Adam Garone: Fúzatá cesta za lepšie zdravie mužov

Myslím, že krásna Malin [Akerman] to perfektne vystihla. Každý muž si zaslúži šancu, aby si nechal narásť trocha luxusu.

Dámy a páni, a hlavne, "Mo bratia" a "Mo sestry" -- (Smiech) -- nasledujúcich 17 minút sa s vami chcem podeliť o moju cestu k Movembru, a ako sme počas nej predefinovali charitu a spôsob, akým výskumníci rakoviny prostaty spolupracujú na celom svete, a dúfam, že týmto príbehom vás inšpirujem k tomu, aby ste vytvorili niečo významné vo svojom živote, niečo, čo sa rozšíri a urobí z nášho sveta lepšie miesto.

Ľudia sa ma najčastejšie pýtajú otázku a odpoviem vám na ňu hneď teraz, aby som sa k tomu nemusel vracať večer pri poháriku, ako to celé vzniklo. Ako vznikol Movember? Charita väčšinou vzniká kvôli nejakej situácii alebo osobe, ktorej sa to priamo dotýka. Následne títo ľudia vytvoria udalosť a nadáciu na jej podporu. Takto vo väčšine prípadoch zvniká charita. Ale nie Movember. Ten začal v tradičnom austrálskom štýle. V nedeľu popoludní som s bratom a kamarátom pili zopár pív, pozoroval som okolitý svet, počet pív rástol a v konverzácii sme dospeli až k móde 70. rokov -- (Smiech) -- a ako sa staré veci vracajú späť do módy. Po ďalších pivách som poznamenal: "musí byť predsa ešte niečo, čo sa zatiaľ nevrátilo späť". -- (Smiech) -- A po ďalšom pive sme začali premýšľať o fúzoch. Kam sa podeli všetky fúzy? -- (Smiech) -- Samozrejme, pilo sa ďalej a ten deň sme ukončili s tým, že vrátime fúzy opäť do módy. -- (Smiech) --

V Austrálii sa fúzy (moustache) slangovo povedia "mo", a tak sme mesiac november (November) premenovali na "Movember" a vytvorili základné pravidlá, ktoré platia dodnes. Patrí sem: začať november hladko oholený, a pestovať si fúzy -- nie bradu, ani briadku, ale fúzy -- počas celého novembra. Potom sme sa dohodli, že sa na konci mesiaca stretneme a usporiadame fúzatú oslavu a udelíme cenu za najlepšie, a samozrejme, za najhoršie fúzy. -- (Smiech) --

Verte mi, keď sme si nechali narásť fúzy, vtedy v roku 2003, bolo nás len okolo 30, ešte skôr ako tá hlúpa hipster móda. -- (Smiech) -- Vyvolalo to veľký rozruch. (Smiech) Môj šéf mi dokonca zakázal stretávať sa s klientami. Moja priateľka, teraz už ex-priateľka -- (Smiech) -- neznášala fúzy. Rodičia pred nami schovávali svoje deti. (Smiech) Na konci mesiaca sme sa vždy stretli a oslávili našu cestu. Bola to skutočná cesta. Zabávali sme sa. V roku 2004 som chlapov povedal: "Bola to sranda. Musíme to zlegalizovať, aby sme to tak mohli robiť každý rok." (Smiech)

Premýšľali sme nad tým a inšpirovali nás ženy, ktoré sa venujú boji proti rakovine prsníka. Uvedomili sme si, že pre mužov tu nič také nie je. Prečo? Prečo by sme nespojili rast fúzov s niečím dôležitým pre mužské zdravie? Robil som prieskum a objavil som rakovinu prostaty ako mužskú obdobu rakoviny prsníka podľa počtu úmrtí a mužov majúcich túto chorobu.

Ale nič ju nezastupuje, a tak sme spojili rakovinu prostaty s rastom fúzov. Vymysleli sme si slogan: "Meníme tvár zdravia mužov." V podstate to vystihuje výzvu zmeny vášho vzhľadu počas 30 dní a tiež výsledok, ktorý chceme dosiahnuť, aby sa muži viac zaujímali o svoje zdravie, aby lepšie pochopili zdravotné riziká, ktorým čelia.

