Beau Lotto + Amy O'Tooleová: Veda je pre každého, vrátane detí

Takže, táto hra je veľmi jednoduchá. Všetko, čo musíte urobiť je prečítať, čo vidíte, ok? Takže, budem počítať, aby ste to nemuseli robiť aj vy.

Jeden, dva, tri. Diváci: Dokážete to prečítať?

BL: Úžasné. A čo tak toto? Jeden, dva, tri. Diváci: Toto nečitate.

BL: V poriadku. Jeden, dva, tri. (Smiech) Kiežby ste hovorili po portugalsky, však? A čo tak tento? Raz, dva, tri.

Diváci: Čo to čítate?

BL: Čo to čítate? Nie sú tam žiadne slová. Povedal som, čítajte, čo vidíte. Je to tak? Doslovne tam je napísané: Č t č tte ? (Smiech) Je to pravda? To je to, čo ste mali povedať. Mám pravdu? Prečo je to tak?

Je to preto, že vnímanie je zakorenené v našej skúsenosti. Mozog vezme bezvýznamnú informáciu a vyvodí z nej pre seba nejaký význam, čo znamená, že nikdy nevidíme čo tam v skutočnosti je, nikdy nevidíme informáciu, vždy vidíme iba to, čo bolo užitočné vidieť predtým. To znamená, že čo sa týka vnímania, sme všetci ako táto žaba. (Smiech) Dostáva informácie, podľa ktorých vytvára správanie, ktoré je užitočné. (Smiech) (Smiech)

(Video) Muž: Au! Au! (Smiech) (Potlesk)

BL: Keď však veci nejdú podľa našich predstáv, trochu nás to vytáča, však? Ale teraz hovoríme o vnímaní. A vnímanie podmieňuje a určuje všetko čo si myslíme, čo vieme, čomu veríme, naše túžby, sny, oblečenie, ktoré nosíme, do koho sa zamilujeme, všetko začína vnemom. Preto ak je vnímanie zakorenené v našej minulosti, vždy zásadne reagujeme rovnako ako v minulosti. Ale v skutočnosti ide o obrovský problém, pretože ako potom dokážeme vôbec niekedy vnímať inak?

Rád by som vám teraz rozpovedal príbeh o tom, ako sa dá vidieť inak a o tom, že všetky nové vnemy začínajú rovnako. Začínajú otázkou. Problém otázok je, že spôsobujú neistotu. Nuž a neistota je z evolučného hľadiska zlá. Ak si nie ste istý, či to či ono je dravec, je už neskoro. Nemám pravdu? (Smiech) Dokonca aj morská choroba je dôsledok neistoty. Keď ste na lodi, podľa vášho vnútorného ucha sa hýbete. Vaše oči, keďže sa hýbu v súlade s loďou, vám hovoria, že stojíte bez pohnutia. Váš mozog si nevie s touto neistotou poradiť a príde Vám zle. Otázka "prečo?" je jedna z najnebezpečnejších otázok, ktoré si môžete položiť, pretože spôsobuje neistotu. Ale iróniou zároveň zostáva, že jediná možnosť ako urobiť čokoľvek nové je vstúpiť do tohto priestoru. Takže ako je vôbec možné urobiť niečo nové? Nuž, našťastie, evolúcia nám poskytla odpoveď. A umožnila nám odpovedať si aj na tie najťažšie otázky. Najlepšie otázky sú tie, ktoré spôsobujú najväčšiu neistotu. Sú to tie, ktoré skúmajú a pýtajú sa na veci, ktoré už považujeme za pravdivé. Nemám pravdu? Je jednoduché sa pýtať ako začal život, alebo čo je za vesmírom, ale pýtať sa na to, čo už považujete za pravdivé, je skutočne tým vykročením do priestoru.

A čo je odpoveďou evolúcie na problém neistoty? Hra. Hra však nie je iba proces. Experti na hru vám povedia, že je to vlastne spôsob bytia. Hra je jednou z mála ľudských snáh, kde neistota je v podstate oslavovaná. Neistota je to, čo robí hru zábavnou. Dokáže sa prispôsobiť zmene. Otvára nové možnosti a vyžaduje spoluprácu. Je to v podstate náš spôsob sociálneho zbližovania sa a je vnútorne motivovaná. To znamená, že sa hráme, aby sme sa hrali. Hra je odmenou sama o sebe.

