí. Čo je územie pozdĺž rieky Amur, ktorá je tu hore. Je to hranica, väčšina z nej je hranica medzi Čínou a Ruskom, tu hore na ďalekom východe.
Takže Sibír a Mandžusko. To je miesto, kde sa rozmnožuje. Ak ste sokolom je to celkom pekné miesto, kde byť počas leta. Ale je to pekne mizerné miesto, kde stráviť zimu. Viete si predstaviť. Takže, ako by každý inteligentný vták urobil, odíde na juh. Idú na juh. Celá populácia sa pohybuje na juh. Ale potom inteligencia končí. Nezastavia tu, ani tu dole. Nie, zabočia sem. Majú malú oddychovú prestávku v severovýchodnej Indii. Prídu do úrovne zemepisnej šíky ako Mumbaj alebo Goa. A potom sa vydajú cez oceán dole do Kene. A tu dole, tu dole prezimujú [v južnej Afrike] Fantastické. Toto je najvýnimočnejšiu migrácia zo všetkých dravcov. Úžasná migrácia.
A nie sú jediní, ktorí robia tento prelet. Majú úžasnejšiu púť, ale viacerí prelietavajú z Indie do Afriky. Vrátane tohto sokola. Toto tu je veľmi pekný vták, je to kukavica stračia. Tí z vás zo severnej Indie to budú poznať. Prichádza s monzúnmi. V tomto období roka prechádzajú späť do Afriky. A tento tu, krakľa, vcelku nádherný vták. Je známy ako krakľa belasá. V Indii sa vyskytuje na severozápade, preto je nazývaná ako krakľa kašmírska. A títo vtáci, čo som spravil bolo, že som zobral všetky záznamy, všetky dostupné záznamy o týchto vtákoch, dal ich dokopy a našiel som, že migrujú presne v rovnaký čas ako vážky. Využívajú presne tie iste vetry. Putujú v presne ten istý čas tými istými vetrami aby preleteli.Viem, že putujú v tej istej výške.
Vie sa to o sokolovi amurskom. Tento ale naneštastie, jedného z nich stretol nešťastný koniec. Letel od pobrežia pri Goa, pred 21 rokmi, 1988, október 1988. Indická námorná stíhačka letela z Goa bum, uprostred noci, našťastie to bola dvojmotrová stíhačka, dostala sa späť na základňu a potom z nej vytiahli pozostatky jedného z nich [Krakľa belasá]. Letela v noci ponad Indický oceán 2.424 metrov. Tá istá výška v akej letia vážky. Takže používajú tie isté vetry. A ďalšia dôležitá vec, ďalší dôležitý faktor pre tieto vtáky, všetky strednej veľkosti, a to zahŕňa aj ďalšiu snímku, na ktorej je včelárik. Včeláriky jedia včely. Tento jeden má pekné modré líce. Je to včelárik modrolíci. A každý jeden z týchto vtákov, ktorý prelieta z Indie do východnej Afriky sa živí hmyzom, veľkým hmyzom, veľkosti vážok. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk)
You can share this video by copying this HTML to your clipboard and pasting into your blog or web page. This video will play with subtitles.
You either have JavaScript turned off or have an old version of the Adobe Flash Player. To view this rating widget you
need to get the latest Flash player.
If your browser allows only "trusted sites" to execute Javascript, you should add the "googleapis.com" domain to your whitelist to allow our Flash detection to work properly.
Got an idea, question, or debate inspired by this talk? Start a TED Conversation.
Počas svojho života a práce ako morský biológ na Maledivách, si Charles Anderson všimol náhlych nárastov počtu vážok v určitom období roka. Vysvetľuje, ako pozorne stopoval cestu obyčajnej malej vážky nazývanej Globe Skimmer, aby zistil, že má najdlhšiu migračnú trasu zo všetkých druhov hmyzu na svete.
Charles Anderson studies marine life in the Maldives, a nation of coral atolls in the Indian ocean. Full bio »
Translated into Slovak by Martin Machyna
Reviewed by Roman Studenic
Comments? Please email the translators above.
16:28 Posted: Dec 2008
Views 269,841 | Comments 94
22:35 Posted: Apr 2007
Views 513,825 | Comments 84
16:48 Posted: Feb 2009
Views 176,209 | Comments 28
Just follow the guidelines outlined under our Creative Commons license.
This comment will be attributed to . Not ? Sign Out.