S touto predstavou som potom zavolal riaditeľovi Prostate Cancer Foundation ( nadácia proti rakovine prostaty). Povedal som mu: "Mám jeden úžasný nápad, ktorý zmení vašu organizáciu." (Smiech) Nechcel som sa o tom baviť po telefóne, tak sme sa dohodli, že pôjdeme na káve v Melbourne v roku 2004. Sadli sme si a podelil som sa s ním o moju víziu, ako si muži naprieč Austráliou nechávajú narásť fúzy, a tým upozorňujú na túto chorobu a financujú jeho organizáciu. A aby som to legitimoval, potrebujem ich spoluprácu. Povedal som: "Na konci sa stretneme, máme fúzatú párty, hrá tam aj Dj, jednoducho oslavujeme život a tým meníme tvár zdravia mužov." Pozrel sa na mňa, zasmial sa a povedal: "Adam, je to originálny nápad, ale my sme ultrakonzervatívna organizácia. S týmto nemôžeme mať nič spoločné." (Smiech) V ten deň som za kávu platil ja -- (Smiech) -- a pri rozlúčkovom podaní rúk mi povedal: "Počuj, ak sa ti podarí z toho vyťažíť nejaké peniaze, radi ich uvidíme." (Smiech)

Toho roku som sa naučil, čo je to vytrvalosť. Nevzdali sme sa, pripojilo sa k nám 450 mužov, pestujúcich si fúzy a spolu sme získali 54 000 dolárov, ktoré sme do posledného centu venovali Nadácii proti rakovine prostaty v Austrálii. Vtedy to bol najväčší jednorázový finančný dar, aký kedy obdržali.

A od toho dňa sa celý môj život začal točiť okolo fúzov. Každý deň, aj dnešné ráno, keď sa zabudím, je môj život iba o fúzoch. (Smiech) V podstate, som farmár fúzov. (Smiech) A moje sezóna je november. (Smiech) (Potlesk)

V roku 2005 nabrala kampaň na obrátkach, spopularizovala sa v Austrálii, potom na Novom Zélande. V roku 2006 sme sa dostali do bodu, keď sme sa tomu museli venovať aj počas víkendov a uvedomili si, že buď s tým prestaneme, alebo nájdeme spôsob, ako Movember financovať. Potom by som mohol odísť z práce a venovať tomu viac času a preniesť Movember na novú úroveň.

Je to naozaj veľmi zaujímavé, keď sa snažíte nájsť spôsob, akým by ste mohli sponzorovať organizáciu naloženú na pestovaní si fúzov. (Smiech) Nie je veľa ľudí, ktorí by mali záujem do toho investovať. Dokonca ani Nadácia proti rakovine prostaty, pre ktorú sme už vtedy získali 1,2 milióna dolárov. Nevzdali sme sa. A keď sak nám pridal Foster's Brewing a dal nám naš prvý sponzorský dar, vďaka ktorému som mohol odísť z práce a venovať sa poradenstvu. Blížil sa Movember 2006 a my sme minuli všetky peniaze od Foster's, aj moje vlastné, nemali žiadne peniaze a museli sme presvedčiť našich dodávateľov, reklamné agentúry, agentúry pre vývoj webu, usporiadateľské spoločnosti, atď. -- aby odložili termín faktúr až do decembra. Vtedy sa náš dlh vyšplhal k sume asi 600 000 dolárov. Ak by sa neuskutočnil Movember 2006, my štyria zakladatelia by sme boli na mizine, bezdomovci sediaci si na ulici, s fúzami. (Smiech) Vtedy sme si povedali, ak toto je to najhoršie, čo by sa nám mohlo stať, tak no a čo. Naozaj nás to bavilo a zároveň naučilo, aké dôležité je riskovať a vedieť dobre riskovať.

V roku 2007 sa stala jedna zaujímavá vec. Naši Mo bratia z Kanady, z USA a Veľkej Británie nám mailovali a volali s tým, že u nich nič také pre rakovinu prostaty nie je a nech prinesieme našu kampaň aj do ich krajín. A nás napadlo, veď prečo nie? Urobme to. Zavolal som riaditeľovi Nadácie proti rakovine prostaty v Kanade a povedal som mu: "Mám jeden úžasný nápad." (Smiech) "Zmení vašu organizáciu. Ale nechcem sa o tom s vami rozprávať po telefóne. Stretli by ste sa so mnou, keby som priletel za vami do Toronta?" Priletel som, stretli sme sa na Front Street East, sadli si za stôl a povedal som: "Mám víziu, v ktorej si muži nechajú po celej Kanade narásť fúzy, tým upozornia na vašu organizáciu a získajú pre ňu podporu." Pozrel sa na mňa, zasmial sa a povedal: "Adam, je to veľmi originálny nápad, ale my sme ultrakonzervatívna organizácia." (Smiech) Raz som to už počul, viem ako to chodí. Ale dodal: "budeme s vami spolupracovať, len vás nebudeme finančne podporovať. Musíte prísť aj na to, ako sem túto kampaň dostane a taktiež, aby fungovala."