Keď sa pozrieme na týchto päť spôsobov bytia, sú to presne tie spôsoby bytia, ktoré potrebujete, aby ste boli dobrým vedcom. Veda nie je definovaná metódou napísanou na papieri. Je to v skutočnosti spôsob bytia, ktoré je prítomné, a to platí pre všetko, čo je kreatívne. Takže ak ku hraniu pridáte pravidlá, dostanete hru (konkrétna hra s pravidlami, pozn. prekl.) A to je to, čo nazývame experiment.

Takže vyzbrojení myšlienkami, že veda je spôsob bytia a že experiment je hra, opýtali sme sa, či sa môže vedcom stať každý? A koho iného ak nie 25, osem až desať ročných detí? Pretože oni sú experti na hru. Takže som si zobral svoju včeliu arénu do malej školy v Devone a cieľom nebolo len to, aby deti videli vedu inak, ale aby skrze tento proces vedy dokázali vidieť seba samých inak.

Prvým krokom bolo spýtať sa otázku.

Najprv by som však mal opomenúť, že na túto štúdiu sme nedostali žiadne peniaze, pretože vedci tvrdili, že malé deti nemôžu významne prispieť k vedeckým poznatkom a učitelia zas, že deti to nezvládnu. Ale aj napriek tomu, sme sa na to dali. Samozrejme.

Takže, tu sú niektoré z otázok. Náročky som ich zmenšil, aby ste sa nemuseli obťažovať ich čítaním. Hlavnou pointou je, že päť z otázok, s ktorými deti prišli, tvorili v skutočnosti základ vedeckých publikácií počas posledných 5-15 rokov. Pýtali sa na veci, ktoré sú významné aj pre popredných vedcov.

Teraz by som sa rád podelil o pódium s niekým vskutku výnimočným. Bola jednou z mladých ľudí zapojených do tohto projektu a teraz patrí medzi najmladších publikovaných vedcov na svete. Keď vyjde na pódium, stane sa najmladšou osobou, ktorá kedy mala prednášku na TEDe. Ale veda a kladenie otázok je vec odvahy. A ona je stelesnením odvahy, pretože príde sem hore a bude hovoriť pred vami všetkými. Takže Amy, mohla by si prosím vyjsť sem k nám? (Potlesk) Amy mi pomôže rozpovedať príbeh o projekte Blackawtonské včely, ale najprv vám prezradí otázku, s ktorou prišli. Amy, nech sa páči.

Amy O´Tooleová: Ďakujem, Beau. Mysleli sme si, že bolo jednoduché vidieť spojitosť medzi ľuďmi a opicami spôsobom, ktorým rozmýšľame, pretože sa podobáme. Ale zaujímalo nás, či existuje nejaká spojitosť s inými zvieratami. Bolo by úžasné keby ľudia a včely mysleli podobne, keďže vyzerajú tak odlišne. A tak sme sa opýtali, či je možné, že ľudia a včely riešia komplexné problémy rovnakým spôsobom. Naozaj, chceli sme vedieť či sa aj včely dokážu prispôsobiť novým situáciám s použitím predchádzajúcich naučených pravidiel a podmienok. Takže, čo ak včely dokážu myslieť ako my? Nuž, bolo by to úžasné, keďže hovoríme o hmyze iba s jedným miliónom mozgových buniek. Ale v skutočnosti celkom možné, že by mohli, pretože včely, rovnako ako my, dokážu rozoznať dobrú kvetinu bez ohľadu na dobu dňa, svetlo, počasie, alebo uhol, z ktorého sa ku kvetu priblížia. (Potlesk)

BL: Ďalším krokom bolo vymyslieť experiment, ktorý je hrou. Takže deti vymysleli experiment, tento experiment, čiže, hru. Amy, môžeš nám povedať aká to bola hra a čo za hlavolam ste pre včely pripravili?

