Bjarke Ingels: 3 bleskurýchle príbehy o architektúre

Verejné debaty o architektúre dosť často rozjímajú len o finálnom výsledku, o nejakom architektonickom objekte. Je posledný mrakodrap v Londýne uhorka alebo saláma? Alebo sexuálna pomôcka?

Nedávno sme sa opýtali sami seba, či vieme vymyslieť formu, ktorá dokáže rozprávať príbehy o projektoch. Možno sa dajú spojením obrázkov, skíc a slov skutočne prerozprávať príbehy o architektúre. A objavili sme, že už to nemusíme vymýšľať -- už to existuje vo forme komiksu.

Takže sme jednoducho skopírovali formát komiksu. V skutočnosti rozprávame príbehy zo zákulisia, ako sa projekty vyvíjajú počas prispôsobovania a improvizácie. Cez zmätok a príležitosti a náhody reálneho sveta. Nazvali sme tento komiks "Áno je viac“ - "Yes is more" Čo je zjavne akási evolúcia myšlienok niektorých našich hrdinov.

V tomto prípade ide o Miesa van der Rohe "Menej je viac“ - "Less is More“ To on spustil revolúciu modernistov. Po ňom nasledoval postmodernistický protiúder. Róbert Venturi hovorí "Menej je nuda“ - „Less is a bore“. Po ňom Philip Johnson predstavil (Smiech) môžete povedať promiskuita alebo aspoň otvorenosť novým myšlienkam "Som kurva“ - "I am a whore“. Nedávno Obama predstavil optimizmus v čase takzvanej globálnej finančnej krízy.

A čo by sme my radi vyjadrili s "Áno je viac“ je spochybnenie myšlienky, že architektonická avantgarda je takmer vždy negatívne definovaná -- proti komu alebo čomu stojíme. To klišé radikálnych architektov je príbeh naštvaných mladých, rebelujúcich proti systému. Alebo idea nepochopeného génia, frustrovaného, že svet nekorešponduje s jeho myšlienkami. Viac ako revolúcia nás zaujíma evolúcia. Myšlienka, že veci sa postupne vyvíjajú prispôsobovaním a improvizáciou na zmeny sveta.

Ja si naozaj myslím, že Darwin je jeden z ľudí, ktorí najlepšie vysvetľujú proces nášho stvorenia. Jeho slávny evolučný strom by skoro mohol byť presným diagramom našej práce. Ako možno vidieť, projekt sa vyvíja počas viacerých generácií tvorivých stretnutí. Na každom stretnutí je príliš veľa nápadov. Len tie najlepšie prežijú. A počas procesu architektonického výberu môžeme vybrať skutočne nádherný model. Alebo môžeme mať veľmi praktický model. Spárime ich. Vzniknú z nich zmutovaní potomkovia. A počas týchto sérií tvorivých stretnutí dospejeme k návrhu.

Najpresnejšie to ukážeme na projekte, ktorý sme robili pre knižnicu a hotel v Kodani. Proces návrhov bol naozaj ťažký -- skoro ako boj o prežitie. Ale postupne sa myšlienka rozvinula. Tá myšlienka racionálnej veže splývajúca s okolitým mestom. Akési rozširovanie verejného priestoru do niečoho, čo nazývame škandinávskou verziou španielskych schodov v Ríme. Akýsi verejný priestor zvonka, tak ako aj vnútri, kde je knižnica.

Ale Darwin nevysvetľuje len evolúciu jedinej myšlienky. Ako možno vidieť, niekedy sa oddelí nový poddruh. A často krát sedíme na dizajnérskom stretnutí a objavíme nejakú skvelú myšlienku. Nesedí ale do tohto kontextu. Ale pre iného klienta v inej kultúre to môže to byť správna odpoveď na inú otázku. Takže ako dôsledok, nikdy nič nevyhadzujeme. Vytvárame z našej kancelárie akýsi archív architektonickej biodiverzity. Nikdy neviete kedy to môžete potrebovať.

