Andrew McAfee: Berú nám roboty prácu?

Ako sa ukázalo, práve keď sú desiatky miliónov ľudí nezamestnaní alebo nevyužití, existuje veľký záujem o to, čo by mohla technológia urobiť pre pracovnú silu. A ako sa pozerám na debaty, zaráža ma, že sú tematicky presne zamerané, ale zároveň im uniká celá podstata. Tematicky sa zaoberajú otázkou, či tieto digitálne technológie ovplyvňujú alebo neovplyvňujú ľudskú schopnosť zarobiť si na živobytie, alebo inak povedané, kradnú nám roboty prácu? Existujú dôkazy, že áno.

Veľká hospodárska kríza skončila, keď americké HDP znovu začalo pomalý, stály rast a niektoré ďalšie ekonomické indikátory sa začali otáčať a stali sa celkom rýchlo trocha zdravšími. Zisky firiem sú celkom vysoké. V podstate, ak započítate aj bankové zisky, sú vyššie ako kedykoľvek predtým. A obchodné investície do výzbroje, do vybavenia, hardvéru a softvéru sú na najvyšších priečkach. Čiže firmy stenšujú svoje šekové knižky. Avšak to, čo naozaj nerobia, je najímanie ľudí. Červená čiara je pomer zamestnania k populácii, inými slovami, percento ľudí v produktívnom veku, ktorí majú v Amerike prácu. Vidíme, že sa v období veľkej krízy prepadla a vôbec sa nezačala spamätávať.

Ale tento príbeh nie je len o kríze. Celá dekáda, ktorou sme si práve prešli, zaznamenala pomerne chabý nárast pracovných miest, hlavne ak ju porovnáme s ostatnými dekádami. Po roku 2000 nastalo obdobie, z ktorého máme záznam, že prácu na jeho konci malo menej ľudí, ako na jeho začiatku. Presne toto nechceme vidieť. Keď dáte do grafu počet potenciálnych zamestnancov proti počtu pracovných miest v štáte, vidíte, že priepasť sa stále časom zväčšuje a potom, počas veľkej krízy sa obrovsky roztvorila. Spravil som rýchly výpočet. Vzal som rast HDP za ostatných 20 rokov a rast produktivity práce za ostatných 20 rokov. Údaje som využil pomerne priamym spôsobom, aby som sa pokúsil predpovedať, koľko pracovných miest potrebuje ekonomika pre svoj rast, a tu je výsledok. Je to dobré alebo zlé? Toto je predpoveď vlády o napredovaní populácie v produktívnom veku. Takže ak sú tieto predpoklady správne, priepasť sa nezavrie.

Problémom je, že tieto predpoklady sú podľa mňa nepresné. Konkrétne si myslím, že moje predpoklady sú príliš optimistické, pretože keď som ich robil, nazdával som sa, že budúcnosť bude vyzerať zhruba podobne ako minulosť, s nárastom produktivity práce. A vlastne tomu neverím, pretože keď sa pozriem naokolo, myslím, že sme ešte nevideli nič, čo by sa týkalo technologického dopadu na pracovnú silu. Len počas pár rokov sme videli, ako digitálne nástroje ukazujú svoju šikovnosť a schopnosť, ktorú predtým nikdy nemali a tiež akoby hlboko ujedali z toho, čo my, ľudské bytosti, robíme pre živobytie. Dám vám pár príkladov.

V minulosti, keď ste chceli niečo preložiť z jedného jazyka do druhého, museli ste do toho zapojiť človeka. V súčasnosti sú viacjazyčné okamžité automatické prekladače zadarmo dostupné na všetkých našich zariadeniach, končiac pri smartfóne. A ak ste už nejaký použili, viete, že nie sú perfektné, ale vcelku obstojné.

Keď ste si kedysi chceli dať niečo napísať, správu alebo článok, museli ste využiť človeka. Už netreba. Toto je článok o príjmoch spoločnosti Apple, ktorý sa prednedávnom objavil v časopise Forbes online. Bol napísaný pomocou algoritmu. A nie je len obstojný, je perfektný.