AO: Hlavolam, s ktorým sme prišli, bolo "ak-tak" pravidlo. Chceli sme od včiel, aby sa naučili nielen prísť ku kvetu konkrétnej farby, ale aby išli ku kvetu konrétnej farby a iba ak má určitý vzor. Dostali odmenu len vtedy, keď zaleteli k žltým kvetinám a tieto žlté kvetiny mali modré okraje, alebo ak modré kvetiny mali žlté okraje. Existuje viacero spôsobov, podľa ktorých sa môžu včely naučiť vyriešiť túto hádanku. Zaujímavá otázka je ako? Čo bolo na tomto projekte naozaj vzrušujúce bolo, že ani my, ani Beau sme nemali ani poňatia či to bude fungovať. Bolo to niečo úplne nové a nikto to nikdy predtým nevyskúšal, dospelých nevynímajúc. (Smiech)

BL: A nevynímajúc aj učiteľov, a to bolo pre nich naozaj ťažké. Pre vedca je jednoduché do niečoho ísť bez toho, že by mal poňatie o tom, čo robí, pretože to je jeho práca v laboratóriu, ale pre učiteľa nevedieť čo sa stane na konci dňa... veľmi veľká vďaka patrí Daveovi Strudwickovi, ktorý na projekte spolupracoval. Nebudem zachádzať do detailov štúdie, pretože si ju môžete prečítať, ale ďalším krokom je pozorovanie. Tu viddíme ako niekoľko študentov robí pozorovania. Zaznamenávajú, kam včely lietajú.

(Video) Dave Strudwick: Takže čo budeme robiť-- Študent: 5C.

Dave Strudwick: Lezie sem hore? Študent: Áno.

Dave Strudwick: Nespúšťajte z nich oči. Študent: Henry, môžeš mi prísť pomôcť?

BL: "Môžeš mi prísť pomôcť, Henry?" Ktorý dobrý vedec povie niečo také, však?

Študent: Tu hore sú dve. A tu tri.

BL: Takže vykonali sme pozorovania. Získali údaje. Vykonali jednoduché matematické úkony, zistili priemer, atď. A chceli sme naše zistenia zdieľať. To bol ďalší krok. Museli sme ich spísať a pokúsiť sa ich vydať. Najprv sme ich však museli spísať. Išli sme, ako ináč, do baru. (Smiech) To vľavo je moje, ok? (Smiech)

Vysvetlil som im, že takéto publikácie bývajú rozdelené na štyri rôzne časti: úvod, použité metódy, výsledky a diskusia. Úvod objasňuje na čo sa budeme pýtať a prečo? Metódy, čo ste robili? Zistenia, na čo ste pozorovaniami prišli? A diskusia, je o- koho to zaujíma, však? O tom je v skratke vedecká publikácia. (Smiech)

Takže deti mi diktovali a ja som to spísal do jedného celku, čo znamená, že publikácia je napísana detským jazykom. Nenapísal som ju ja. Napísala ju Amy a jej spolužiaci. Práve preto táto vedecká publikácia začína s: "Kde bolo, tam bolo..." (Smiech) V časti o zisteniach sa píše: Cvičná fáza, hádanka... bla bla blaaa, ok? (Smiech) A v použitých metódach sa píše: "Potom sme včely dali do chladničky (a urobili včelí koláč), " smajlík. (Smiech) Toto je vedecká publikácia. Chceli sme ju vydať. A toto je úvodná stránka. Máme tu uvedených hneď niekoľko autorov. Všetky mená uvedené tučným písmom patria 8 až 10-ročným žiakom. Ako prvý autor je uvedená základná škola v Blackawtone, pretože ak by sa niekto niekedy na túto štúdiu odvolával, použil by "Blackawton a kol.", bez jednotlivcov. A tak sme to poslali do žurnálu dostupného verejnosti, z ktorého nám prišla nasledovná odpoveď : "Obávam sa, že publikácia neprešla našou úvodnou kontrolou kvality, a to z viacerých dôvodov." (Smiech) Inými slovami, začína to slovami "Kde bolo, tam bolo," čísla sú zapísané voskovkami, atď. (Smiech)

Povedali sme, že to zredigujeme. Poslal som to Daleovi Purvesovi, z Národnej vedeckej akadémie (National Academy of Science), významnému svetovému neurológovi, ktorý povedal, "Toto je tá najoriginálnejšia vedecká publikácia akú som kedy čítal" - (Smiech) - "a celkom určite si zaslúži náležitú pozornosť." Larry Maloney, expert na zrak, povedal, "Táto publikácia je ohromná. Dala by sa publikovať, ak by ju napísal niekto dospelý."

