Aris Venetikidis: Dávať mapám zmysel

Živím sa organizovaním informácii. Som grafický dizajnér. Odborne sa teda snažím dať zmysel veciam, ktoré nedávajú zmysel ani sebe.

Môj otec možno nepochopí, čím sa snažím živiť. Predkovia z jeho strany boli farmári. Boli príslušníci etnika nazývaného pontskí Gréci. Žili v Malej Ázii a po genocíde asi pred sto rokmi utiekli do Grécka. Odvtedy bola migrácia v mojej rodine častou témou. Otec sa presťahoval do Nemecka, študoval tu, oženil sa a vďaka tomu mám spolovice nemecký mozog s úplným analytickým myslením a s trošku hlúpym správaním, ktoré sa s tým vezie. Samozrejme, v oboch krajinách som bol ako cudzinec, čo mi pochopiteľne uľahčilo migráciu, trebárs podľa rodinného vzoru.

Samozrejme, že väčšina našich každodenných ciest je v rámci mesta a hlavne, ak mesto poznáte, cesta z A do B je pre nás úplne jasná, však? Ale otázkou je, prečo je taká jasná? Ako vieme, kam ideme?

Takže asi pred 12 rokmi ma vyplavilo v Dublinskom prístave, povedzme ako profesionálneho cudzinca, a som si istý, že už ste všetci niečo podobné zažili, že? Prídete do nového mesta a váš mozog sa snaží zorientovať v novom prostredí. Keď nájde svoju základňu, váš domov, začnete si vytvárať kognitívnu mapu okolia. V podstate to je virtuálna mapa vo vašom mozgu. Všetky zvieracie druhy to robia, aj keď používame trochu rozdielnu techniku. My ľudia, samozrejme, nechodíme a neznačkujeme si teritórium pomocou pachu ako psy. Nepobehujeme s ultrazvukovým kvičaním ako netopiere. Takto sa nesprávame, hoci noc v dublinskej štvrti Temple Bar sa môže zvrhnúť. (Smiech)

Nie, aby sme sa zoznámili s miestom, robíme dve veci. Po prvé, chodíme po priamych trasách. Väčšinou nájdeme hlavnú ulicu a táto ulica sa stane lineárnym pásom mapy v našej hlave. Ale náš mozog si to uchováva zjednodušene, hej? Každú ulicu všeobecne vnímame ako rovnú čiaru a akoby ignorujeme malé vybočenia a zákruty, ktoré sú na uliciach. Avšak, keď odbočíme do bočnej ulice, náš mozog to zvykne vnímať ako 90-stupňový uhol. Samozrejme z toho vznikajú aj zábavné momenty, keď ste v nejakom starom meste s kruhovým pôdorysom, nie? Už ste to možno zažili, však? Povedzme, že ste na nejakom mieste v bočnej ulici, ktorá vedie z hlavného námestia s katedrálou a chcete ísť na iný bod v inej bočnej ulici, ako je to tu. Kognitívna mapa vo vašom mozgu vám asi povie: „Aris, choď späť na námestie, otoč sa o 90° a choď druhou bočnou ulicou.“ Ale možno v ten deň chcete zažiť dobrodružstvo a zrazu zistíte, že tieto dve miesta od seba oddeľuje len jedna budova. Neviem, ako vy, ale ja mám vždy pocit, akoby som objavil červiu dieru alebo portál medzi dimenziami.

Pohybujeme sa teda po rovných trasách a náš mozog vyrovnáva ulice a vníma odbočky pod 90-stupňovým uhlom.

Druhá vec, ktorú pri spoznávaní prostredia robíme je tá, že si k veciam, ktoré na týchto trasách vnímame, priraďujeme významy a emócie. Ak pôjdete na írsky vidiek a spýtate sa starenky na smer, pripravte sa na podrobné írske rozprávanie o všetkých významných miestach. Povie vám o krčme, v ktorej pracovala jej sestra a aby ste šli okolo kostola, v ktorom sa vydávala a podobne. Takže si plníme svoju kognitívnu mapu významovými značkami. Navyše, vyberáme, opakujeme a spoznávame jednotlivé schémy. Rozpoznávame ich vďaka zážitkom a zjednodušujeme ich do symbolov. Samozrejme, všetci dokážeme tieto symboly rozoznať. (Smiech) Navyše, dokážeme rozoznať kognitívne mapy a všetci si vieme takéto mapy sami vytvoriť. Takže nabudúce, keď budete známemu vysvetľovať cestu, vezmete podpivník alebo servítku a uvedomíte si, ako vytvárate tento úžasný nákres cesty. Má rovné čiary. Má 90-stupňové uhly. Popri ceste môžete pridať malé značky. A keď sa pozriete na to, čo ste práve nakreslili, uvedomíte si, že sa to nepodobá na mapu ulíc. Ak by ste na to, čo ste práve nakreslili, položili skutočnú mapu, zistíte, že vaše ulice a ani vzdialenosti nesedia. To, čo ste nakreslili, je skôr diagram alebo schéma. Je to vizuálny koncept čiar, bodiek, písmen navrhnutý v jazyku našich mozgov.

