Adam Ostrow: Po vašom poslednom statuse

Koncom tohto roka bude na tejto planéte asi miliarda ľudí aktívne používať stránky sociálnych sietí. Jediná vec, ktorú majú všetci spoločnú je, že zomrú. Aj keď to môže byť trochu morbídna myšlienka, myslím, že má vážne dopady, ktoré sa oplatí preskúmať.

Na túto myšlienku ma prvýkrát priviedol tohtoročný blog od Dereka K. Millera, vedeckého a technologického novinára, ktorý zomrel na rakovinu. A Miller zadal svojej rodine a známym, aby napísali príspevok, ktorý bol publikovaný krátko potom ako zomrel. Toto napísal v úvode. Povedal: "Tak je to tu. Som mŕtvy a toto je môj posledný príspevok na blogu. Dopredu som požiadal, aby keď sa moje telo konečne zbaví týrania rakovinou, aby moja rodina a priatelia publikovali túto pripravenú správu - ako prvú časť procesu pretvorenia tejto aktívnej stránky na archív."

Ako u novinára, Millerov archív bol asi písaný lepšie a spravovaný pozornejšie ako iné, ale pointa je, že dnes my všetci tvoríme archív, ktorý je niečím úplne iným, ako čokoľvek, čo bolo vytvorené hocktorou predošlou generáciou.

Zamyslite sa nad pár štatistikami. Práve teraz, každú jednu minútu, je 48 hodín videa nahrávaných na YouTube. Každý deň pošleme 200 miliónov tweetov. A priemerný užívateľ Facebooku vytvorí 90 kúskov obsahu každý mesiac. Keď pomyslíte na svojich rodičov a starých rodičov, prinajlepšom mohli vytvoriť pár fotiek alebo domácich videí alebo denník, ktorý prežíva niekde v krabici. Ale dnes, všetci tvoríme tento neuveriteľne bohatý digitálny archív, ktorý prežije v cloude neobmedzene, roky potom, ako budeme preč. A myslím, že to vytvorí niekoľko veľmi neobvyklých možností pre technológov.

Pre ujasnenie, ja som novinár, nie technológ, takže by som len zbežne chcel načrtnúť ako bude prítomnosť a budúcnosť vyzerať. Už teraz vidíme niektoré služby, ktoré nám umožňujú sa rozhodnuť, čo sa stane s našimi online profilmi a kontami sociálnych médii po našej smrti. Jedna z nich, celkom príhodne, ma našla, keď som sa checkol do lahôdok v reštaurácii v New Yorku na Foursquare.

(Záznam) Adam Ostrow: Haló. Smrť: Adam? Adam Ostrow: Uhm. Smrť: Smrť vás môže zastihnúť hocikde, hocikedy, dokonca aj pri organickom jedle. Adam Ostrow: Kto to je? Smrť: Choď na ifidie.net (akzomriem.net) než bude neskoro. (Koniec nahrávky.)

(Smiech)

Trochu strašidelné, nie? Táto služba vám pomerne jednoducho umožní vytvoriť správu alebo video, ktoré sa môže poslať na Facebook, keď zomriete. Iná súčasná služba sa volá 1000 Memories (spomienok). Umožní vám vytvoriť online spomienku pre vašich milovaných, kompletne s obrázkami, videami a príbehmi, ktoré môžu uverejniť, keď zomriete. Ale myslím, že to, čo nasleduje, je ešte oveľa zaujímavejšie.

Pravdepodobne viacerí poznáte Deba Roya, ktorý v marci tohto roku ukázal, ako bol schopný analyzovať viac ako 90 000 hodín domáceho videa. Myslím, že ako schopnosti strojov porozumieť ľudskému jazyku a spracovať veľké objemy dát pokračujú v zlepšovaní, bude možné analyzovať obsah celého života - tweety, fotky, videá, blogy - ktoré produkujeme v tak masívnych objemoch. A myslím, že keď sa to stane, bude možné pre naše digitálne 'persóny' pokračovať v interakcii s reálnym svetom dlho po tom, ako odídeme, a to vďaka obrovskému množstvu obsahu, ktorí tvoríme a schopnosťou technológií to všetko pochopiť.

Už dnes začíname vidieť niektoré experimenty. Služba My Next Tweet (Môj ďalší tweet) analyzuje váš Twitter stream - všetko čo ste poslali na Twitter, aby mohla predpovedať, čo by ste mohli povedať ďalej. Nuž, momentálne ako vidíte, sú výsledky trochu komické. Môžete si ale predstaviť niečo takéto o 5, 10 alebo 20 rokov, s tým, ako sa zlepšujú naše technické schopnosti. Posuňme to ešte ďalej, mediálne laboratórium MIT pracuje na robotoch, ktoré dokážu interagovať viac ľudsky. Ale čo keby tieto roboty vedeli interagovať na základe unikátnych charakteristík špecifických osôb založených na stovkách tisícoch kúskov obsahu, ktoré daná osoba vyprodukovala za svoj život?

Nakoniec, spomeňte si na slávnu scénu volebnej noci 2008 v Spojených štátoch, kde CNN premietlo živý hologram hip hopového umelca will.i.am z ich štúdia pre interview s Andersonom Cooperom. Čo keby sme boli schopní použiť tento typ technológie na premietanie našich miliovaných do našich obývačiek a interagovať vo veľmi živej podobe založenej na všetkom obsahu, ktorí sme vytvorili počas života? Myslím, že sa to stane skutočne možné, lebo objem dát, ktoré využívame a technologické možnosti na ich pochopenie sa zväčšujú exponenciálne. Na záver, myslím si, že musíme premýšľať o tom, či chceme, aby toto bolo našou realitou - a ak áno, čo to znamená pre definíciu života a všetkého čo príde potom. Ďakujem veľmi pekne!

(Potlesk)