A teraz by som vám rád, ako ukážku bleskurýchleho rozprávania príbehov, porozprával príbeh, ako dva projekty dospeli pomocou prispôsobovania a improvizácie až k náhodnej zhode okolností. Prvý príbeh začína minulý rok, keď sme boli v Šanghaji v tendri na dánsky národný pavilón na World Expo 2010. A uvideli sme tohto chlapíka - Haibao. Bol maskotom Expa. Niekoho mi strašne pripomínal . Vyzeral presne ako budova, ktorú sme navrhovali pre hotel na severe Švédska. Keď sme to odovzdali do švédskeho tendra, mysleli sme si že to je naozaj vynikajúci návrh. Ale v skutočnosti nevyzeral ako niečo zo severného Švédska. Švédska porota si to tiež nemyslela. Takže sme nevyhrali.

Ale potom sme mali stretnutie s čínskym podnikateľom, ktorý videl náš návrh a povedal: „Wow, to je čínsky znak pre slovo ľudia.“ (Smiech) Podľa všetkého je toto spôsob ako sa píše "ľudia" v Čínskej ľudovodemokratickej republike. Preverili sme to ešte raz. A v rovnakom čase sme dostali pozvanie vystavovať na "Šanghajskom týždni tvorivého priemyslu". A povedali sme si, že toto je viac než príležitosť. Tak sme najali majstra na feng shui. Budovu sme trikrát zväčšili na čínske proporcie a išli sme do Číny. (Smiech) Takže "Budova ľudí", ako ju voláme my. Toto sú naši dvaja tlmočníci, skúmajúci architektúru.

Dostala sa na obálku novín Wen Wei Po. A to zapríčinilo, že pán Liang Yu Chen, starosta Šanghaja, navštívil výstavu. A my sme dostali šancu vysvetliť ten projekt. A on povedal: "Šanghaj je mesto, ktoré má najviac mrakodrapov na svete." Pre neho to ale bolo, ako keby boli úplne odrezaní od svojich koreňov. A v "Budove ľudí" videl architektúru, ktorá dokázala preklenúť medzeru medzi prastarou múdrosťou Číny a pokrokovou budúcnosťou Číny. Je jasné, že sme s ním úplne súhlasili. (Smiech) (Potlesk) Nanešťastie je pán Chen teraz vo väzení za korupciu. (Smiech)

Ale, ako som povedal, Haibao vyzeralo veľmi povedome. Pretože je to čínsky znak pre slovo "ľudia". A tohto maskota vybrali, pretože téma Expa je "Lepšie mesto, lepší život." Udržateľnosť. A uvedomili sme si, že udržateľnosť vytvorila akúsi neo-protestantskú myšlienku, že aby mohla prospievať, musí ubližovať.

Viete, nemali by ste si dávať dlhé, teplé sprchy. Nemali by ste letieť na dovolenku, pretože je to zlé pre životné prostredie. Postupne nadobudnete presvedčenie, že udržateľný život je menej príjemný ako normálny. Takže sme si povedali, že by bolo zaujímavé zamerať sa na príklady, kde udržateľné mesto v skutočnosti zvyšuje kvalitu života.

Taktiež sme si položili otázku, čo môže Dánsko asi ukázať Číne, čo by bolo relevantné? Viete, je to jedna z najväčších krajín sveta a jedna z najmenších. Čína symbolizovaná drakom. Dánsko, kde máme národného vtáka -- labuť. (Smiech) Čína má mnohých skvelých básnikov.

Ale objavili sme, že vo vzdelávacích osnovách ľudovej republiky Čína majú tri rozprávky od An Tu Shung-a, alebo tiež Hansa Christiana Andersena, ako ho voláme my. Čo znamená, že 1,3 miliardy čínskych detí vyrástlo na Cisárových nových šatách, Dievčatku zo zápalkami a Malej morskej víle. Je to skoro ako kúsok dánskej kultúry začlenený do čínskej kultúry.