Takže nie je prekvapujúce, že veľká ikona informačného dizajnu z minulého storočia, špička sprostredkovania smeru z A do B pre všetkých – mapa londýnskeho metra – nebola navrhnutá kartografom alebo urbanistom. Navrhol ju technický kreslič. V 30. rokoch využil Harry Bech princípy schematického diagramového dizajnu a navždy zmenil spôsob zakresľovania máp verejnej dopravy. Podstatou úspechu tejto mapy je vynechanie menej dôležitých informácií a jej maximálne zjednodušenie. To značí rovné ulice, 90- a 45-stupňové uhly, ale aj obrovské geografické skreslenie na mape. Ak by sme sa pozreli na skutočné umiestnenie týchto staníc, zistili by sme, že je veľmi odlišné, však? Ale je to kvôli prehľadnosti mapy verejného metra. Ak, povedzme, chcete ísť zo stanice Regent Park na ulicu Great Portland, mapa metra vám povie, aby ste išli metrom na Baker Street, prestúpili a išli inou linkou. Samozrejme ale neviete, že tie dve stanice sú od seba len 100 metrov.

Dostali sme sa tak k problému verejnej dopravy a verejná doprava tu v Dubline je citlivý problém. (Smiech) Pre tých, čo nepoznajú verejnú dopravu v Dubline – v podstate máme systém miestnych autobusov, ktorý rástol spolu s mestom. Keď vznikla nová časť, vznikla aj nová autobusová linka z okrajovej časti do centra a ako sa autobusy približujú k centru, všetky idú bok po boku a postupne sa zbiehajú na hlavnej ulici.

Čiže, keď som pred 12 rokmi vystúpil z lode, snažil som sa v tom zorientovať, pretože objavovanie mesta pešo vás ďaleko nedostane. Ale ak objavujete cudzí a nový systém verejnej dopravy, vytvoríte si v hlave kognitívnu mapu zhruba rovnakým spôsobom. Obvykle si vyberiete rýchlu cestu, váš mozog ju vníma ako rovnú čiaru a, podobne ako perly v náhrdelníku, sú všetky zastávky pekne a presne usporiadané pozdĺž čiary. A len vtedy začnete objavovať niektoré linky autobusov, ktoré zapadnú do prázdnych miest a umožnia vám skratky cez červie diery a medzidimenzné portály. Čiže som sa snažil zorientovať a keď som prišiel, hľadal som nejaký informačný leták, ktorý by mi pomohol rozlúsknuť tento systém a pochopiť ho. Našiel som takéto brožúrky. (Smiech) Neboli geograficky skreslené. Mnoho informácií v nich chýbalo, no nanešťastie nie tie zlé, napr. v centre mesta. Neboli tam žiadne čiary, ktoré by označovali trasy. Nie sú tam ani zastávky s menami. V súčasnosti je už mapa dublinskej opravy lepšia a keď som dokončil tento projekt, o niečo sa zlepšili, ale stále nemali názvy ani trasy.

Ako naivný polovičný Nemec som sa rozhodol: „Aris, prečo nevytvoríš vlastnú mapu?“ A to som aj urobil. Skúmal som, ako každá linka viedla mestom, pekne a logicky mala každá linka vlastnú čiarku, a zakreslil som to do vlastnej mapy Dublinu. V centre mi vznikol krásny tanier so špagetami. (Smiech) Keďže je to celkom chaos, rozhodol som sa, samozrejme, že využijem pravidlá schematického dizajnu, vyčistím a rozšírim ulice, kde bolo veľa autobusov a spravím ulice rovné, s 90- a 45-stupňovými uhlami alebo ich zlomkami a naplním ich linkami autobusov. A vytvoril som túto mapu systému autobusov v centre mesta, ktorý fungoval pred 5 rokmi. Ešte to zväčším, aby na vás plne zapôsobila oblasť nábrežia a Westmoreland Street. (Smiech) Môžem s hrdosťou povedať – (potlesk) – môžem s hrdosťou povedať, že táto mapa verejnej dopravy je úplný nepodarok – (smiech) – okrem asi jednej stránky: Mal som skvelé vizuálne stvárnenie toho, aké bolo centrum mesta upchané a preťažené.

