Return to the talk Return to talk

Transcript

Select language

Translated by Eva Burcinova
Reviewed by Ľudo Nastišin

0:11 Technológia môže zmeniť naše vnímanie prírody.

0:15 Vezmite si napríklad takých levov. Po stáročia sa verilo že levie samice majú na starosti celý lov v priestrannej savane, a že levie samce nerobia nič až pokiaľ je čas na večeru. Vy ste to tiež počuli, som si istý. Nuž, nedávno, som viedol vzdušnú mapujúcu kampaň v Kruger National Park v Južnej Afrike. Naši kolegovia umiestnili GPS do mapujúcich obojkov na levích samcov a samice, a mapovali sme ich správanie v oblasti lovenia zo vzduchu. Dole naľavo je ukázaný lev, ktorý blokuje stádo antilop na lovenie, a napravo vidíte čo ja volám leví pozorovací úkryt. To je miesto, z ktorého lev môže vidieť do všetkých smerov pokiaľ jeho alebo jej výhľad nie je prekazený vegetáciou. A čo sme zistili je že leví samci nie sú leniví lovci ako sme si pôvodne mysleli. Oni len používajú inú stratégiu. Zatiaľ čo levie samice lovia na rozľahlej otvorenej savane na veľké vzdialenosti, zvyčajne počas dňa, leví samci používajú stratégiu náhleho prekvapenia v hustej vegetácií, a častokrát v noci. Toto video ukazuje skutočné pozorovacie úkryty, používané na lov levími samcami, naľavo a samíc napravo. Cervené a tmavšie farby ukazujú hustejšiu vegetáciu, a biele sú široké otvorené priestranstvá. A toto je pozorovací úkryt hned v úrovni očí loviaceho samca a samice leva. Zrazu, jasne pochopíte veľmi strašidelné podmienky za ktorých leví samci lovia.

1:42 Prinášam tento príklad na začiatku, pretože to zdôrazňuje ako málo vieme o prírode. Doposiaľ sa vykonalo obrovské množstvo práce nato aby sme sa pokúsili spomaliť straty tropických lesov, a strácame naše lesy alarmujúcou rýchlosťou, ako je znázornené na obrázku. Je to pre mňa ironické že robíme tak veľa, a predsa tieto oblasti sú dosť vedecky neznáme. Tak ako môžme zachrániť niečo čomu nerozumieme?

2:07 Ja som globálny ekolog a skúmateľ Zeme so skúsenosťami vo fyzike a chémii a biologii a vo vela dalších nudných predmetoch, ale najviac som posadnutý tým čo nevieme o našej planéte. Tak som vytvoril toto, Carnegie Vzdušnú Pozorovateľňu, v skratke CAO. Môže to vyzerať ako lietadlo s nápadnou maľbou, ale ja som do neho nabalil viac než 1000 kg vysokotechnologických senzorov, počítačov, a veľmi motivovaný tím ľudí vedcov čo skúmajú Zem a pilotov. Dva z našich inštrumentov sú veľmi unikátne: jeden sa volá zobrazujúci spektrometer ktorý môže vlastne merať chemické kompozície rastlín ked nad nimi letíme. Další, je sada laserov, veľmi vysoko-výkonných laserov, ktoré vystrelia zospodu lietadla, preletia naprieč ekosystémom a merajú ho skoro 500 000 krát za sekundu vo vysokom rozlíšení 3D. Tu je obrázok Golden Gate Bridge v San Franciscu, nedaleko kde bývam. Napriek tomu že sme preleteli hned nad týmto mostom, zachytili sme ho v 3D, zachytili jeho farbu len počas niekoľkých sekúnd. Ale skutočná sila CAO je v jeho schopnosti zachytiť jednotlivé stavebné bloky ekosystémov. Toto je male mesto v Amazonii, zachytené CAO. Môžme prejsť našími datami a vidieť, napríklad, 3D štruktúru vegetácie a budov, alebo môžme použiť chemické informácie nato, aby sme zistili ako rýchlo rastliny rastú práve ked nad nimi letíme. Najjasnejšia ružová sú najrýchlejšie rastúce rastliny. Môžme vidieť rozličné variácie života spôsobmi aké ste si nikdy nevedeli predstaviť. Takto môže vyzerať daždový prales ked letíte nad ním vo vzdušnom balone. Takto vidíme daždový prales, v kaleidoskopickej farbe ktorá nám hovorí že tam je vela druhov života ktoré spolu nažívajú. Ale musíte si pamätať že tieto stromy sú vlastne väčšie než veľryby, a čo to znamená je že je nemožné aby sme im rozumeli len tým že budeme prechádzať na zemi pod nimi. Takže naše znázornenie je 3D, je chemické, je biologické, a to nám umožňuje spoznávať nielen druhy života ktoré žijú v úkryte, ale zároveň nám to poskytuje veľa informácií o dalších druhoch ktoré prebývajú v daždovom pralese.