Najväčšia turistická atrakcia v Číne je Čínsky múr. Čínsky múr je jediná vec, ktorá sa dá vidieť z mesiaca. Veľkou turistickou atrakciou v Dánsku je Malá morská víla. Ktorú skoro nevidno ani z okružných ciest po kanáli. (Smiech)

Ukazuje to tak akosi rozdiel medzi týmito dvoma mestami. Kodaň, Šanghaj, moderný, európsky. Ale potom sme sa pozreli na nedávny mestský vývoj. A všimli sme si, ako vyzerali ulice v Šanghaji pred 30-mi rokmi. Len bicykle, žiadne autá. A takto vyzerajú dnes. Samá dopravná zápcha. Na mnohých miestach bicykle zakázali.

Medzitým my v Kodani cesty pre cyklistov rozširujeme. Tretina všetkých ľudí dochádza na bicykli. Máme bezplatný systém bicyklov nazývaný "City Bike". Môžete si ich požičať, ak navštívite mesto. A rozmýšľali sme, prečo znovu nezaviesť v Číne bicykle? A tak sme darovali Šanghaju 1000 bicyklov. Takže ak prídete na Expo, choďte priamo do dánskeho pavilónu. Zoberte si dánsky bicykel. A pokračujte s ním v návšteve ostatných pavilónov.

Ako som povedal, Šanghaj a Kodaň sú obidve prístavné mestá. Ale v Kodani je teraz voda taká čistá, že si v nej môžete zaplávať. Jeden z prvých projektov, ktoré sme robili, bolo prístavné kúpalisko v Kodani. Akési rozšírenie verejnej sféry do vody. A pomysleli sme si, že tieto Expá majú často mnoho reklamy financovanej štátom, obdobných obrazov, vyhlásení, ale žiadny poriadny zážitok. Ako napríklad tie bicykle - nerozprávame o tom. Necháme vás to vyskúšať. A tak aj s vodou -- namiesto rozprávania o nej sa chystáme priviezť milión litrov vody z prístavu v Kodani do Šanghaja. Aby sa Číňania, ktorí si trúfnu, mohli do nej ponoriť a cítiť, aká je čistá.

Tu väčšinou začnú ľudia namietať, že to neznie veľmi udržateľne prepravovať vodu z Kodane do Číny. Ale v skutočnosti, nákladné lode idú plné tovaru z Číny do Dánska. A potom sa plavia, prázdne, naspäť. A často dokonca naberú vodu ako záťaž. Takže sa môžeme zviesť vlastne zadarmo.

A v prostriedku tohto prístavného kúpaliska umiestnime naozajstnú Malú morskú vílu. Takže skutočná Malá morská víla, skutočná voda aj bicykle. A kým bude preč, pozveme čínskeho umelca, aby ju interpretoval po svojom. Architektúra pavilónu pripomína akúsi slučku výstav a bicyklov. Keď pôjdete na výstavu, uvidíte Malú morskú vílu a bazén. Poprechádzate sa okolo, začnete hľadať bicykel na streche, nasadnete a môžete pokračovať do ostatných častí Expa.

Takže keď sme to naozaj vyhrali, museli sme v Číne usporiadať výstavu prezentujúcu tento projekt. A na naše prekvapenie sa nám jeden panel vrátil s opravami od čínskej štátnej cenzúry. Prvá vec, na mape Číny chýbal Taiwan. V Číne je to závažná politická otázka. Pridáme ho. Druhá vec, porovnávali sme labuť s drakom. A na to čínsky štát zareagoval: "Navrhujeme zmeniť za pandu." (Smiech) (Potlesk)

Keď sa v Dánsku rozšírilo, že sa vlastne chystáme premiestniť našu národnú pamiatku, Národná ľudová strana sa začala proti tomu búriť. Pokúsili sa zaviesť zákon zakazujúci presun Malej morskej víly. Takže ma prvý krát pozvali hovoriť do dánskeho parlamentu. Bolo to vcelku zaujímavé, pretože ráno od 9:00 do 11:00 prerokovávali záchranný finančný balíček -- koľko miliárd majú investovať do záchrany dánskej ekonomiky. A potom o 11:00 prestali rozoberať tieto bezvýznamné záležitosti. A medzi 11:00 a 13:00 diskutovali, či poslať Malú morskú vílu do Číny. (Smiech) (Potlesk)