Môžete ma nazvať staromódnym, ale myslím si, že mapa verejnej dopravy by mala mať čiarky, pretože o tom sú, nie? Sú to malé šnúrky, ktoré sa vinú centrom mesta alebo celým mestom. Inak povedané, tak ten malý Grék vo mne cíti, že ak nebudem mať čiaru, je to akoby som vstúpil do Minotaurovho labyrintu bez toho, aby mi Ariadne dala šnúru, s ktorou nájdem cestu. Výsledkom môjho akademického výskumu, množstva dotazníkov, prípadových štúdií skúmania množstva máp bolo, že mnoho problémov a nedostatkov systému verejnej dopravy v Dubline spočívalo v neexistencii zrozumiteľnej mapy – jednoduchej, zrozumiteľnej mapy dopravy – pretože si myslím, že je to dôležitý krok k pochopeniu siete verejnej dopravy na fyzickej úrovni, ale je to aj dôležitý krok aj ku schopnosti zmapovať sieť verejnej dopravy na vizuálnej úrovni.

Takže som sa spojil s pánom Jamesom Leahym, stavebným inžinierom a nedávnym magistrom v odbore Udržateľný program rozvoja na DIT (Dublinský technologický inštitút), a spolu sme navrhli tento zjednodušený model siete, s ktorým môžem začať a predstaviť si ho.

Takže toto sme vytvorili. Rozložili sme tieto rýchle dopravné cesty cez centrum mesta a rozšírili sme ich do okrajových častí. Rýchle preto, lebo sme chceli, aby po nich jazdili rýchle dopravné prostriedky, hej? Mali by vyhradené cesty, kde by to bolo možné a bola by to vysokokapacitná a vysokokvalitná doprava. James chcel využiť rýchlu autobusovú dopravu, namiesto električiek. Pre mňa bolo dôležité, aby tieto vozidlá, ktoré budú využívať rýchle dopravné cesty, boli v uliciach viditeľne odlišné od miestnych autobusov . Teraz by sme mohli zobrať všetky miestne autobusy, ktoré pôjdu po boku rýchlej dopravy. Znova tak vyplníme medzery, ktoré vznikli v okrajových častiach. Inými slovami, ak bola v okrajovej časti ulica, kde pred tým chodil autobus, dali sme ten autobus späť, akurát že tieto autobusy by nešli až do centra, ale by sa napájali na najbližšiu rýchlu dopravu, čo je jedna z tých hrubých čiar. Zvyšok spočíval v niekoľkomesačnej práci a pár hádkach s priateľkou, pretože sme mali byt stále zaplnený mapami, a jedným z výsledkov bola táto mapa širšieho okolia Dublinu. Trochu to zväčším. Táto mapa ukazuje len spojenie rýchlou dopravou, bez miestnych autobusov, niečo na štýl mapy metra, ktorá bola v Londýne taká úspešná a ktorá bola využitá aj v mnohých iných veľkých mestách, preto je to jazyk, ktorý by sme mali používať v mapách verejnej dopravy. Rovnako je aj dôležité, v zjednodušenej sieti ako je táto, že som sa mohol popasovať s najťažšou výzvou, a to urobiť mapu verejnej dopravy v centre mesta. Takú, v ktorej by neboli len spojenia rýchlou dopravou ale aj všetky linky miestnych autobusov, ulice a pod. A takto by asi mohla taká mapa vyzerať. Trochu to zväčším. Do tejto mapy som zahrnul všetky spôsoby dopravy – rýchlu dopravu, autobusy, DART (Rýchla dublinská doprava), električky a pod. Každú linku predstavuje samostatná čiara. Na mape je každá zastávka, každá zastávka má meno a tiež zobrazuje aj bočné ulice, dokonca väčšinu z nich aj s názvami. a pre dobrú úroveň je tu aj pár významných bodov. Niektoré sú označené malým symbolom, iné týmto izometrickým trojrozmerným nákresom z vtáčieho pohľadu. Celkovo je mapa relatívne malá, takže ju môžete nosiť ako skladaciu mapu, alebo sa dá v primeranej veľkosti vystaviť na zastávke. Myslím, že sa snaží byť najlepším vyvážením medzi skutočným zobrazením a zjednodušením, ktoré je pre náš mozog jazykom hľadania cesty. Rovné čiary, vyčistené rohy a, samozrejme, to veľmi, veľmi dôležité geografické skreslenie, ktoré umožňuje tvorbu máp dopravy. Ak sa pozriete napríklad na dve hlavné cesty, ktoré prechádzajú mestom, žltú a oranžovú, tak takto vyzerajú na skutočnej, presnej mape mesta a takto by vyzerali na mojej skreslenej, zjednodušenej mape.

Aby sme vytvorili úspešnú mapu dopravy, nemali by sme sledovať presné stvárnenie, ale mali by sme ich vytvoriť tak, ako to robí náš mozog.

Získal som úžasné reakcie. Veľmi dobre sa na to pozeralo. A samozrejme, sám za seba som bol veľmi šťastný, že moja rodina v Nemecku a Grécku konečne tuší, čím sa vlastne živím. (Smiech) Ďakujem (Potlesk)