Mnoho ľudí sa na to pozerá a povie si: „Dobre, ale to sú veľmi špecifické, priame úlohy, väčšina „intelektuálnych pracovníkov" sú všestranní ľudia a to, čo robia, je sedenie na vrchole veľkého množstva odbornosti a poznatkov, ktoré za behu využívajú na reagovanie na nepredvídateľné požiadavky a to sa dá len veľmi, veľmi ťažko zautomatizovať." Jedným z najpôsobivejších „intelektuálnych pracovníkov" bol donedávna chlapík menom Ken Jennings. Vyhral televízny kvíz „Jeopardy!" (Riskuj!) 74-krát za sebou, domov si odniesol 3 milióny dolárov. To je Ken, napravo, ktorého porazil 3 ku 1 superpočítač Watson od firmy IBM, ktorý bol použitý v súťaži „Jeopardy!" Takže, keď sa pozrieme na to, čo technológia dokáže urobiť s bežnými „intelektuálnymi pracovníkmi", začínam premýšľať, že asi nebude nič také výnimočné na myšlienke o všestranných ľuďoch, najmä ak začneme robiť veci, ako spojenie Siri (= intelignetný soft. firmy Apple) a Watsona dokopy a ak existujú technológie, ktoré dokážu pochopiť, čo hovoríme, a odpovedať nám hovorenou rečou. Siri je zatiaľ veľmi ďaleko od dokonalosti a môžme sa baviť na jej chybách, no taktiež by sme mali pamätať na to, že ak sa technológie ako Siri a Watson zlepšia podľa Moorovho zákona, čo sa aj stane, o 6 rokov nebudú lepšie dvojnásobne alebo štvornásobne, ale budú 16-krát lepšie ako teraz. Preto si začínam myslieť, že to ovplyvní mnoho intelektuálnej práce.

Digitálne technológie však neovplyvňujú len intelektuálnu prácu. Rovnako naťahujú svoje ramená aj vo fyzickom svete. Nedávno som mal možnosť previezť sa autonómnym autom z dielne Google, čo je presne také super, ako to znie. (Smiech) A môžem potvrdiť, že sa s nesúvislou premávkou na ceste U.S. 101 vysporiadalo veľmi plynulo. Asi 3,5 milióna ľudí v USA sa živí ako vodiči kamiónov. Myslím, že niektorých táto technológia zasiahne. V súčasnosti sú humanoidné roboty stále neuveriteľne primitívne. Ešte veľa nedokážu. Ale zlepšujú sa celkom rýchlo a agentúra DARPA, ktorá je investičnou pobočkou Ministerstva obrany, sa snaží o zrýchlenie ich pokroku (podľa Moorovho zákona).

Teda v krátkosti, áno, roboty si idú po našu prácu. V krátkom čase dokážeme stimulovať nárast pracovných miest podporou podnikania a investíciami do infraštruktúry, pretože súčasné roboty stále nie sú veľmi dobré v opravách mostov. Avšak nepotrvá dlho, myslím počas života väčšiny z vás v miestnosti, kým sa presunieme do ekonomiky, ktorá je veľmi produktívna, ale jednoducho nevyžaduje mnoho ľudských pracovníkov a riadenie tohto prechodu bude najväčšou výzvou, ktorej bude naša spoločnosť čeliť. Voltaire zhrnul, prečo. Povedal: „Práca nás chráni pred tromi veľkými zlami: nuda, neresť a potreba."

Ale aj napriek tejto výzve som ja osobne stále veľkým digitálnym optimistom a som krajne presvedčený, že digitálne technológie, ktoré teraz vyvíjame, nás privedú do utopickej budúcnosti, nie do dystopickej. A aby som vysvetlil prečo, chcem položiť trochu smiešne širokú otázku. Chcel by som sa opýtať, čo bol najdôležitejší rozvoj v ľudskej histórii?