Aby som to zhrnul, ak chcete vidieť Malú morskú vílu od mája do decembra budúci rok, nechoďte do Kodane. Pretože bude v Šanghaji. Ak ale do Kodane prídete, pravdepodobne uvidíte inštaláciu čínskeho umelca Ai Weiwei-ho. Ale ak čínska vláda zakročí, mohla by to byť aj panda. (Smiech)

Takže druhý príbeh, ktorý by som vám chcel rozpovedať, začína v mojom vlastnom dome. Toto je môj byt. Toto je výhľad z môjho bytu. Ponad akúsi krajinu trojuholníkových balkónov, ktorú náš klient nazval "balkón Leonarda Dicapria". Oni vlastne vytvárajú akýsi zvislý dvor. V pekný slnečný deň sa tam potom zoznámite so všetkými svojimi susedmi vo zvislom okruhu 10 metrov. Ten dom vznikol akousi deformáciou hranola. Snažiac sa kľučkovať, aby sme zabezpečili, že všetky byty majú priamy výhľad von a nie na ostatné byty.

Až donedávna bol výhľad z môjho bytu takýto. Až do momentu, keď náš klient kúpil susednú parcelu. A povedal, že tam plánuje postaviť blok bytov hneď vedľa parkovacieho domu. A my sme si pomysleli, že radšej ako postaviť tradičnú bytovku s výhľadom priamo na nudnú masu áut, prečo neurobiť zo všetkých bytov strešné byty a umiestniť to na blok áut.

A keďže Kodaň je úplne rovinatá, ak chcete dosiahnuť pekný svah s výhľadom na juh, musíte si ho v podstate vyrobiť sami. Potom sme zmenšili objem, aby neprekážal vo výhľade z môjho bytu. (Smiech) A tak parkovisko vlastne zapĺňa hlboký priestor pod bytmi.

A hore, kde svieti slnko, máte jedinú vrstvu bytov, ktoré kombinujú všetky výhody života na predmestí, ako napríklad dom so záhradou, s akýmsi mestským výhľadom a hustou mestskou zástavbou. Toto je náš prvý architektonický model. A toho je letecký záber z minulého leta. V zásade byty zakrývajú parkovisko. Do bytov sa dostaneme šikmým výťahom. Je to výťah na státie zo Švajčiarska. Pretože vo Švajčiarsku majú prirodzenú potrebu šikmých výťahov. (Smiech)

A čo sa týka priečelia parkoviska, chceli sme mať vnútro prirodzene vetrané. Museli sme preto do priečelia urobiť diery. A zistili sme, že reguláciou veľkosti týchto dier dokážeme zmeniť celé priečelie na obrovský, prirodzene vetraný rastrový obraz. A keďže od začiatku nazývame tento projekt "Hora", dohodli sme sa s japonským fotografom Himalájí, aby nám dal túto nádhernú fotografiu Mt. Everestu, čím sa celá budova zmenila na umelecké dielo s plochou 3 000 m². (Potlesk)

Takže ak pôjdete naspäť na parkovisko, do chodieb, je to skoro ako cestovanie do paralelného vesmíru. Od áut a farieb do mestskej oázy otočenej na juh. Drevo stien vášho bytu pokračuje von a stáva sa fasádou. Ak pôjdete ešte ďalej, mení sa na zelenú záhradu. A všetka dažďová voda, ktorá spadne na "Horu" sa zhromažďuje. A automatický zavlažovací systém sa postará, aby sa tento druh záhradnej krajiny za rok alebo dva premenil na akési ruiny chrámu v Kambodži úplne pokryté zeleňou.