4:12 Vytvoril som CAO nato aby som zodpovedal otázky, ktoré sú extrémne náročné na zodpovedanie z akéhokoľvek uhlu pohľadu, ako napríklad zo zeme, alebo zo satelitných senzorov. Chcem s Vami dnes zdieľať tri z týchto otázok. Prvá otázka je, ako spravujeme naše rezervy uhlíka v tropických pralesoch? Tropické lesy obsahujú obrovské množstvo uhlíka v stromoch, a my potrebujeme udržať uhlík v tých stromoch ak sa chceme vyhnúť dalšiemu globálnemu otepľovaniu. Nanešťastie, globálne emisie uhlíka vzniknuté z úbytku lesa sa dnes rovnájú globálnemu transportnému sektoru. To sú všetky lode, lietadlá, vlaky a automobily dokopy. Takže sa dá pochopiť že politickí predstavitelia pracujú ťažko aby redukovali úbytky lesov, ale oni to robia na úrovni Zeme čo je málo známe pre vedu. Ak neviete kde presne sa uhlík nachádza, do detailov, tak ako môžete vedieť čo strácate? Jednoducho povedané, potrebujeme vysoko-výkonný technologický účtovnícky system. S našim systémom, sme schopní vidieť zásoby uhlíka v tropických lesoch v čo najpresnejších detailoch. Cervená zobrazuje, samozrejmä, uzatvorený tropický prales, a potom až uvidíte ako je to rozkúskované, čiže ako je rozkúskovaný les v žltej a zelenej farbe. Je to ako krájanie zákusku, ibaže tento zákusok je asi tak hlboký ako veľryba. A predsa, môžme zaostriť a vidieť les a stromy v tom istom čase. A čo je úžasné je, že napriek tomu že sme leteli veľmi vysoko nad týmto lesom, neskôr ked analyzujeme, môžme ísť dovnútra a skutočne zažiť vrcholky stromov, list po liste, konár po konári, tak ako dalšie druhy živočíchov, ktoré žijú v tomto lese to zažívajú spolu so samými stromami.

5:52 Používame túto technologiu na prebadávanie a nato aby sme stanovili prvé uhlíkové zemepisy vo vysokom rozlíšení vo vzdialených miestach ako Amazonia a nie tak veľmi vzdialených miestach ako Spojené Státy a centrálna Amerika. Teraz Vás zoberiem na prvý výlet vo vysokom rozlišení zobrazenia uhlíka v Peru a potom v Paname. Farby sa budú meniť od červenej až po modrú. Cervená znamená extrémne veľké zásoby uhlíka, Vášu najväčšiu katedrálu lesov, akú si viete predstaviť, a modrá znamená veľmi nízke zásoby uhlíka. Verte mi, Peru je úžasné miesto, úplne neznáme čo sa týka nálezísk uhlíka až do dneška. Môžme letieť do tejto oblasti v severnom Peru a vidíme veľmi vysoké zásoby uhlíka znázornené červenou, a Amazonsku rieku a oblasť kde sa vyskytujú záplavy ktorá sa prerezáva rovno cez ňu. Môžme ísť do oblasti úplnej davastácie spôsobenej úbytkom lesa, znázornenej modrou, a virus úbytku lesa ktorý sa rozmáha, znázornený oranžovou. Môžme tiež letieť aj do južných And vidieť stromoradie a vidieť presne ako náleziská uhlíka končia ked ideme hore do hôr. A môžme ísť do najväčšieho močiara v západnej Amazonii. Je to zavodnený svet snov podobný 'Avatarovi' od Jima Camerona. Môžme ísť do jednej z najmenších tropických krajín, Panamy, a vidieť tiež obrovský rozsah variácie uhlíka, od vysokej červenej až po nízku modrú. Nanešťastie, väčšina uhlíka je stratená v nížinách, ale čo vidíte čo zostalo, čo sa týka veľkých zásob uhlíka znázornených zelenou a červenou, je to čo je vysoko v horách. Jednou zaujímavou výnimkou je presne uprostred vašej obrazovky. Vidíte zmierňujúcu zonu okolo Panamského prieplavu. Tá je znázornená červenou a žltou. Správcovia prieplavu používajú silu nato aby chránili svoj vodný predel a globálny obchod. Takéto mapovanie uhlíka transformovalo zachovávanie a zdroje rozvojovej politiky. Ozaj zvyšuje našu schopnosť zachraňovať lesy a obmedzovať zmenu klímy.