Takže sme urobili čo? Poslali sme to naspäť vydavateľovi. Odmietli to. Potom sme poprosili Larry a Natalie Hempelových, aby komentovali vedcom naše zistenia, zahrnuli sme ich do bibliografie a poslali do magazínu Biology Letters. Tam náš článok prečítalo a zhodnotilo päť nezávislých posudzovateľov a vydali ho. (Potlesk) (Potlesk)

Samotný pokus trval štyri mesiace, no dva roky kým ho vydali. (Smiech) Typická veda, však? A tak sa z Amy a jej spolužiakov stali najmladší vedci na svete, ktorí kedy publikovali článok. A aká bola odozva? Článok vydali dva dni pred Vianocami, prvý deň si to stiahlo 30 000 ľudí. Išlo o Tip šéfredaktora v Science, poprednom vedeckom magazíne. Článok je taktiež navždy prístupný v magazíne Biology Letters. Ide o jediný zdarma dostupný článok v tomto žurnále. Minulý rok, to bola druhá najsťahovanejšia publikácia v Biology Letters, s odozvou nielen od samotných vedcov ale aj učiteľov a širokej verejnosti. Prečítam len jednu reakciu.

"Nedávno som čítal (štúdiu) ´Blackawtonské včely´. Nestačia mi slová na popísanie mojich pocitov. Čo ste dokázali je skutočné, pravdivé a úžasné. Zvedavosť, záujem, nevinnosť a nadšenie pre vec sú tie najzákladnejšie a najdôležitejšie predpoklady pre každého vedca. Kto iný má väčšie predpoklady ako deti? Prosím, zablahoželajte svojmu detskému tímu za mňa."

Rád by som svoj prejav zakončil metaforou z fyziky. Môžem ju vyskúšať na Vás? (Smiech) Ok, ok, no tak. Poďme. Veda je o riskovaní a toto je ohromný risk. (Smiech) Pre mňa, nie pre neho. Pretože toto sme urobili zatiaľ iba raz. (Smiech) Páči sa vám technológia, však?

Shimon Schocken: Hej, ale mám rád aj seba.

BL: To je ideálny súhrn významu technológie. Tak... (Smiech) Ok. (Smiech)

Teraz urobíme menšiu demonštráciu, ok? Musíte zavrieť oči a ukázať tam, kde ma budete počuť tlieskať. Dobre?

(Tleskot)

(Tleskot)

Ok, čo keby všetci, čo sú tamto skríkli. Jeden, dva, tri?

Diváci: (Kričia) (Smiech)

(Kričia) (Smiech)

Vynikajúco. Teraz Vás poprosím, otvorte oči. Urobíme to celé ešte raz. Všetci, ktorí sú tamto zakričte. (Kričia) Odkiaľ prichádza zvuk? (Smiech) (Potlesk)

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk)

Čo je pointa tohto celého? Pointa je, čo pre nás robí veda. Zvyčajne putujeme životom reagujúc na situácie, ale ak niekedy chceme niečo urobiť inak, musíme vykročiť do neznáma. Keď otvoril oči, uvidel svet novým spôsobom. To je to, čo nám ponúka veda. Ponúka nám možnosť vstúpiť do neznáma pomocou hry.

Myslím si, že pravá veda by mala ľuďom dať priestor na vlastný názor a umožňovať im tento názor vyjadrovať, preto som poprosil Amy, aby ukončila túto prednášku. Amy?

AO: Tento projekt bol pre mňa naozaj veľmi vzrušujúci, pretože oživil proces objavovania a ukázal mi, že každý, a myslím tým každý, má potenciál objaviť niečo nové a že aj malá otázka môže viesť k veľkému objavu. Zmeniť spôsob akým niekto o niečom premýšľa, môže byť jednoduchý alebo ťažký proces. Všetko závisí od toho, ako sa tá osoba k zmene stavia. Ale zmeniť spôsob, akým som nad vedou uvažovala ja, bolo prekvapivo jednoduché. Raz sme sa hrali hru, a potom sme začali rozmýšľať o hádanke. Potom som si uvedomila, že veda nie je len nudný predmet, a že každý môže objaviť niečo nové. Potrebujete len príležitosť a tá moja prišla v podobe Beaua a projektu Blackawtonské včely.

Ďakujem. BL: Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk)

(Potlesk)