Takže "Hora" je prvý zrealizovaný príklad toho, čo by sme radi nazvali alchýmia v architektúre. Myšlienka, že možno vytvoriť, keď už nie zlato, tak aspoň pridanú hodnotu kombinovaním tradičných prísad, ako normálne byty a normálne parkovisko, a v tomto prípade ponúknuť ľuďom možnosť, aby si nemuseli vyberať medzi životom v záhrade a životom v meste. Môžu mať oboje.

Pre architekta je naozaj ťažké zvoliť smer. Nemôžete si povedať, že teraz chcete urobiť dlhodobo udržateľné mesto v strednej Ázii. Pretože takto sa zákazky nezískavajú. Vždy musíte akosi improvizovať a prispôsobiť sa možnostiam a nehodám, ktoré sa vyskytnú a prispôsobiť sa tomu chaosu sveta.

Posledným príkladom je, že sme nedávno, akože minulé leto, vyhrali súťaž navrhnúť Severskú národnú banku. Takto vyzeral riaditeľ banky, keď sa ešte usmieval. (Smiech) Bolo to v strede hlavného mesta, takže sme boli touto príležitosťou nadšení. Nanešťastie to bola Národná banka Islandu.

V tom istom čase sme mali návštevu, prišiel k nám minister z Azerbajdžanu. Ukázali sme mu "Horu". A bol nadšený myšlienkou, že hory sa vlastne dajú vytvárať pomocou architektúry. Pretože Azerbajdžan je známy ako "Alpy strednej Ázie". Tak sa nás spýtal, či by sme si dokázali predstaviť obrovský mestský projekt na ostrove na vonkajšej strane hlavného mesta, ktorý by vytvoril siluetu siedmich najvýznamnejších vrchov, ktoré sú v Azerbajdžane.

Tak sme túto zákazku zobrali. A urobili sme krátke video, ktoré vám teraz ukážem. Celkom často vyrábame krátke videá. Vždy sa dlho hádame o zvukovej stope. Ale v tomto prípade bolo naozaj jednoduché vybrať skladbu. Takže Baku je vlastne polkruhová zátoka, s výhľadom na ostrov Zira, ostrov, ktorý máme naprojektovať. Skoro ako obrazec na ich vlajke. Našou hlavnou myšlienkou bolo akosi napodobniť sedem najvýznamnejších vrchov na území Azerbajdžanu. A zakomponovať ich do mestských architektonických štruktúr obývateľných človekom. Následne sme tieto vrchy umiestnili na ostrov, aby obklopovali akési hlavné zelené údolie. Skoro ako centrálny park.

A to je zaujímavé, pretože na tom ostrove je teraz len púšť. Nie je tam žiadne rastlinstvo. Žiadna voda. Žiadna energia, žiadne prírodné zdroje. Takže sme vlastne naprojektovali celý ostrov ako jediný ekosystém, využívajúci veternú energiu na pohon odsoľovacích zariadení a využívajú tepelné vlastnosti vody na vykurovanie a chladenie budov. A prebytok sladkej vody a úžitkovej vody organicky preniká priamo do krajiny. Postupne ju tak pretvára z púšte na zelenú, bujnú krajinu.

Takže tam, kde sa mestský rozvoj zvyčajne robí za cenu prírody, sa v tomto prípade príroda vytvára. A tie budovy nielen, že vzbudzujú vzhľad hôr a vrchov. Oni aj fungujú ako hory. Vytvárajú úkryt pred vetrom. Zhromažďujú slnečnú energiu. Zhromažďujú vodu. Pretvárajú vlastne celý ostrov na jediný ekosystém.

Nedávno sme prezentovali tento ohromný plán. A schválili ho. A toto leto začneme s projektovou dokumentáciou prvých dvoch vrchov, v projekte prvého uhlíkovo-neutrálneho ostrova v strednej Ázii. (Potlesk) Áno, možno len na ukončenie... Takže môžete vidieť, ako "Hora" v Kodani prerástla do "Siedmych vrchov Azerbajdžanu". S trochou šťastia a nejakým vývojom by to za 10 rokov mohlo byť "Päť vrchov na Marse". Ďakujem. (Potlesk)