7:40 Moja druhá otázka: Ako sa pripravíme na zmenu klímy na miestach ako je Amazonsky daždový prales? Priznám sa, trávim vela času na týchto miestach, a vidíme už vidíme že klima sa už teraz mení. Teplota stupa, a čo sa v skutočnosti deje je že sa vyskytuje vela povodní, opakujúcich sa povodní. Je tu znázornená obrovská povodeň z roku 2010 s červenou zobrazujúcou oblasť veľkosti asi západnej Europy. Amazonia bola tak vysušená v roku 2010 že dokonca hlavný tok Amazonskej rieky bol čiastočne vysušený, ako vidíte na fotke na spodnej časti obrázku. Co sme zistili, je že vo veľmi odľahlých oblastiach, tieto povodne majú veľký negatívny dopad na tropický prales. Napríklad, toto sú všetky mrtve stormy znázornené červenou ktoré umreli ako dôsledok povodne v roku 2010. Táto oblasť sa nachádza na hranici Peru a Brazílie, totálne nepreskúmaná, takmer úplne vedecky neznáma.

8:33 Co si myslíme, ako vedci Zeme, je že živočíšne druhy sa budú musieť sťahovať so zmenou klímy od východnej Brazílie celou cestou na západ do And a hore do hôr tak aby minimalizovali svoje vystavenie sa zmene klímy. Jedným z problémou tohto celého je že ľudia ničia západnú Amazoniu práve v tomto momente. Pozrite sa na tento 100 km štvorcových rez v lese, ktorý spôsobili baníci zlata. Vidíte les v zelenej farbe v 3D, a vidíte dôsledky baníctva zlata dole pod povrchom zeme. Zivočíšne druhy sa nemajú kam sťahovať v týchto podmienkach, čo je jasné.

9:08 Ak ste ešte neboli v Amazonii, mali by ste tam ísť. Je to úžasná skúsenosť zakaždým, nezáleží na tom kam pôjdete. Ak tam pôjdete, tak ju pravdepodobne uvidíte týmto spôsobom, na rieke. Ale čo sa deje, je veľakrát ukryté, pretože rieky skrývajú čo sa v skutočnosti deje v lese. Preleteli sme cez tú istú rieku, zobrazenú systémom v 3D. Les je naľavo. Sme schopní digitálne odtrániť les a uvidieť čo sa deje pod tou vrstvou lesa. V tomto prípade, sme zistili aktívne baníctvo zlata, celé ilegálne, umiestnené mimo okrajov rieky, ako uvidíte v týchto zvláštnych značkách ktoré teraz prichádzajú na vašu obrazovku vpravo. Ubezpečujem vás, že spolupracujeme s kompetentnými orgánmi na riešení tohto a vela, veľa dalších problémov v tejto oblasti.