Zobrali sme peniaze, ktoré sme získali v Austrálii, aby sme s nimi rozbehli kampaň v Kanade, v USA a UK. Urobili ste to preto, lebo sme vedeli, že ak to bude úspešné, získame globálne oveľa viac peňazí ako by sme získali iba v Austrálii. Tieto peniaze podporujú výskum a ten nás privedie k lieku. A nie iba k austrálskému lieku, alebo kanadskému, ale jednoducho k lieku.

V roku 2007 sme začali s našou kampaňou aj v Kanade, kde už pre ňu bolo všetko pripravené. Nebola však taká úspešná, ako sme si mysleli. Vtedy sme boli nadšení úspechom doma v Austrálii a Novom Zélande. V tom roku sme sa naozaj naučili, aké je dôležité byť trpezliví a porozumieť miestnemu trhu ešte predtým, ako si dáte príliš vysoké ciele.

Naozaj ma však teší, že v roku 2007 sa Movember stal medzinárodnou záležitosťou. Kampani v Kanade ušlo len o vlások prvé miesto vo svetovom rebríčku kampaní získavajúcich peniaze. Minulý rok sa k nám pripojilo 450 000 Mo bratov po celom svete a spolu sme vyzbierali 77 miliónov dolárov. (Potlesk) Vďaka tomu je Movember najväčším sponzorom výskumu rakoviny prostaty a podporných programov na celom svete. Je to obrovský úspech, keď si uvedomíte, že je to celé o tom, ako si nechávame narásť fúzy. (Smiech)

V podstate sme predefinovali charitu. Naše stužky sú chlpaté. (Smiech) Naši veľvyslanci sú Mo bratia a Mo sestry a to je základ nášho úspechu. Dali sme im našu značku a našu kampaň. A je iba na nich, ako to pochopia a interpretujú.

Teraz žijem v Los Angeles, pretože tu sídli americká Nadácia proti rakovine prostaty. Média sa ma často pýtajú, pretože v tomto meste sa všetko točí okolo celebrít: "Aké celebrity sú vašimi vyslancami?" Moja odpoveď je: "Minulý rok sme mali to šťastie, že nás zastupovalo 450 000 celebrít." A oni na to: "Ako to myslíte?" To znamená, že každá osoba, každý Mo brat, Mo sestra, ktorá sa zapojí Movembra, sú našimi celebritami a to tá najdôležitejšia časť nášho úspechu.

Ešte by som sa s vami chcel podeliť o jeden z mojich najdojímavejších Movember momentov. Stalo sa to minulý rok v Toronte, na konci kampane. Bol som s tímom vonku, Movember sa už pomaly končil. Kampaň bola úspešná a hoci sme v tú noc už čo to vypili, povedal som: "Viete čo, myslím si, že ešte máme nejakú tú rezervu." (Smiech) Natlačili sme sa do taxíku, toto je náš taxikár. Ja som vedel vzadu a on sa na mňa otočil a spýtal sa: "Kam to bude?" Na to som mu povedal: "Moment, vy ale máte úžasné fúzy." (Smiech) "To kvôli Movembru," povedal. A ja na to: "Aj ja. Povedzte mi váš Movemer príbeh." Pokračoval: "Viete, týka sa to zdravia mužov, je to o rakovine prostaty, ale ja to robím kvôli rakovine prsníka." A ja na to: "Ok, znie to zaujímavo." Pokračoval ďalej: "minulý rok mi zomrela mama na rakovinu prsníka v Srí Lanke, pretože sme si nemohli dovoliť pre ňu liečbu. A mojimi fúzmi jej takto prejavujem úctu." Všetkým nám vzadu trochu zabehlo, ale nepovedal som mu kto som. Nebolo to vhodné, len som mu potriasol rukou a povedal: "Veľmi pekne vám ďakujem. Vaša mama by na vás bola veľmi pyšná." Vtedy som si uvedomil, že Movember je niečo viac ako len fúzy, ako len vtip. Je to o každej jednej osobe, ktorá sa k nám pridá, šíri našu myšlienku podľa seba a tým sa stáva výnimočnou vo svojom živote.