Podelím sa s vami s niektorými odpoveďami, ktoré som dostal ako reakciu na túto otázku. Je to úžasná otázka, ktorá začne nekonečnú debatu, pretože niektorí začnú hovoriť o filozofických systémoch na východe i na západe, ktoré mnohým ľuďom zmenili videnie sveta. A potom ďalší začnú hovoriť: „Nie, vlastne, veľkou dejovou líniou, veľkým rozvojom je zakladanie hlavných náboženstiev sveta, ktoré zmenili civilizácie a zmenili i ovplyvnili to, ako nespočetné množstvo ľudí žije svoj život." A potom iní zas povedia: „V skutočnosti to, čo mení civilizácie, čo ich upravuje a čo mení životy ľudí, sú ríše, čiže najväčším rozvojom v ľudskej histórii sú príbehy dobývania a vojny." A vtom sa vždy ozve nejaká radostná duša, ktorá povie: „Hej, nezabudnite na mor." (Smiech) Existujú aj optimistické odpovede na túto otázku, takže niektorí ľudia spomenú vek objavovania (15. - 17. stor.) a otvárania sa sveta. Ďalší hovoria o intelektuálnych úspechoch v disciplínach ako je matematika, ktoré nám pomohli lepšie pochopiť svet. Iní zas rozprávajú o dobách, keď náramne prekvitali umenie a veda. A táto debata bude pokračovať a pokračovať. Je to nekonečná debata a neexistuje v nej žiadny záver, žiadna jednoduchá odpoveď. Ale ak ste počítačový maniak ako ja, poviete: „No, a čo vravia údaje?" A potom začnete robiť napríklad grafy, ktoré by nás mohli zaujímať, napríklad o celosvetovej populácii, alebo o meraniach sociálneho rozvoja, alebo o stave pokroku spoločnosti, a potom začnete zaznačovať tieto údaje, pretože týmto prístupom sú tie veľké príbehy, tie veľké pokroky v ľudskej histórii jediné, ktoré značne ohnú tieto krivky.

Keď toto robíte a keď zakresľujete údaje, celkom rýchlo prídete k niekoľkým divným záverom. Usúdite, že vlastne žiadna z týchto vecí nebola veľmi podstatná. (Smiech) Neurobili s krivkami ani jednu poondiatu vec. (Smiech) Existuje jeden príbeh, jedna vývinová udalosť v ľudskej histórii, ktorá ohla krivku. Ohla ju zhruba o 90 stupňov. Je to príbeh technológie.

Parný motor a ďalšie technológie súvisiace s priemyselnou revolúciou zmenili svet a ovplyvnili dejiny ľudstva tak veľmi, že, slovami historika Iana Morrisa, sa vysmiali všetkému, čo bolo predtým. Dokázali to nekonečným znásobením sily našich svalov, prekročením ich obmedzení. V súčasnosti sme uprostred prekračovania obmedzení našich vlastných mozgov a nekonečne násobíme ich mentálnu silu. Prečo by aj toto nemala byť taká veľká vec, ako prekonanie obmedzení našich svalov? Asi sa budem trochu opakovať, ale keď sa pozriem na to, čo sa v súčasnosti deje s digitálnymi technológiami, ešte nemáme túto cestu vôbec za sebou, a keď sa pozriem na to, čo sa deje s našimi ekonomikami a našou spoločnosťou, môj jednoduchý záver je taký, že sme ešte nič nevideli. Tie najlepšie dni sú ešte pred nami.