9:51 Aby sme mohli poskladať dokopy plán na zachovanie týchto unikátnych, dôležitých koridorov ako západná Amazonia a Andský Amazonský koridor, musíme začať vytvárať geograficky podrobné plány už teraz. Ako to ale máme spraviť ked nevieme zemepis všetkých variácií života v tejto oblasti, ked je tak veľmi vedecky neznámy? Takže čo sme doteraz robili je že sme používali laserom navigovaný spektroskop z CAO aby sme zmapovali po prvýkrát rozmanitosť prírody Amazonského daždového pralesa. Tu vidíte presné data ukazujúce rozmanité živočíšne druhy v rozličných farbách. Cervené sú jeden druh živočíchov, modré sú další, a zelené sú opäť dalšie. Ked to celé zhrnieme a prenesieme na regionálny level, dostaneme úplne nový zemepis všetkých variácií života, až doteraz neznámej. To nám napovie kde nastanú veľké zmeny v týchto variáciach života ktoré sa objavujú od jedného miesta výskytu k druhému, čo je veľmi dôležité pretože to nám napovie mnoho o tom kam živočíchy môžu putovať a odkiaľ, závisiac od toho ako sa mení klíma. Toto je centrálna informácia ktorá je potrebná ľúdom, ktorí rozhodujú o rozvoji chránených oblastí v kontexte ich regionálnych rozvojových plánov.

10:59 Tretia a posledná otázka je, ako sa postaráme o rôzne variácie života na planéte v chránených ekosystémoch? Príklad, ktorým som začal o leviom lovení to bol výskum, ktorý sme robili za líniou chránenej oblasti v južnej Afrike. Pravdou je, veľa Africkej prírody prežije v budúcnosti v chránených oblastiach ako je znázornené modrou na obrazovke. To ukladá obrovský tlak a zodpovednosť na manažment parku. Oni potrebujú robiť rozhodnutia ktoré budú výhodné pre všetky živočíchy ktoré ochraňujú. Niektoré z ich rozhodnutí majú naozaj veľký dopad. Napríklad, koľko a kde je vhodné používať oheň ako nástroj? Alebo, ako zaobchádzať s veľkými zvieratami ako slony, ktoré môžu, ak sa ich populácia príliš zväčší, mať negatívny dopad na ekosystém a na ostatné živočíšne druhy. Utvrdzujem Vás, tieto druhy pochodov skutočne hrajú rolu na krajinu. V popredí je oblasť s množstvom ohňa a množstvom slonov široká prietranná savana zobrazená modrou, a iba niekoľko stromov. Ked prekračujeme túto hranicu, dostávame sa do oblasti, ktorá bola chránená od ohňa a nemá žiadne slony. hustá vegetácia, radikálne odlišný ecosystem. Na mieste ako Kruger, stúpajúce premnoženia slonov, sú skutočný problem. Viem, je to citlivá téma pre mnohých z Vás, a nie sú nato žiadne ľahké odpovede. Ale čo je dobré je že technologia, ktorú sme vynašli a s ktorou pracujeme napríklad v južnej Afrike, nám umožňuje mapovať každý jednotlivý strom v savane, a potom prostredníctvom opakovaných letov sme schopní vidieť, ktoré stromy sú váľané slonami, zobrazené červenou, ako vidíte na obrazovke, a koľko sa toho deje v rozličných typov kraja v savane. To umožňuje manažérom parku úplne prvú možnosť použiť taktické manažérske stratégie ktoré sú zložitejšie a nevedú k extrémom ktoré som Vám práve ukázal. Takže naozaj, spôsob, akým sa pozeráme na chránené oblasti v súčasnosti je že sa nad nimi zamýšľame v zmysle že sa staráme o cyklus života, kde máme kontrolu nad ohňom, kontrolu nad slonami, tieto dôsledky na štruktúru ekosystému, a potom tie dôsledky ktoré vplývajú na všetko počnúc hmyzom až po najväčších predátorov ako sú levy.

13:14 Ked mám predbiehať, plánujem značne rozšíriť vzdušné observatorium. Chcel by som vlastne preniesť túto technologiu na obežnú dráhu tak aby sme mohli pozorovať celú planétu s technologiami aká je táto. Dovtedy ma nájdete ako lietam v nejakých odľahlých miestach, o ktorých ste nikdy nepočuli. Na záver chcem povedať že technologia je absolútne kritická na manažovanie planet, ale čé je viac dôležité, je porozumenie a múdrosť ju aplikovať.

13:37 Dakujem.

13:39 Aplauz