My, v Movembri, sa zameriavame hlavne na tri oblasti, ktoré môžu mať skutočné výsledky: informovanosť a vzdelanie, programy pre pozostalých a výskum. Samozrejme, zaujímame sa aj o to, koľko peňazí získame, pretože to je konkrétny výsledok, ale pre mňa sú informovanosť a vzdelanie doležitejšie, pretože už dnes menia a zachraňujú životy. Ako príklad môžem uviesť chlapca, ktorého som stretol na festivale South by Southwest v Austin v Texase na začiatku roka. Prišiel za mnou a povedal mi: "Ďakujem, že ste stvorili Movember." Odpovedal som mu: "Ďakujem, že ste sa doňho zapojili." Pozrel som sa naňho a pomyslel si: "Ale tebe asi žiadne fúzy tak skoro nenarastú." (Smiech) Spýtal som sa ho: "Aký je tvoj Movember príbeh?" "Moje fúzy sú asi tie najhoršie na svete," povedal. (Smiech) "Išiel som domov na večeru kvôli Dňu vďakyvzdania a veľmi rýchlo sa konverzácia pri stole zmenila a riešilo sa, čo to do čerta mám na tvári." (Smiech) "Rozprávali sme sa -- povedal som im o Movembri. Potom za mnou prišiel môj otec a vtedy, ako 26-ročný, som sa po prvýkrát rozprával s mojím otcom o mužskom zdraví. Rozprávali sme sa o rakovine prostaty. Dozvedel som sa aj to, že môj starý otec mal rakovinu prostaty. Povedal som otcovi, že je dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že ju tiež dostane. Nevedel o tom a už vôbec na to nebol testovaný. A tak sa nedávno nechal testovať na rakovinu prostaty.

Preto zapájanie mužov akéhokoľvek veku do týchto konverzácií je veľmi dôležité a z môjho pohľadu dôležitejšie ako získané peniaze.

Teraz niečo o peniazoch, výskume, ale aj o tom, ako meníme výskum. Momentálne sponzorujeme nadácie proti rakovine prostaty v 13 krajinách. Doslova podporujeme stovky, ak nie tisícky inštitúcií a výskumníkov po celom svete a keď sme sa nedávno na to celé pozreli, uvedomili sme si nedostatok spolupráce nielen medzi samotnými inštitúciami, ale situácia je zlá aj na národnej i svetovej úrovni, a to nie je niečo ojedinelé v oblasti rakoviny prostaty. Týka sa to výskumu rakoviny vo všeobecnosti. Povedali sme si, fajn, zmenili sme charitu. Teraz musíme zmeniť to, ako títo páni pracujú. Ako to len urobíme? Vytvorili sme globálny akčný plán, berieme 10 percent zo získaných peňazí v každej krajine a dávame ich do globálneho fondu, na ktorý dozerajú najlepší výskumníci v oblasti rakoviny prostaty na celom svete. Každý rok sa stretnú a určia najdôležitejšiu prioritu, ktorou bol minulý rok lepší röntgenový test. Určili ho ako prioritu a potom najali 300 výskumníkov z celého sveta, ktorí sa tomuto podrobne venujú. Na túto spoluprácu im prispievame piatimi až šiestimi miliónmi dolárov. Takáto spolupráca je vo svete výskumu rakoviny ojedinelá a pomocou nej môžeme rýchlejšie dosiahnuť výsledky. A takto meníme svet výskumu.

Môj Movember príbeh je myšlienkou veľmi kreatívnou, plnou vášne, vytrvalosti, ale i trpezlivosti štyroch fúzatých kamarátov, ktorá inšpirovala veľa ďalších ľudí a že skupinka ľudí môže inšpirovať mesto, ktorým je môj domov, Melbourne. A toto mesto môže inšpirovať štát, ktorý môže inšpirovať národ a tým vytvoriť hnutie, ktoré zmenilo tvár zdravia mužov.

Volám sa Adam Garone a toto je môj príbeh. Ďakujem. (Potlesk)