Ukážem vám pár príkladov. Ekonomiky nepoháňa energia. Nepoháňa ich kapitál, nepoháňa ich ani práca. Ekonomiky poháňajú nápady. Takže práca s inováciami, s prichádzajúcimi novými nápadmi, to je to najmocnejšie, tá časť najzákladnejšej práce, ktorú môžme v ekonomike vykonať. A toto je je príklad, ako sme zvykli robiť inovácie. Nájdeme skupinu celkom podobne vyzerajúcich ľudí, — (Smiech) — vyberieme ich z elitných inštitúcii, dáme ich do iných elitných inštitúcii a počkáme na inováciu. Teraz, — (Smiech) — ako beloch, ktorý strávil polovicu kariéry na MIT a na Harvarde, s tým nemám problém. (Smiech) Ale niektorí ho majú a nejako sa votreli na párty a zmiernili "dress code" (pravidlá obliekania) inovácie. (Smiech) A tu sú víťazi programovacej súťaže "Top Coder" (Najlepší programátor) a uisťujem vás, že nikoho netrápi, kde tieto deti vyrastali, kde chodili do školy alebo ako vyzerajú. Každý sa zaujíma len o kvalitu ich práce, kvalitu nápadov.

A všetko sa to deje znova a znova v technologicky uľahčenom svete. Práca na inováciách sa stáva otvorenejšou, prístupnejšou, transparentnejšou, s odmenami podľa zásluh a bude to pokračovať bez ohľadu na to, čo si o tom MIT alebo Harvard myslí a ja už nemôžem byť spokojnejší s týmto vývojom.

Občas počúvam: „Dobre, uznávam, ale technológia je stále nástrojom bohatého sveta a tieto digitálne nástroje nezlepšujú životy ľudí naspodku pyramídy." Poviem to veľmi jasne: nezmysel. Spodok pyramídy z technológie obrovsky profituje. Ekonóm Robert Jensen spravil nedávno perfektnú štúdiu, v ktorej do detailu sledoval, čo sa stane s rybárskymi osadami v indickom štáte Kérela, keď poprvýkrát dostanú mobilné telefóny, a keď píšete pre noviny „Quarterly Journal of Economics", musíte používať veľmi konzervatívny a opatrný jazyk, ale keď čítam tieto noviny, mám akýsi pocit, že Jensen sa na nás pokúša kričať a povedať: „Pozri, bola to veľká vec." Ceny sa stabilizovali, takže si ľudia mohli plánovať svoj ekonomický život. Odpad sa nezredukoval, bol odstránený. A životy kupcov a predajcov v dedinách sa viditeľne zlepšili. Nemyslím si, že Jensen mal len veľké šťastie a náhodou zakotvil v dedinách, kde technológia veci uľahčila. Namiesto toho sa stalo to, že veľmi starostlivo zdokumentoval čo sa znova a znova stane, ak technológia po prvýkrát príde do nejakého prostredia a nejakej komunity. Život ľudí a ich prosperita sa dramaticky zlepšia.

Takže keď sa pozerám na všetky dôkazy a rozmýšľam o tom priestore, ktorý je pred nami, stáva sa zo mňa veľký digitálny optimista a rozmýšľam, že tento úžasný výrok fyzika Freemana Dysona nie je vlastne hyperbolou. Je to presné zhodnotenie toho, čo sa deje. Náš digitálny... naše technológie sú veľkým darom a my, práve teraz, máme veľké šťastie, že žijeme v čase, keď sa digitálna technológia rozmáha, keď sa rozširuje a prehlbuje a na celom svete sa stáva dômyselnejšou.

Teda áno, roboty nám berú prácu, ale keď sa zameriame len ten fakt, uniká nám celá podstata. Podstatou je, že máme voľnosť robiť iné veci a to, čo budeme robiť, som o tom veľmi presvedčený, je redukovanie chudoby, otrockej práce a utrpenia po celom svete. Som si veľmi istý, že sa naučíme žiť na planéte viac zľahka a som nesmierne presvedčený, že to, čo urobíme s našimi novými digitálnymi nástrojmi, bude také hlboké a prospešné, že to vysmeje všetko, čo tu bolo pred tým. Posledné slovo prenechám mužovi, ktorý mal prvé miesto v rade pri digitálnom rozvoji, nášmu starému známemu Kenovi Jenningsovi. Stojím za ním. Zopakujem jeho slová: "Ja osobne vítam našich nových počítačových vládcov." (Smiech) Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk)